Viem, viem, viem nestresovať je základ, treba byť v psychickej pohode a 6 neúspešných mesiacov nie je "taká tragédia", na bábo sa čaká aj dlhšie. Viem. Rozum to vie. Ale túžba sa mu nechce podriadiť. Mám naštudované odborné články, rôzne diskusie (aj na Porade je ich iste viac, preto sa ospravedlňujem, ak sa opakujem). Čo sa musí stať, aby som už prestala tak veľmi chcieť a potom by sa to malo vraj podariť. Sú takí a blahoželám im. Len ja by som chcela nejako to obdobie preskočiť a netrápiť sa tým už teraz, aby moje bábo mohlo konečne prísť.
Nejako ma to dnes zlomilo. Prepáčte za ten pesimizmus, dnes mám blbý deň...

PS: Potrebovala som sa len vyrozprávať. Nemôžem to hovoriť nikomu, lebo tí čo ma majú radi, sa budú trápiť dvojnásobne. A tí čo ma nemusia, si o mňa budú zbytočne otierať jazyk. Ďakujem za Váš čas