nie som pravnik, neviem ci ti to pomoze, ci to co prikaldam je odpoved , ktoru ocakavas
 Preklúzia

- je kvalifikované plynutie času, kde v zákonom stanovených prípadoch (právo zo zodpovednosti za vady, záručná doba) dochádza k zániku práva, pretože právo nebolo uplatnené v určenom čase (zaniká aj právo aj nárok)
- na preklúziu súd prihliada ex offo, aj keby ju dlžník nenamietol a prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege
- plnenie prekludovanej pohľadávky zo strany dlžníka zakladá bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného veriteľa (je to plnenie nedlhu = indebitum)

 kombinovanie premlčacej doby a preklúzívnej doby:
a) právo na náhradu škody na odložených veciach sa musí uplatniť najskôr u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu – do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie, inak právo zanikne(prekl.)
b) ak si do 15 dní uplatní, potom začne plynúť objektívna premlčacia doba (3,resp.10 rokov)

http://pravo.studentske.eu/2008/10/preklzia.html

nasla som to na tejto stranke, ked som dala do vyhladavaca, mozno tam najdes aj ine veci , ktore budes potrebovat
ak stranku poznas tak potom nic, snazila som sa, nevyslo

1. Zákony patria, medzinárodné zmluvy sú prameňom vnútroštátneho práva, ak boli riadne transformované do právneho systému štátu.
Primárne normy prijíma zákonodarný orgán (NR SR), sekundárne vlada, ministerstvá = vykonávacie predpisy.

2. Preklúzia je vždy v zákone uvedená ako doba, dokedy sa právo môže uplatniť. Zvyčajne je dovetok: inak právo zaniká. Bolo to napr. v reštitučných zákonoch - dokedy sa mohli oprávnené osoby prihlásiť.

3. Zákon o prokuratúre (153/2001) hovorí len o lehote 30dní, dokedy mu orgán verejnej správy musí odpovedať. Prokurátor podá protest, keď sa to dozvie.

4. Prezumciu neviny by som spájala až s trestným právom - dokiaľ právoplatným rozsudkom súdu nie je vyslovená vina.

4. DRUHY PRÁVNYCH NORIEM

→ podľa orgánu ktorý právnu normu vydal:
a)primárne – prijímajú ich orgány so zákonodárnou mocou aj orgány miestnej samosprávy + referendum
b)sekundárne – vydávajú ich vládne orgány v medziach zákona, vydajú sa prostredníctvom BLANKETU – ustanovenie, ktorým sa splnomocňuje orgán štátnej správy na vydanie sekundárnej právnej normy, ktorá v čase vyvolania primárnej ešte neexistuje
c)odkazujúce právne normy – odkazujú na konkrétny právny akt

→ podľa toho či ich je možné vôľou zmluvných strán meniť:
d)kogentné – nemožno vôľou zmluvných strán meniť (kogentnosť je typická pre verejné právo, nemožno nič zmeniť)
e)dispozitívne – možno vôľou zmluvných strán zmeniť

→ kolízna právna norma – (v oblasti medzinárodného práva súkromného) rieši nie otázku veci samej ale rieši , ktoré právo bude platné, aplikované

→ intertemporálne právne normy – určujú režim dočasný /prechodný

4. DRUHY PRÁVNYCH NORIEM 2

Právne normy podľa orgánu, ktorý právne normy prijíma
·primárne (pôvodné) - normy najvyššej právnej sily a najširšej pôsobnosti, ktoré prijímajú orgány štátnej moci s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou (vrátane referenda), príp. orgány miestnej samosprávy
·sekundárne (odvodené) - vykonávacie právne predpisy, ktoré prijímajú orgány štátnej správy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a správne nariadenia orgánov miestnej štátnej správy) na základe a v medziach zákonov

Právne normy podľa špecifického vzťahu k iným právnym normám
·odkazujúce - odkazujú na iný platný normatívny právny akt či jeho ustanovenie, na iné ustanovizne
·blanketové - odkazujú na iné normy, ktoré v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúcej blanketu nie sú ešte vydané

