Dana7 No veď to má aj v úmysle, problém vidíme len v tom, či pôvodný zamestnávateľ nebude teraz trvať na tom, že musí nastúpiť naspäť k nemu do práce, a keď on nenastúpi začne mu napr. dávať absencie a potom mu nevyplatí už ani ušlú mzdu za tú dobu čo bol vlastne bez práce. Ide o to, ako právne postupovať, aby tam už nemusel nastúpiť.
Neviem, ako bola formulovaná žaloba, ale väččšinou spolu s neplatnosťou výpovede je v žalobe zároveň požiadavka na náhradu mzdy za obdobie od skončenia PP do vynesenia rozsudku.
V zmysle ZP má zamestnanec, ktorý bol úspešný v spore o neplatnosť skončenia PP, nárok na náhradu mzdy od doby, kedy PP skončil. Súd môže na návrh zamestnávateľa túto dobu skrátiť, v každom prípade však dostane minimálne 12 mesiacov, je to v § 79 ZP:
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Pokiaľ v žalobe nebola náhrada mzdy, sudca má pravdu, že náhradu treba riešiť osobitným podaním.
Formálne však treba trvať na ďalšom zamestnávaní, lebo ak zamestnanec prehlási, že netrvá na zamestnávaní, tak sa postupuje podľa toho istého § ods. 3 a 4:
(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
a dostane len dvojmesačné odstupné. S tým bývalým zamestnávateľom sa to už potom nejako utrasie, napr. dá výpoveď a nenastúpi už do práce, ale bude mať vo vrecku najmenej tých 12 mesačných platov. Možno ukončia so zamestnávateľom PP dohodou, takže nastúpiť ani nebude musieť. NA súde ale musí tvrdiť, že chce u neho ďalej pracovať, aby mu priznali najmenej tých 12 mesiacov.
Prečo nebolo hneď v žalobe zakomponovaná náhrada mzdy?