právo na dožitie neznamená, že ako užívatelia - a to jediní, nemusia platiť náklady.

Ďakujem za informáciu.
Mohli by ste mi prosím,ešte dať nejaký link,kde by som našla niečo k tomuto problému?
Nechcem svokre nejako ublížiť,ale trošku "uzemniť",pretože,keď prídeme za ňou ako za babkou našej dcérky,robí nám problémy okolo bývania,varenia a kúrenia.Pritom obaja bratia jej platia všetky energie a ona im odmieta ukázať ročné vyučtovania za energie.

nebolo by zlé, dať v budúcnosti aspoň odkaz na pôvodný článok z ktorého bol text skopírovaný

http://hnonline.sk/index.php?p=k0000...1;id]=18380580

a oceňovať príspevok, teda kopírovanie nepovažujem zrovna za šťastné pre budúcnosť tejto vynikajúcej a užitočnej stránky

Veľa krát sa tu otvorí nová téma, s otázkou, a žiadosťou o odpoveď.
Pritom stačí neraz zadať do "gúglu" názov príspevku, či niektoré základné slovíčka a nájdete desiatky odpovedí.
Možno si to zadávateľ nevie nájsť sám , možno nemá čas , možno.... ?

Ak si niekto dá tú námahu a žiadateľovi vyhľadá odpoveď, či skopíruje nejaký zákon ,ktorý mu môže pomôcť , čo je na tom zlé? Hlavná vec , že bol ochotný a pomohol.
Práve preto som tento príspevok ocenila

Moc vám všetkým ďakujem za pomoc.Je to naozaj dosť zložitá situácia.
Neviem ako sa mám k tomu postaviť.
Ja budem musieť byť asi len ticho a nechať všetko na chalanov.

Vecné bremeno :


Právne vedomie ľudí je pri inštitúte vecných bremien mimoriadne silné, avšak vecné bremená a s nimi súvisiace problémy bývajú orieškom aj pre ľudí znalých práva.

Vecné bremená sú ako práva k cudzej veci upravené zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

http://www.zzz.sk/?content=zakon_40/1964


Zaťaženie vlastníka
Občiansky zákonník definuje vecné bremená ako zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti v obmedzení jeho výkonu vlastníckeho práva. Vecné bremeno tak vlastníka nehnuteľnej veci obmedzuje v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť (napr. chôdzu cez svoj pozemok), niečoho sa zdržať (napr. užívania časti pozemku) alebo niečo konať (poskytovať opatrovateľské služby inej osobe).
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Ak teda existuje vecné bremeno k nehnuteľnosti, nový vlastník (nezáleží na spôsobe nadobudnutia vlastníctva) je povinný strpieť obmedzenia plynúce z vecného bremena. Vecné bremená môžu tiež svedčiť určitej osobe, ktorej smrťou potom dochádza k ich zániku.
Pri právnickej osobe ich zániku dochádza zánikom právnickej osoby. Pokiaľ sa účastníci vzťahu nedohodnú inak, je ten, kto má na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnenie užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva jej vlastník, je povinný niesť náklady podľa miery spoluužívania. V praxi ide najčastejšie o užívanie studne, kedy podľa uvedeného ustanovenia bude osoba, ktorej svedčí vecné bremeno na odber vody zo studne, povinná niesť náklady na jej opravu.

