Nezvyknem si robiť žiadne ilúzie. Svet a dianie v ňom vidím celkom reálne. Len keď čítam názory, tak jednoznačne čierne alebo biele, tak som z toho . Napríklad aj tie, že v mestách boli mäsiarstvá úplne prázdne, okrem hákov, čo v nich viseli. Je to asi pravda, ale ako mestského človeka ma napadlo zaspomínať, čo som vlastne detstve jedávala, keď nič nebolo. No a ak ľudovodemokratický štát bol taký bezohľadný, že bral roľníkom ich produkciu, tak rozmýšľam, ako asi ten štát mal zabezpečiť plné mäsiarstva v meste?
Ale ja ozaj nechcem polemizovať ani s čiernym, ani s bielym. Pretože z čierneho sa nedá urobiť trochu čierne a z bieleho, trochu biele.

Samozrejme, že bolo aj mäso, aj banány, aj pomaranče, aj zemiakovy cukor, aj všeličo mňa, čo nemáme dnes. Kto hľadal našiel. Aj mäso, aj háky. A fakt bolo aj veselo. Napríklad po prejave pána Jakeša, a ten veru vedel, že všade je všetko, a povedal nám to ľúbozvučnou materinštinou, bol môj umelecký zážitok taký hlboký, že prečkal všetky normalizačné úskalia. Jasné že nebolo len čierne a biele. Červeného tam bolo habadéj.

Napriek tomu, že k mojej rodine vtedajší systém nebol zhovievavý, nemôžem zas povedať, že by som trpela hladom, biedou. Jediné, čo mi prekážalo - bol nedostatok slobody slova a slobody pohybu.
Pre mňa boli oveľa čarovnejšie Vianoce vtedy. Ľudia sa tešili, že budú stáť v rade na salónky, kokosovú múčku, sušené ďatle a figy, mandarínky. Pre mňa sú to čarovné spomienky, čakať v rade v padajúcom snehu.
Dokonca si s úsmevom na tvári spomínam na lampiónový sprievod v predvečer 1.mája, na rannú 1.májovú dychovku, ktorá budila celé mesto, na tie mávačky - čačky, alegorické vozy...
Nuž, radím sa k davu teplákovo-chamraďovému...a vôbec sa za to nehanbím. Hádam aj skloním hlavu pred tým, ako sa vtedajším darilo vymývať nám mozgy, že na toto všetko s úsmevom spomíname, lebo dnešným ľuďom ťažko mozgy ktokoľvek vymyje natoľko, aby sa po 30 - 40 rokoch z toho ešte aj tešil.

Ale no tak Bastian, fakt je úsmevné ako sa ma snažíš presvedčiť, že tieto časy sú super a tamtie boli nanič.
Veď buď rád, že Tebe sa v tomto systéme darí, ale nezatváraj oči pred tými, ktorým sa nedarí.
Ak dovolíš, ja si ďalej budem s nostalgiou spomínať na pekné z minulosti a vytešovať sa z toho, čo funguje dnes.

Bastian, už sa konečne vykašli na to, čo tu napíšem. Prestaň vyťahovať niektorým body z Etikety, keď sám nie si vzorným príkladom pre väčšinu .

Ja tu niekoho presviedčam? Skôr vy tu píšete také "argumenty". Keď si to prečítajú nejakí mladí ľudia, tak nadobudnú pocit, že bolo vtedy fakt tak dobre. Veď tak nádherne padal sneh, dalo sa stáť v rade a taká krásna muzika hrala...

Ešteže si tu Ty, krásny ligotavý príklad.

Čo si oslavoval rovno pri Slovnafte? Ja len, že ak dnes oslavuješ, tak oslavujeme tú, čo na jej čele stáli mládežníci, a nazvali ju nežná. Tak skús nohu kúsok z pedála posunúť. Máš ju na dlážke.

To Bastian.
Nebol komunista, ako komunista. Ty si nevidel, ja som videla. Boli takí, čo mali stranícku knižku dovtedy, pokiaľ neumiestnili deti na vysoké školy, a nesedeli ako prilepený k asfaltu na teplých stoličkách. Keď bolo "dusnorušno", stranícka knižka ich pálila ako pečený zemiak a ako rýchlo ju schmatli, tak rýchlo ju odhodili. Vieš, koľko ich dnes velí prezlečených v novom šušune? Tušíš? TUŠÍŠ. Celkom iste. Ty si veľmi vnímavý. O tom nepochybujem. Komu sa nelení, tomu sa zelení rovno z červenej.

Opäť,
tak ako v iných príspevkoch na Porade sa tu riešia mnohé osobné spory ...

