Jedna z klasickych hardrockovych kapiel - zapadonemecki Scorpions. Vznikli v roku 1965, no prvy album vysiel az v roku 1972, Lonesome Crow. Na rozdiel od ostatnych albumov sa vyznacuje vyraznou psychedeliou a je silne citelny aj odkaz krautrockoveho hnutia, ktore rozkvitalo na prelome 60. a 70. rokov v SRN. Ide celkom urcite o najtemnejsi album. Bratia Michael a Rudolf Schenkerovci hrali na gitarach, spieval Klaus Meine, v tej dobe este jeden z najlepsich hlasov na rockovej scene, nez na pociatku 80. rokov prisiel o hlas. Ovplyvnil celu radu rockovych spevakov, o.i. ho obdivoval aj Axl Rose z Guns n' Roses. O dva roky vysiel album Fly to the Rainbow, kde Michaela vystriedal Uli Jon Roth (ten odisiel k britskym UFO, aj ked po anglicky nevedel ani ceknut vtedy). Zvuk kapely sa odklonil od psychedelickeho krautrockoveho stylu, aj ked trochu meditativnosti tam este ostalo (novy gitarista silne ovplyvneny Hendrixom), no nie v takej temnej podobe. Michael Schenker (hlavne svojou pracou v UFO) a Uli Jon Roth sa zaradili medzi najvplyvnejsich hardrockovych gitaristov.
S Ulim vysli v priebehu 70. rokov este dalsie tri vynikajuce albumy - In Trance (1975), Virgin Killer (1976), Taken by Force (1977). Potom kapelu opustil aj Uli a vystriedal ho Mathias Jabbs, ktory je s kapelou dodnes. Tym sa konci hudobne najplodnejsie, a pre mna aj najzaujimavejsie obdobie tejto kapely. Kapela zacala hrat ovela viac alla Van Halen. Za zmienku stoja este albumy Lovedrive (1979), Blackout (1981) a Love at First Sting (1984), ale potom je to uz len priemerny stadionovy hardrock, snad s vynimkou balady Winds of Change zo zaciatku 90. rokov. Je smutne, ak sa zvuky uplne odlisnych kapiel ako Scorpions, Saxon, Edguy a.i. zacnu zlievat do jedneho, ako sa deje poslednych par rokov.