Vznik vecného bremena
Vecné bremená môžu vzniknúť niekoľkými spôsobmi. Ak vzniknú zo zákona, potom na základe určitých skutočností uvedených v právnych predpisoch. Ide o predpisy z oblasti správneho práva.
Vecné bremeno môže tiež vzniknúť rozhodnutím príslušného orgánu – tak možno zriadiť vecné bremeno rozhodnutím o vyvlastnení, prípadne rozhodnutím súdu pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Vecné bremeno môže tiež vzniknúť na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, kedy vznikne okamihom smrti poručiteľa.
Typickým príkladom je, že poručiteľ v závete uvedie, že dedič jeho nehnuteľnosti bude povinný umožniť doživotné bývanie jeho pozostalému druhovi. Vecné bremeno vzniká aj schválenou dohodou dedičov. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Vydržať vecné bremeno môže len osoba, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej také právo patrí.
Občiansky zákonník stanovuje nepretržitú desaťročnú vydržaciu lehotu, do ktorej sa môže započítať aj doba, počas ktorej jeho právny predchodca nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Najčastejším spôsobom vzniku vecného bremena je nesporne vznik na základe písomnej zmluvy.
Vecné bremeno na základe zmluvy môže zriadiť vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ toto právo nemá na základ osobitného zákona aj ďalšia osoba. Vzhľadom na závažnosť obsahu a tomu, že jeho predmetom môže byť len nehnuteľnosť, stanovuje Občiansky zákonník povinnosť zriadiť vecné bremeno písomnou zmluvou. K nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecného bremena je nutný vklad do katastra nehnuteľností. Tiež predchádzajúce spôsoby vzniku vecných bremien, resp. konštitúciu vecného bremena, je nutné vložiť do katastra nehnuteľností.

Zánik vecného bremena
Občiansky zákonník upravuje, samozrejme, okrem vzniku aj spôsob zániku vecných bremien. K zániku môže dôjsť na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo zo zákona. Na zánik práva vzniknutého zmluvou je nutný jej vklad do katastra nehnuteľností. Zo zákona môže vecné bremeno zaniknúť vtedy, ak nastane trvalá zmena. Napríklad, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnému užívaniu jej nehnuteľnosti. Prechodnou nemožnosťou výkonu práv vecné bremeno nezaniká.
Vecné bremeno môže zaniknúť tiež rozhodnutím príslušného orgánu (napr. stavebného úradu alebo súdu), pričom predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je zmena pomerov, ktorá nastala od doby vzniku vecného bremena a hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena a zvlášť potom príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami. Súd môže svojím rozhodnutím vecné bremeno za primeranú náhradu nielen zrušiť, ale aj čiastočne obmedziť.

Peňažité plnenie
Ak nemožno pre zmenu pomerov spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rovnako rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo plnenie peňažité. Vecné bremeno svedčiace určitej osobe zanikne najneskôr dňom jej smrti alebo zánikom, a to v prípade, ak bola oprávnená osoba z vecného bremena právnická osoba. Vecné bremená môžu tiež zanikať zmluvou, pričom zmluva o zániku vecného bremena musí mať povinne písomnú formu a je nutné ju vložiť do katastra nehnuteľností.
V právnej praxi sa tak objavujú problémy pri vzniku vecného bremena na základe zmluvy s jeho presným vymedzením tak, aby ho mohol katastrálny úrad vložiť do katastra nehnuteľností. Taktiež v prípade užívania a zániku vecných bremien dochádza k častým sporom medzi osobou oprávnenou a osobou povinnou z vecného bremena.
Výkon práva z vecného bremena totiž nebýva vždy v súlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi. Skutočnosť, že problematika vecných bremien nie je jednoduchá, je zrejmá i z často rôznorodého rozhodovania súdov, a hlavne katastrálnych úradov, aj s prihliadnutím na nepriamosť a neúplnosť zákonnej úpravy.

Písomná forma je nevyhnutná
Jedným z najčastejších spôsobov vzniku vecného bremena je zmluva o zriadení vecného bremena, avšak už pri jej uzatváraní účastníci často nepostupujú správne. Vecné bremeno možno zriadiť len k nehnuteľnosti, preto zmluva o jeho zriadení musí byť vždy písomná a je nutné ju zapísať do katastra nehnuteľností.
Sporom možno predísť zrozumiteľnou, jasnou a jednoznačnou formuláciou zmluvy. Rozsah vecného bremena by mal byť starostlivo vymedzený, napríklad pri zriaďovaní vecného bremena doživotného bývania a užívania má byť riadne popísaný a špecifikovaný priestor (miestnosti), ku ktorému je vecné bremeno zriadené.
Zložitejšia situácia je pri zmluve o zriadení vecného bremena, ktorého výkonom sú dotknuté susedské práva. Vzhľadom na jej špecifičnosť neostáva len odporúčať, aby sa riadnym vymedzením predmetu vecného bremena v zmluve predchádzalo nepríjemným sporom, ktorých riešenie býva v praxi veľmi zdĺhavé. Vecné bremeno musí byť v zmluve o zriadení vecného bremena určené jednoznačne, a to tak, aby bolo zrejmé, kto je z vecného bremena oprávnený, alebo aby bola presne označená nehnuteľnosť, ktorému vlastníkovi oprávnenie patrí.