Ja chcem len napísať, že dnešný deň oslavujem a som rada, že sa ten obrat v našom žití pred 20rokmi stal. Určite sa teraz chytia mnohí "slovachytaví" a napíšu, že aký obrat ? A kde to dospelo ? ( a budú o tom "kvákať" na 5stranách.. )

Vždy, keď si to v tieto dni pripomeniem - na doby pred tým - je mi zle. Už nikdy viac - do tmy, do slepoty, do jednotného názoru, do jednotného pohľadu, do čiernobiela, či do čierna ...

Dnes je to ťažšie, myslím si, ale je tu sloboda rozhodnúť sa a tiež za svoje rozhodnutie zodpovedať - mnohým robí problém..
Život je svetlejší, vidíme, čo by sme inak nemohli, môžme sa vyjadriť, vybrať sa vlastným smerom, teším sa, že svet a život je farebnejší ...

Som optimista, áno, ale viem, že by som nezniesla, aby mi "tupý ksicht" určoval, čo mám robiť, čo je správne, aby mi zväzoval ruky.
A hlavne, keď sám vidí len pred svoj nos.
Aj dnes sú také ksichty, ale .. je sloboda. Sloboda, s ktorou mnohí z nás nevedia žiť..
A ja sa preto dnes teším a oslavujem všetkých, ktorí mali odvahu vtedy za nás zabojovať.
Ďakujem.

PS: Otázka znie, čo chceme s niektorými hlupákmi na čele nášho slobodného štátu robiť? Koľko a do ktorého 17teho novembra chceme tolerovať dnešný útlak ?

Nuz, cabada, dnesny den priniesol aj pravo na slobodne volby a tie zase priniesli dnesnu vladu a je predpoklad v jej znovuzvolenie. Uspech vo volbach do VUC ani nic ine nepredurcuje. Takze neviem, co by si chcela robit.

Nepredpokladám, že by sa tu chytili nejakí "slovachytaví". Naopak, ja s Tebou plne súhlasím. Je ozaj dosť "tupých ksichtov" aj dnes, ak ich tak nazývaš, a ani si to neuvedomujú. A tiež oslavujem s Tebou, veď je dnes štátny sviatok. A tiež sa teším s Tebou, že iní mali vtedy odvahu za nás zabojovať.
P.S.

Všetci máte pravdu,problém je v tom,že každý reagujete na inu dobu.Problem s kontingentmi a vyrubením množstva potravín,ktoré museli sedliaci odovzdať spadá do 50 rokov,do obdobia kolektivizácie,kedy štát vyrubil množstvá,podotýkam že nesplniteľné,ktoré museli sedliaci odovzdať.Pokiaľ neodovzdali,bola to zámienka na znárodnenie pôdy.Stalo sa to mojim svokrovcom,aj krstným,tak o tom niečo viem.A Petra si pamatá,že ako dieťa mala čo jesť.No,určite mala,rodičia sa postarali.Neskor predsa len aspon ten bôčik občas bolo dostať.Aj ked ja si nepamatám na slušné maso,ktoré by som kedy kupila v obchode.Kupovali sme vo veľkom,na družstvách.A moje deti mali čo jesť taktiež.

Motto: Národ ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť.


Mnohí si stále v súvislosti so 17. Novembrom 1989 kladú otázky, kto, čo, čiou pomocou, prečo a kedy.


Podľa Vratislava Bejsáka, vydavateľa novín na University of Sydney v Austrálii, Obe revolúcie (prevraty) v rokoch 1968 a 1989 byli organizované ŠtB a v oboch prípadoch zvíťazila jedna frakcia Komunistickej strany nad tou druhou.

Ako nedávno oficiálne potvrdil bývalý prezident Havel, zatiaľ čo sa on s Čalfom zamýšľali nad Základnou listinou ľudských práv, komunisti medzitým rozkradli republiku. (Týmto sa Havel de facto priznal k trestnému činu ako uvádza bývalý člen Charty 77 a súčasný emigrant v Austrálii Jiří Vaněk.)


Oficiálne uverejnený citát, hovorí jasne za všetko.


Václav Havel o listopadu 1989


Vládnout nás učil Čalfa, říká Havel

Mimo jiné: už dlouho to věděli reformní komunisté, kteří měli k archivům přístup o dva kroky dřív než ostatní. Dubček to zřejmě věděl už půl roku a před Bartončíkem mne varoval. Já tehdy ovšem nevěděl proč. Té explozi před volbami jsem tehdy, jak patrno, chtěl zabránit. Nešlo to.

.mimochodem všechny základní ekonomické transformační zákony byly přijaty v době Čalfovy vlády - kdy jsme hledali způsob soužití našich dvou národů, spravedlivý model federace, podobu ústavních institucí, zamýšleli se nad Základní listinou lidských práv a kdy nám toto všechno zabíralo spoustu času, tak v té době komunističtí funkcionáři privatizovali továrny. Měli své sítě, kontakty a to všechno využili. Posléze jsme zjišťovali, že fabriky jsou dávno jejich.


