jimmy_xp Ano, pracovny pomer bol ukonceny dohodou. Telefonoval som mu a vravel ze ked podpisoval tu dohodu bolo v nej to ze sa vyrovnaju za skody vo vyske oktobroveho mesacneho platu...O tom vypocuti nic neviem, som momentalne odcestovany takze zajtra ked dojdem tak by som sa ho spytal, ze ci nieco take bolo a ci vobec mal moznost sa k tomu vyjadrit. Ale zase je to tak, proste sef mal svedka svojho a moj otec nemal nikoho. Ked niekoho chcel ako svedka, tak mu to sef nechcel dovolit. Nieco mi tu na tej celej veci smrdi...Zeby im za "vraj ukradnutych 3000L nafty" stacil na vyrovnanie mesacny plat strojnika? Asi tazko...
Priznám sa, že ma prekvapila Tvoja téma v "Domácnosti", pri hľadaní rád o práčkach.
Ale keď som už tu, skúsim aj ja poradiť.
Podľa mňa pracovný pomer sa už zachrániť nedá, predovšetkým preto, že otec podpísal dohodu o jeho skončení. Len veľmi ťažko preukáže taký dôvod, ktorý by túto dohodu robil neplatnou.
Podľa mňa však nie je márne bojovať za škodu, či už spochybnenie toho, že otec za ňu zodpovedá alebo aspoň za zmiernenie jej výšky.
Podľa toho, čo si uviedol, v dohode o skončení pracovného pomeru je akási dohoda, že otec zaplatí škodu v rozsahu jeho mzdy za október. Bolo by však treba poznať presné znenie dohody o skončení pracovného pomeru.
Teraz si dovolím len predpokladať. Ak otec v dohode uznal , že je zodpovedný za ukradnutých 3000l nafty tak, že ich sám odcudzil, je zle, a nielenže bude musieť škodu v celom rozsahu zaplatiť, ale hrozí mu aj trestné stíhanie pre trestný čin krádeže. Ak otec vo všeobecnosti priznal, že niekto , nie on, naftu odcudzil, potom je dôležité, či v tej dohode je obsiahnutá aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods.3 ZP. Aj keď by tam bolo dohodnuté, že otec zaplatí škodu zrážkou zo mzdy, zamestnávateľ by mu nemohol zraziť celú mzdu, ale len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Ak by v dohode o skončení pracovného pomeru nebolo výslovne uvedené, že sa dohodli o zrážke zo mzdy, zamestnávateľ by otcovi nemohol nič zraziť.
Ak by mal otec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, už tým, že sa na stroji striedali viacerí strojníci v priebehu obdobia, ktoré bol otec povinný vyúčtovať, a pritom nemali vytvorené podmienky, aby presne , pri každom preberaní mohli zmerať stav PHM v stroji, jeho zodpovednosť za škodu podľa § 182 a nasl. ZP na zverených hodnotách by sa rozplynula. Potom by zamestnávateľ musel preukazovať, na základe čoho, a v akom rozsahu otec zodpovedá za škodu, a to podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu (§179 a nasl. ZP). A to pri viacerých zamestnancoch, ktorí sa striedali na stroji, nie je až také jednoduché. Keďže je to o veľa peniazoch , mal by sa otec ísť poradiť právnikovi ohľadne ďalšieho postupu.