Obmedzujúce bremená
Vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech „verejnosti“ alebo podobne neurčitého okruhu osôb, lebo ten nie je účastníkom občianskoprávnych vzťahov.
Aj rozsah určujúci obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno, robí mnohým účastníkom problémy. Niektoré zmluvy o zriadení vecného bremena zaťažujú vlastníka nehnuteľnosti tak neúmerne, že katastrálny úrad vklad práva zodpovedajúceho právu vecného bremena nevykoná.
V súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka nemožno vecným bremenom obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti v jeho práve nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Inými slovami, nemožno zriadiť vecné bremeno, ktoré by bránilo v prevode nehnuteľnej veci alebo v jej zaťažení záložným právom a podobne.
Existujú aj prípady, keď po zriadení vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní (najčastejšie v prospech rodičov alebo prarodičov) došlo ku zmene vlastníka nehnuteľnosti. V takých prípadoch potom dochádza k sporom, kto je oprávnený užívať byt alebo súbor miestností, kto je oprávnený užívať byt alebo súbor miestností, keď zmluva o zriadení vecného bremena svedčí len jednému účastníkovi.

Vydržanie nehnuteľnosti
Mnohé úskalia tiež skrýva nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním). Právo vecného bremena sa vydrží, ak oprávnený držiteľ má nehnuteľnú vec v držbe nepretržito počas 10 rokov a držal ju v dobrej viere. V prípade, že uplynie uvedená doba, má oprávnený nechať si vecné bremeno zapísať do katastra nehnuteľností na základe súhlasného písomného vyhlásenia urobeného ním a vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vo forme notárskej zápisnice. Pokiaľ ho vlastník odmietne potvrdiť, čo sa stáva skoro vždy, má držiteľ právo domáhať sa svojho nároku na súde.
V praxi často dochádza k nejasnostiam zo strany užívateľov nehnuteľností, či spôsob výkonu užívania nehnuteľnosti napĺňa podmienky na jej vydržanie. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže vydržať len oprávnený, to znamená ten, kto vykonáva právo pre seba nepretržite a so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že k veci právo má.

Prevod nehnuteľnosti
Pomerne často účastníci pri prevode nehnuteľnosti zistia, že v katastri nehnuteľností je zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu, hoci nebolo nikdy vykonávané, a vecné bremeno, samozrejme, znižuje trhovú hodnotu prevádzaných nehnuteľností.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa pritom premlčí, ak nie je vykonávané po dobu desiatich rokov. Plynúť začína okamihom, keď došlo k poslednému výkonu práva. Ak však v priebehu premlčacej doby bolo právo aspoň raz vykonané, týmto okamihom začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba. To, či bolo alebo nebolo právo vykonané, musí byť preukázané súhlasným vyhlásením vo forme notárskej zápisnice, aby mohol kataster nehnuteľností vložiť zmenu práv k nehnuteľnosti záznamom.
Okruh problémov spojených s inštitútom vecných bremien je značne obsiahly. Pretože vecné bremená sú spojené s nehnuteľnosťami, ktoré pri akomkoľvek prevode alebo zmene podliehajú režimu zápisu práva do katastra nehnuteľností, je vhodné tieto otázky konzultovať s advokátom.

Vecná bremená
- obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
- prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa a obvykle slúžia na lepšie využitie susediacich nehnuteľností.

Je pravdou , no nepovažoval som za nutné dávať link / ktorý inak v príspevkoch na 99 % dávam ... / na dané kopírovanie ...

Ale inak , pokiaľ viem , uviedol som , je tam link na Občianský zákonník , v ktorom je o danej problematike viac ...čiže záujemca si musí / mal by / vyhľadať to svoje predsa sám ....či ...?
Veď o toto aj žiadal , myslím ten odkaz na link ....

P.S.:
Arizona , urob , ako chceš ....