Ahojte. Od 1. ročníka základnej školy som chodila ku očnej lekárke. Bola som najskôr mesiac a potom dva týždne v nemocnici. Na jedno oko vidím úplne super, problém mám len s druhým (tupozrakosť). Keď som bola asi siedmačka, doktorka sa rozprávala s mojou mamkou, že mi vybavuje školu pre postihnutých, že tam pomalšie berú učivo. Mamina nechápala, o čo doktorke ide. Po prvé vidím perfektne bez okuliarov, lebo to pokazené oko vlastne nevnímam, ako keby som ho nepoužívala a podruhé, neviem o tom, že by ľudia, čo majú slabší zrak boli na tom zle s inteligenciu. Mamka doktorke povedala, že chodím do matematickej triedy a nepovažuje za správne dávať ma do takej školy len preto, lebo som tupozraká. Doteraz neviem, prečo mala doktorka pocit, že nemôžem chodiť do normálnej školy.
Dokonca ma nútili prelepovať si zdravé oko. Niekoľko rokov som to robila. Žiadne zlepšenie nenastalo. Potom ma to prestalo baviť a neprelepovala som si zdravé oko. Keď som chodila na kontroly, doktorke som tvrdila, že si ho prelepujem a predstavte si, z čísla 4 sa mi to zlepšilo na dvojku.Keď som začala chodiť na strednú školu, prestala som chodiť na očné.

S nefrologičkou mám tiež zlú skúsenosť. Chodila som pravidelne na kontroly, lebo som mala krv v moči. Celý školský rok presviedčala ocka, že musím ísť do nemocnice. Ocko jej zakaždým hovoril, že áno, pôjdem, ale cez letné prázdniny. Doktorka do papierov stále písala, že otec odmieta hospitalizáciu. Ocko, keď sa pozrel do papierov, si pripadal ako keby sa nestaral o svoje dieťa. Ako keby to nemohlo počkať do prázdnin. Prišli prázdniny. Išla som znova na pravidelnú kontrolu a ocko povedal doktorke, že už mi môže vypísať papier do nemocnice. Ona, že veď to nie je také zlé, že by som musela ísť do nemocnice. No nenaštvalo by vás to?

Viem, že tieto skúsenosti nie sú nič oproti vašim, len som chcela prispieť do tejto témy aj svojou troškou. Preto prajem všetkým výborné zdravie a vám, čo ste chorí prajem skoré uzdravenie.

Neviem čo má spoločná tupozrakosť s prelepovaním oka. U nás v rodine ňou trpia brat, sestra i ja a ďalšieho brata dcérka. Jej museli oko prelepovať, ale nie kvôli tupozrakosti, ale preto, že jej jedno očko utekalo. Potom bola na operácii v BA, nakoniec jej operovali obe očká, ale nie kvôli tupozrakosti, ale kvôli tomu škúleniu. Teraz ich má krásne, sama lekárka bola spokojná s tým, ako sa operácia podarila, ale samozrejme okuliare bude musieť už nosiť stále. Jedná sa o vrodenú vadu a zatiaľ sa vraj s tým nedá nič robiť.

V našej rodine jednému chlapcovi, keď bol malý, tak lekárka predpísala okuliare 5 dioptrií, on ich nechcel nosiť, stále ich odkladal, dával dole, strácal, proste ich nenosil a zrak sa krásne upravil, dnes je veľký a okuliare nepotrebuje a vidí ako rys. Len na detských fotografiách je občas s tými okuliarmi a občas aj s prelepenou jednou časťou. V škole zas mali podozrenie, že je dysgrafik, že strašne píše a chceli ho dať na špeciálnu školu. Dnes je na VŠ, má krásne technické písmo, veľa rysuje..........

Aj bratranec je tupozraký a tiež mu prelepovali oko, keď bol malý. Neviem či chodil ku tej istej doktorke ako ja. Ani ja, ani on neškúlime. Takže neviem. Ale ako som spomínala, keď som prestala prelepovať, tak sa to zlepšilo.

V prvom ročníku na základke som dostala prvé vysvedčenie a tam písala učiteľka o všetkých dobrých výsledkoch, len nakoniec doplnila, že krajšie písať. Keď som bola staršia, robila som nástenky a spolužiačky za mnou chodili, že mám niečo napísať na výkres, lebo vraj pekne píšem. Aj keď som vypisovala dohodárom prvé zmluvy ručne, jeden podotkol, že to vyzerá ako vysvedčenie, vraj také pekné. Takže časy sa menia a ľudia s nimi.

Janka, tvoje motto je krásne.
Na záver tejto témy podotknem: Skúste všetci hľadať príčinu každej svojej choroby aj vo svojom vnútri - každá má nejaký psychický podklad. A deti nás majú priviesť ku zmene a pomôcť nám pochopiť to, na čo by sme sami neprišli - trebárs aj tým, že svojou chorobou na seba pútajú viac našej pozornosti.
Veľa lásky všetkým!

Ďakujem .

Ahojte,
chcem Vám len dať vedieť ako to dopadlo - viď príspevok 19.
Obvodná nás ihneď poslala na kardiológiu. Jeden z dôvodov týchto výdutí môžu byť problémy so srdcom. Musím uznať, že pani doktroka na kardiológii sa snažila - aspoň z môjho pohľadu urobila čo najviac, aby vylúčila chybu srdca. Ďakujem jej a našťastie srdiečko je v poriadku. Diagnóza nakoniec znela : vrodená deformácia venózneho systému. Miesto jednej hlavnej žily zo srdca do mozgu sa jej všelijako rozvetvuje, krúti (aj nazad), takže je to slabšie a pri námahe vznikajú zdureniny. Chcela si byť istá, tak nás poslala aj na cievne. Tam som bola veľmi sklamaná prístupom doktorky - klasický prístup, čo ma otravujete s takou blbosťou a ďalšia mamička čo panikári. Záver bol rovnaký, spravila jej len sono v kľudnom stave, ani nevidela, ako hrozne to vyzerá, keď sa dcéra "naštve". Záver : všetko je v poriadku.
Tak som sa ukľudnila. Dočasne. Pred pár dňami som jej zbadala v kľudnom stave pod kľúčnou kosťou asi 7 mm hrčku na žile. Po miernom dotyku zmizla. Je to normálne? Mám strach, že pri nejakej silnej námahe sa jej niekde uvoľní nejaká zrazenina a potom bude neskoro. Čo mám robiť?