Právne normy podľa spôsobu formulovania (vyjadrenia) dispozície
·prikazujúce - z dispozície vyplýva pre subjekt vzťahu povinnosť správať sa určitým spôsobom (niečo vykonať, dať...)
·zakazujúce - v dispozícii sa subjektu určité správanie zakazuje, resp. prikazuje sa mu zdržať sa určitého konania (väčšina trestno-právnych noriem)
·dovoľujúce - neprikazujú ani nezakazujú - nezaväzujú subjekty právneho vzťahu, dávajú im možnosť určitým spôsobom konať

Právne normy podľa povahy (podľa stupňa viazanosti subjektov právneho vzťahu obsahom právnej normy (obchodné, pracovné a občianske právo))
·kogentné (kategorické; normy donucujúcej povahy) - bezpodmienečne zaväzujú k určitému konaniu, nedávajú možnosť konať spôsobom odlišným od pravidla v dispozícii, a to ani v prípade, ak s tým všetci zúčastnení súhlasia
·dispozitívne - umožňujú účastníkom právneho vzťahu, aby vzťah zmluvne upravili (odlíšili od úpravy vzťahu v dispozícii normy); predstavujú určitý doplnok uzavretých zmlúv - umožňujú dohodnúť sa na špecifických, konkrétnych skutočnostiach, prihliadajúc na okolnosti daného vzťahu; typické pre záväzkovú časť občianskeho a obchodného práva

Právne normy podľa stupňa všeobecnosti
·generálne (lex generali) - vysoko abstraktné, široko zovšeobecnené; zväčša dlhšej faktickej životnosti; napr. Obchodný zákonník
·špeciálne (osobitné) - konkretizujú predmet úpravy generálnej normy; spravidla kratšej časovej pôsobnosti; napr. zákon o konkurze a vyrovnaní

Právne normy podľa predmetu právnej úpravy
·administratívne
·finančné
·občianske
·obchodné
·pracovné
·rodinné
·ústavné

pozri si prilozeny subor, som sa snazila to sem dat do odpovede, ale mi to robilo take velke pismena, ze keby si sa na to pozrela tak ti to oci vypichne
tak je to vsetko v prilohe
a este jedna priloha

1. Áno, primárnymi právnymi normami sú Ústava, ústavné zákony, zákony , Medzinárodné zmluvy prijaté a ratifikované podľa čl. 7 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR.

2. Preklúzia, alebo inak zánik práva. Dochádza k nej v prípade, ktoré sú presne vymedzené v zákone slovami napr. "právo zanikne ak sa neuplatní do...". Súd skúma, či došlo k prekúzii ex offo, teda z úradnej povinnosti, strana sporu nie je povinná vzniesť námietku preklúzie. Prekludované právo nie je možné priznať a plnenie z prekudovaného práva sa považuje za bezdôvodné obohatenie.

3. Lehota v zákone o prokuratúre/ 153/2001 Z.z./ nie je.

4. Okrem § 182 a 185 zákona č. 311/2001 Z.z.. Zákonník práce musí zamestnávateľ preukázať zamestnancovo zavinenie, takže: Okrem prípadov podľa § 182 a 185 Zákonníka práce platí prezumpcia neviny.

Držím palce na skúške

Všetkým Vám veľmi ďakujem za vaše odpovede. Aby som si to ujasnila, mám chápať, že tie medzinárodné zmluvy do primárnych práv. noriem patria alebo nie? ) A ešte by som sa chcela uistiť: v predbežnom konaní môže byť človek max. zadržaný 48 hodín? A zákony jedine príjima a ruší NRSR? (lebo som čítala čosi aj o Ústavnom súde a tak neviem či to mám chápať ako možnosť zrušenia zákona,ale asi nie) A možno rušenie zákonov chápať aj tak, že nový zákon ruší predošlý? Pri prijímaní zákonov sa NRSR chápe aj ako ústavodarný a aj ako zákonodarný orgán, čí len zákonodarný?