Kde hľadať korene Zamatovej revolúcie?


Je potrebné sa vrátiť 12 rokov späť a pozrieť sa na zloženie signatárov Charty 77. Z 217 ľudí, ktorí Chartu v prvej vlne podpísali, bolo 156 bývalých členov KSČ, to je 72%. Boli to aktívni komunisti z päťdesiatych rokov, či už išlo o likvidáciu vyspelej československej ekonomiky a triednych nepriateľov, alebo “len” o písanie veršov oslavujúcich masových vrahov bratského alebo i vlastného národa. Vzhľadom k tomu, že im ich aktivita vydržala aj v roku 1968 až 1989, boli pri čistkách začiatkom sedemdesiatych rokov zo strany vylúčení. Tým došlo z ich pohľadu ku “krivde” spočívajúcej najmä v strate výhodnej existencie. Z tohoto dôvodu sa naraz cítili byť spriaznení so skupinou tých, ktorí skutočne trpeli v päťdesiatych rokoch a v prvej polovici rokov sedemdesiatych a napriek perzekúcii sa nedali zlomiť. Ku spolupráci týchto nesúrodých skupín došlo na spoločnej platforme ľudských práv. Hlavný dôvod bol ten, že akcieschopnejšia časť Charty zložená zo 72% bývalých komunistov, nutne potrebovala 28% chartistov-nekomunistov ako figový list, k zakrytiu svojho skutočného pôvodu.


Prečo sa tak stalo v danom čase?

V priebehu 70. rokov, napriek vysokým ambíciám komunistického režimu, neboli splnené vytýčené ciele. Získanie vojenskej prevahy spojenou so snahou o ovládnutie západnej Európy a prevzatím iniciatívy v bývalých kolóniách. 80. Roky nástupom nových technológii len potvrdili, že chybne orientovaná a centrálne riadené ekonomiky nie sú schopné čeliť novým konkurenčným výzvam. K evidentným neúspechom na vnútropolitickej scéne patrí 21.august 1968, kedy sa spriatelené armády a režimy identifikovali ako jasný agresor. Po nasledujúcom vnútrostraníckom puči, prebrala moc za pomoci cudzej mocnosti v Československú kolaborantská vláda. Pod tlakom udalosti v Gorbačovovom Sovietskom zväze si stále viac ľudí , vrátane mladšej vzdelanejšej časti komunistických funkcionárov uvedomovalo, že je nutná zásadná zmena politickej a hospodárskej orientácie Československa. Naviac koniec 80. Rokov bol už v znamení silnejúcich protestov vlastného obyvateľstva.


Kedy sa to stalo a prečo?


Zamatová revolúcia sa nemohla konať pri demonštráciách na jar 1989. Jednak k tomu nebol vhodný kladný historický dátum kvôli 25. februáru a15. Marcu. Naviac prevratový scenár ešte nebol vypracovaný. Najprv sa musel hľadač spôsob prechodu od socializmu ku kapitalizmu, čo znamenalo zbúrať železnú oponu bez odrenín a prebrodiť sa z jedného brehu rieky na druhý bez namočenia. A že niečo také je možné, potvrdil 17. November 1989.


Čiou pomocou sa tak stalo?


Oficiálne zverejnenie pravdy je v súčasnej situácii nežiadúce. Pravda sa však dlhodobo zatajiť nedá a čas pracuje v jej prospech. Je možné však skladať mozaiku z jednotlivých kamienkov. Jedným z nich je výrok predsedu Senátu PVR Petra Pitharda, ktorý dňa 4.12.2003 povedal, že november v roku 1989 bola dohoda. Druhým kamienkom do mozaiky je kniha ”Labyrintem revoluce”, ktorá sa zaoberá najmä úlohou vtedajších vládnych špičiek pri ustanovení V. Havla prezidentom republiky. Tretím kamienkom je informácie Petra Cibulku o časovom selektívnom prepustení disidentov z komunistických lágrov. Na jednej strane vysokí funkcionári strany a štátu s aparátom ŠtB, na druhej strane disent, ktorý sa skladal z rôznorodého spoločenstva ľudí, politicky bojujúcich proti spoločnému nepriateľovi -Husákovej KSČ, avšak bez spoločenských východísk a dokonca bez spoločného cieľa. Z hľadiska dôsledkov, rozhodujúcou skupinou disentu boli komunisti, vyhodení zo strany, niektorí z funkcionárskych pozícii, v dôsledku augustovej okupácie a nasledujúcich previerok.


