Stanislav,
i keď nie si môj kamarát,
i tak Ti prajem, aby Ťa mal každý rád,
i keď „nemusíš“ žiadne svokry,
tak kúsok seba, prosím zapri
sadni si ku mne, a trošku si ma vypočuj...
Prajem Ti to, čo želá sa priateľom
by zdravie si mal pevné buku, so stromom
si zadaj taktiež šťastie
nech v Tvojom dome stále rastie
nech konáre si rozpína...
Lásku si váž, opatruj a kolíš,
no nielen k sebe, k zrkadlu kde sa holíš,
ale k žene, ktorú si si vybral
k deťom, čo s ňou si vyhral
v aréne divadla, zvaným život...
Želám Ti, možno málo, možno priveľa,
neukazuj zo seba len rebela
keď citu máš v sebe za dvoch ľudí,
keď dobré je to, čo máš v hrudi
tak ukáž dobro svetu vôkol seba...