Zdravím všetkých "poraďákov".
“Nezvestný podnájomník” - aj takto by som mohol nazvať tento obsiahlejší príspevok, ktorým by som chcel zaujať najmä čitateľov s podobnou skúsenosťou, prípadne zbystriť pozornosť tých prenajímateľov, ktorým sa zatiaľ niečo podobné nestalo.

Po vcelku bezproblémovom vyše polročnom prenajímaní malého jednoizbového bytu v Trnave jednému pánovi z Bratislavy sme s ním bez väčšej opatrnosti uzavreli zmluvu o prenájme na celý tento rok. Na jeho naliehanie sme tak urobili už začiatkom decembra, nakoľko predloženie zmluvy od neho požadovala nemenovaná firma v Rakúsku, pre ktorú pracuje a ktorá mu ubytovanie platí. Odvtedy sme môjho naoko vcelku solventného nájomníka, ktorý si svojim vystupovaním získal priazeň aj ďalších obyvateľov bytového domu a vlastniaceho 2-3 menšie firmy, nevideli. Jediná platba od neho nám prišla až vo februári (platba za 1 mesiac + 2-mesačná záloha), aj to až po viacerých telefonických urgenciách, resp. ubezpečeniach, že firma peniaze čoskoro pošle.
Po márnych marcových pokusoch sa mu opäť dovolať, sme v apríli začali po ňom intenzívnejšie pátrať, až sme získali informáciu o tom, že začiatkom marca ho postihol srdcový infarkt a následne aj zápal pľúc. Na ďalší deň sa nám osobne ozval, popísal svoju situáciu, potvrdil pokračujúci záujem o podnájom a predbežne sme sa dohodli, že sa zhruba do 2 týždňov stretneme. Opäť však nastalo dlhé obdobie jeho odmlčania sa.
23. júna mi jeho syn poslal SMS, že otec je po ťažkej cievnej operácií a do 10 dní by ho mali prepustiť do domáceho liečenia.
6. júla som sa pokúsil ho navštíviť v mieste trvalého bydliska (byt je vo vlastníctve cudzej firmy), zastihol som iba jeho syna, ktorý mi povedal, že otec by mal čoskoro prísť. Po chvíli „za rohom“ zistil, že otec už odcestoval pracovne do Piešťan. „Odtiaľ“ sa mi aj popoludní ozval a dohodli sme si večerné stretnutie, z ktorého však opäť nič nebolo.
Posledným našim kontaktom bola jeho SMS zo 7. júla, ktorou ma prosil o strpenie a ubezpečoval ma, že ma „vybaví k celkovej mojej spokojnosti“, stretnúť sa vraj nestíhal pre pracovnú zaneprázdnenosť a momentálne, že je už pracovne v rakúskom Grazi. Súčasne sme mu v ten deň poslali na adresu trvalého bydliska doporučene výpoveď, ktorou nebol zastihnuteľný. Odvtedy už viac nereagoval ani na SMS, ani na volania z akéhokoľvek telefónu.. V polovici augusta sme ho ešte prostredníctvom SMS informovali, že sa obrátime na spoločnosť zaoberajúcou sa vymáhaním pohľadávok. O pár dní nato si z bytu odniesol počítač, monitor a DVD prehrávač.
Z rozhovorov s viacerými právnikmi pre nás vyplynuli viaceré/protichodné riešenia - od násilnejších postupov až po ten najbezpečnejší, ktorým je vymáhať dlžobu za dohodnutý prenájom prostredníctvom súdu až po ukončení termínu prenájmu.
Asi najväčšou záhadou pre mňa je to, že na rozdiel od mnohých podobných prípadov, náš nájomník byt nevyužíva, a pritom ho až na pár spomenutých vecí zanechal v rovnakom stave, ako v čase bývania, vrátane všetkých osobných vecí. Prečo to robí? Je možné, že firma, pre ktorú robí je len fiktívna, ale možno si peniaze na nájom od firmy necháva, možno si platby na nájom ešte dáva aj do nákladov v daňovom priznaní. Nevylučujem ani, že jeho avizované zdravotné problémy nie sú v plnej miere skutočné, avšak ani to, že by mu nerobilo problém dokázať, že akúkoľvek poštovú zásielku si nemohol prevziať z dôvodu svojej neprítomnosti v mieste trvalého bydliska.
Rád uvítam Vaše názory, možno mi pomôžu usmerniť naše ďalšie kroky a ak by sa prípadne medzi čitateľmi našiel niekto, kto dotyčného pána Miroslava Malíka z Bratislavy (nar. 1944) pozná, touto cestou ho prosím, aby mi pomohol sa na neho nakontaktovať.
Ďakujem.