Kto vyvolal novembrové udalosti?


Rozhodujúci sú vždy ľudia. Kto boli ľudia, ktorí urobili “Zamatovú revolúciu” a aké ciele sledovali? Uvedené fakty je potrebné doplniť, že na čele sprievodu študentov, ktorý viedol evidentne do stretu so zmobilizovaným a pripraveným pohotovostným plukom SNB bol člen ŠtB. Išlo o vopred premyslenú a pripravenú akciu pri ktorej bola zneužití evidentná nespokojnosť radikalizujúcich sa študentov, reflektujúcich politickú a spoločenskú odozvu, spojenú s bojom proti fašizmu, teda dátumu uznávaného ako komunistami tak medzinárodným spoločenstvom. Demonštráciu viedol člen ŠtB s vopred pripravenou, dnes by sa povedalo virtuálnou mŕtvolou vrátane svedkyne. Deň D bol pripravený so všetkými detailmi “Veľkej drámy”, ktorý musel zabrať. Skutočne premyslený a rafinovaný scenár, oveľa lepší ako pri akcii Asanácia alebo Klin aj keď jeho názov stále nepoznáme.


Čo sa vlastne následne stalo a prečo?


Vzhľadom k existujúcim rozšíreným fámam o uzavretých dohodách, je potrebné uviesť, že v podstate nedošlo k dohode, ako sa často traduje medzi vládnucimi komunistami a politickú moc preberajucími nekomunistami s podmienkou, že zločinci z radov KSČ nebudú potrestaní. Takáto podmienka bola totiž zbytočná. Dohoda bola uzatvorená medzi komunistickou vládnucou špičkou a komunistami - disidentmi. Ľudia starostlivo vybraní a v pravý čas prepustení z väzení, ako napr. Václav Havel sa stali dobre zatiahnutou zamatovou oponou, za ktorou si podali ruky červení bratia.


Dôsledky.


Stovky miliárd rozkradnutého a navždy strateného majetku štátu. Nefungujúca štátna správa, prokuratúra, polícia a súdnictvo s kontinuitou komunistických zákonov, vrátane komunistických sudcov. Z hľadiska korupčného prostredia popredné mieste vo svete. Úloha štátu sa obmedzuje len na politickú a ekonomickú. Zhruba pól roka pracujeme pre štát a nie pre seba a táto doba sa predlžuje. Spoločnosť žije na dlh. Nespokojné sú takmer všetky vrstvy obyvateľstva, robotníci, lekári, učiteľmi počnúc a skutočnými podnikateľmi, ktorí vykazujú zisk a sú progresívne zdaňovaní, končiac. Spokojní môžu byť a to i počas nemoci, snáď len sudcovia, politici a riaditelia podnikov so štátnou účasťou. Nehovoriac o spokojnosti tunelárov a podvodníkov všetkých kategórii. Z uvedeného je zrejmý jasný rozpor. Najlepšie platení ľudia pracujú najhoršie ako potvrdzujú prieskumy verejnej mienky. To predsa nie je cesta k demokracii a prosperite.


Porovnanie s februárom 1948.


Vtedajší nekomunistickí ministri podali demisiu s cieľom vytlačiť komunistov z vlády a evidentne po demisii len vyčkávali, bez toho aby sa snažili udalosti ovplyvňovať a riadiť, s akýmsi mylným presvedčením, že demokracia musí automatický zvíťaziť. Demokracia ale nie je niečo, čo dostáva spoločenstvo ľudí darom. Vo februári 1948 demokracia nezvíťazila, po novembri 1989 vari áno?


Ing. Ivo Patta

Preklad: Svetové združenie bývalých československých politických väzňov


.....čiže trt študenti a nejakí veriaci na čele s Čiernokabátnikom a spol. plus nejakí herci v budajkách ...títo sa len zviezli v už rozbehnutom vlaku ...

P.S.:
Absurdné frašky Václava Havla

Medzi najamorálnejších jedincov, akých Československá republika splodila za posledných 85 rokov, možno plným právom zaradiť Václava Havla.
Z treťotriedneho dramatika, ktorý súvisle nedokáže povedať jednu vetu, nám tu od roku 1978 viaceré židovské spolky, nadácie či politické kruhy vytvorili obraz takmer dokonalého polyhistora, lepšie povedané, špecialistu div nie na všetky svetové problémy. Dnes už vieme, že to nebolo zadarmo.
Václav Havel tu v prospech zla obetoval vlastný národ.

... aj tento článok dokreslí kolorit tých dní...
http://www.blisty.cz/2009/11/16/art49842.html

Aj toto je z tej stránky ....taky pěkný....
Nie všetko sa týka Slovenska / radar ..../ , ale podstata je vražedná....

Tému uzamykám.