Moja záľuba po večeroch

Ja mám tiež doma plnú krabicu háčkovaných dečiek od mojej babky. Strážim si ju ako cenný poklad. Z času na čas ju vyberiem a všetky dečky si poprezerám. Niektoré ešte v seba majú vôňu mojej babky. Používam ich len na sviatky a potom ich zas naškrobím levanduľovým škrobom (len taký používala moja babka) a zase odložím do krabice, aby sa nezničili. Táto krabica je pre mňa krabicou tých najkrajších spomienok.

ja mám nielen háčkované a vyšívané dečky po babke, ale aj po mame, aj po sebe. Babka okrem dečiek šila postelné prádlo, vrátane plachiet, ktoré vyzdobila rôznymi háčkovanými motívmi. Raz za rok, počas vianočných sviatkov ho vytiahnem a navlečiem. Môj posledný vyšívaný výtvor - vianočný obrus 2 x 2 m bol dokončený pred 3 rokmi, odvtedy ani ťuk, len porada a iné na ntb

PS: aj štrikujem, naposledy som uštrikovala pulóvriky pre kámoškynho malinkého psíka Tea ....... fešák je to

Ja som tiež veľa vyšívala, háčkovala, šila, štrikovala... Veľmi ma to bavilo. Je pravda, že teraz je napr. vlna taká drahá, že sa to neoplatí a aj šiť pre deti je zbytočne drahé, u Číňana kúpim za pár € aj pekné veci. Ale aj tak moju dcéru chcem naučiť všetko - má 6 rokov a už spolu vyšívame. Nie je to na škodu, chcem využiť, že má k tomu vzťah. Ja sa na staré kolená učím paličkovať - je to krásne, aj keď mne do bytu to nepristane, ale čo raz vieš, nikto Ti nevezme.

Síce oneskorene,ale zima ešte len pride http://prakticka-zena.blogspot.com/2...a-papucky.html

aj ja mam doma este po mojej babke nejake vysivky - obrusy. Nikam ich nedavam, nepaci sa mi to uz. Lepsie povedane, nemam k tomu taky vztah, aby som ich vystavovala. Su schovane v skrini. Niekedy davno som vysivala aj ja, aj mam nejake odlozene, no uz nie. Ak by ich niekto zbieral, nejake rada podarujem.

Len si ich tam pekne uschovaj, z času na čas preper, ešte príde ich čas .......

Rozalka, to robím aj ja, periem, žehlím, odložím do skrine a nikdy nepoužívam, už som vravela, že ich vytrepem na povalu, lebo mi zaberajú pol skrine a len zavadzajú a nič z nich ale vždy si poviem škoda vyhodiť na povalu, takže ostávajú ladom skladom v skrini

Baby, keď sú naši najmilší už len spomienkou na fotke, z času na čas aj babičkine dečky vytiahnem, uháčkovala mi na obrovský stôl, taký veľký stôl nemám, ale nech! keď aj visí, ale aspoň si pospomínam.
A vtedy sa mi to zdalo ako zbytočnosť ....

no veď práve preto ich škodujem vyhodiť, lebo sú od blízkych a vždy si pomyslím, toľko sa na tom narobili, aby mi dali, aby ma potešili a ja nevďačnica vyhodím???

ja som v minulosti štrikovala resp. ked bola dcéra malá takmer všetko. teraz tak maximálne šál, čas by som si aj našla, ale vlna je tak strašne drahá, že sa to vôbec neoplatí. len škoda je tá že teraz vlny ktoré predávajú sú neuveriteľne krásne.

ak ju to baví tak to je super paličkovanie je krásne, ale dosť piplavéja som začal chodiť na keramický krúžok, je to super relax doporučujem!

Veď aj účtovníctvo je piplačka. Ale pri paličkovaní aspoň vidno nejaký hmotný výsledok.

Ja som vyšívala, štrikovala, aj makramé vedela. Dokonca som chodila na krúžok paličkovania. Moja mamina má moje paličkovanie odložené na poličke. Dokonca som vyšila vlnou aj vankúš, dodnes sa používa.
Ja mám zase odložené obrusy, čo vyšívala ona, občas si aj ho vyložím, ale šanujem si ich, aby som nepoškodila. Sú to pre mňa tie najkrajšie obrusy na svete. A vždy budú u mňa na čestnom mieste.

Vidíš, na makrame som zabudla. Koľko opaskov a nákupných tašiek som naplietla...

ja sa už dlho chystám zo starých svetrov vyrobiť patchwork prikrývku, už som začala párať na diely,
moje kamarátky kupujú za babku svetre v bazároch a štrikujú z nich ponožky

moja mama raz našla po mojej babke krásne háčkované dečky z veľmi tenkej a jemnej priadze...jediná chybička krásy bola, že bola na nich škvrna od hrdze...dečky pochádzali ešte z čias 2. svetovej vojny a boli uložené a zakopané s porcelánom a inými vzácnosťami v debnách s kovovým kovaním v stodole...mama podľa nich uháčkovala nové a sú krásne...každá ručná práca je určitý prejav umenia...a keď už v tom nevidíme umelecké diela, snáď v tom niekto uvidí aj uložené peniaze...tak ako staré obrazy alebo sochy majú svoju hodnotu aj starožitné textílie sú vzácne...ak sa aj tak chce niekto zbaviť starých háčkovaných dečiek, obrusov a pod. ja si ich rada pozriem ak máte foto a ak sa mi budú páčiť rada si ich vezmem ak chcete podarovať...

ja mam strikovanie vytiahnute stale, par krat do tyzdna po nom siahnem a prehodim zopar riadkov je to fajn relax.
a decky a obrusy od starkej si neskutocne cenim. nechce sa mi ich ani davat na stol, len sa kocham a nostalgicky spominam

joooj damy, mam 23 rokov a pri telke ine nerobim len strikujem, vysivam, a prplem sa s kadejakymi hovadinami ako svetriky pre psika, pre frajera, saliky, ciapky, nedavno sa narodil synovec tak sa chystam na taky mini svetrik

Minule som videla módnu prehliadku kde predvádzali Dolce & Gabana na zimu pletené veci s nórskym vzorom, samé hviezdičky a soby. Štrikujte a budete in. Všetko sa vracia.