Dobrý deň,

chcela by som sa spýtať, ako riešiť nasledujúci problém:

Od malička žijem v našom byte v Ba, ktorý dostal otec od štátu (ako štátny zamestnanec). Keď som mala 6 rokov, naši sa rozviedli (dnes už chápem prečo) a otec dostal ďalší, menší byt, do ktorého sa odsťahoval. Trojizbový byt ostal mame preto, lebo sa ho otec vzdal v prospech nás (detí), keďže sme boli dve deti + mama. Potom prišla možnosť tento byt odkúpiť. Keďže mama bola neustále v dlhoch, požiadala môjho brata (ktorý sa medzitým oženil a odsťahoval preč) o peniaze na odkúpenie bytu (išlo cca o 20. tis. korún). Brat jej peniaze požičial, mama byt odkúpila a stala sa tak jediným vlastníkom bytu. Keďže byt je veľký a ešte máme aj rodinný dom (kde je mama 3/4 vlastníkom a ja 1/4 vlastníkom - brat sa podielu z domu vzdal zo svojich dôvodov), zostala som tu bývať s tým, že sa mi medzitým narodil syn a bývame tu teda aj s otcom dieťaťa (mojim partnerom).
Mama si ľúbi vypiť a hlavne - s partnerom sa nás neustále snaží medzi sebou rozoštvať a tým nás riadiť ("rozbitý kolektív sa predsa najlepšie riadi", hovorievala moja šéfka.) Začlala vyrukovať s tým, že tento byt predá a že my sa máme vysťahovať. Nebol by problém sa vysťahovať, lenže prenájom bytov nie je lacný, dávať cudzím toľko peňazí sa mi zdá postavené na hlavu. Snažili sme sa to riešiť tým, nech sa ona teda odsťahuje do toho rodinného domu a my jej budeme platiť prenájom tohto bytu (súhlasili by sme so sumou, ktorú zapýta, len aby sme mali pokoj.)
Ja by som na tú dedinu aj šla, ale problém by bol s tým, že malý má škôlku v BA a na dedine je škôlka otvorená tak krátko, že by som nestíhala vyzdvihnúť ho tam zo škôlky.
Mesačne jej preukázateľne dlhé roky CEZ ÚČET prispievam na bývanie a poplatky spojené s rodinným domom, čo je 155 EUR spolu. To naozaj môže len tak ísť, zrušiť mi tu trvalý pobyt a predať byt, ktorý NÁM deťom nechal otec??? Cez účet jej prispievam preto, lebo niekedy mám pocit, akoby trpela nejakou schizofréniou, proste som jej od istého času prestala veriť, lebo ona je schopná zatajiť aj nos medzi očami. Jediné, čím ju držím v šachu je jedna informácia, ktorú viem a keby som to oznámila, mohla by mať dosť veľké problémy. Štve ma, že sa jej musím týmto vyhrážať, predsa len je to mama, ale keby tu nebol ten malý, už by som v tomto byte dávno nebola, len predsa ten rodičovský pud u mňa je silnejší ako vzťah k nej a ak ona dopustí, aby sa z jej vnuka stal bezdomovec, tak mne asi neostane nič iné, len podraziť ju na celej čiare
Ako z tohoto von prosím?