PRACOVNÝ POMER NA URČITÚ DOBU
Dňa 1. marca 2010 nadobudne účinnosť novela Zákonníka práce prinášajúca zmeny, ktoré sa dotknú najmä pracovného pomeru na určitú dobu, pracovného pomeru na kratší pracovný čas, definície porovnateľného zamestnanca, či inštitútu dočasného pridelenia.
Nové znenie § 48 ods. 2 Zákonníka práce bude po novele určovať, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Novela teda svojou úpravou skrátila maximálnu dĺžku obdobia, na ktoré možno dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu zo súčasných troch rokov na dva roky, v rámci ktorých je po novom pracovný pomer na určitú dobu možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát, v súčasnosti je v rámci troch rokov pracovný pomer na určitú dobu možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát. Vzhľadom na zmeny zakotvené v § 48 ods. 2 Zákonníka práce bola vykonaná aj úprava v úvodnej vete § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
V súvislosti s pracovným pomerom na určitú dobu novela ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce rozšírila o nové písmená d) až f), a súčasne vykonala aj ďalšiu úpravu v písmene g) predmetného ustanovenia Zákonníka práce. Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce tak po novele platí, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu (1) zastupovania zamestnanca, (2) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, (3) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), (4) vykonávania opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu, (5) vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru, (6) vykonávania prác tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja a (7) z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
Z § 48 ods. 5 Zákonníka práce aj po novele naďalej vyplýva, že dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce sa uvedie v pracovnej zmluve.
Novela upravila znenie § 48 ods. 6 a 7 Zákonníka práce. Na základe § 48 ods. 6 Zákonníka práce bude po novom platiť, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ak ide o zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky aj bez dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 Zákonníka práce už po novele teda nebude možné pri zamestnancovi, ak ním bude (1) zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, (2) vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, (3) zamestnanec, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a (4) zamestnanec u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov.
Naposledy upravil zdenka131 : 23.02.10 at 16:17 Dôvod: doplnenie