hadam si nemyslis, ze ked niekam zavolas, tak ti povedia ze ti predaju bez dane. To tam musis ist osobne a najlepsie ak tam niekoho poznas. sprav dosku 10cm a mas to 14,5m3.

dakujem za postrehy

nemal by ist do zakladov tvrdsi beton b-20 kazdy vravi ze staci b-15 ,co vy nato ? a nazakladovu platnub-20 to je naopak ze ?

Stačí b 15.Urobite omnoho lepšie ak miesto tvrdšieho betonu B20 základovú špáru dobre zhutníte a zrovnáte do roviny spodnú hlinu.V žiadnom prípade by namal mať základ klinovtý tvar.

Toto je dobrá poznámka. A vlastne i moja otázka do pléna. Svojpomocníci ale i dodávatelia prác. Dávate (a následne zhutnujete) štrkové lôžko pod základové pásy? Alebo len zrovnáte a zhutníte pôvodné podložie, alebo nič z toho.

jednoznačne štrkové lôžko zhutniť a na to pásovina(uzemnenie)

Zaregistroval som ,že aj medzi odbornou verejnosťou na toto nieje zhodný názor.Buď zhutníte pred nasypaním štrkového lôžka ,alebo po.Na tomto sa v stavebníctve akosi nevieme dohodnúť.Zrejme to bude dobre tak i tak.

Nesúhlasím .Pásovina a potom štrk.U pásoviny ide o to aby bola položená vo vlhkej hline.Štrk v tomto prípade pôsobí ako izolant a vytvára vzduchové medzery v okolí uzemňovacej pásoviny následkom čoho pásovina rýchlejšie koroduje.

No ja nato samozrejme svoj názor mám. (Zhutnené štrkové lôžko) Skôr mi išlo o to, aký názor majú iní. Pretože čítaním aj tohto fóra vidím, že sa častokrát diametrálne líšia názory projektantov (aj medzi sebou), dodavatelov stavebných prác (napr majstrov) a laikov. Preto tak nejak zistujem, ako si to ludia zhotovujú (bez ohľadu nato, čo je v projekte - ak nejaký je)
Konkrétne tuná to také horúce však nebude. Podľa mna jednoznačne treba zhutňovať, v tomto je zhoda. Ak sa však podarí vykopať ryhy na základové pásy tak, aby dno bolo dostatočné rovné, tak to štrkové ložko ani moc netreba. Kedže toto je však dosť ťažké dosiahnuť, predpis by mal byť s lôžkom.

ja sa teda vrátim k svojim základom. Robila to firma, ryhy pre základové pásy som mala pripravené hlbšie, ako mali byť. Robotníci zo stavebnej firmy tieto vyliali cca 20 cm do výšky betonom, zaliali tak aj tú pásovinu /tá je vlastne v betone/. Potom až urobili DTčka - vyliali betonom a aj vystužili roxormi-zvislo i vodorovne. Čo sa dá od takéhoto riešenia očakávať v budúcnosti?

kejka nechcem Vas nejak schladit ale ak mate zakladove pasy iba z prosteho betonu/rozumej bez zeleza/tak vyska pasov 20 cm je malo,DT sluzia iba na to aby ste sa dostali nad uroven terenu,ale vahu domu budu roznasat iba tie pasy a ich vyska sa rata,zohladnuje sa tiez unosnost podlozia ale to ma vpyv na sirku pasov nie na vysku.A co sa ocakavat ak mate tazku stavbu/tehla,ZB strop alebo keramicky,poschodovy dom,tazku krytinu a pod./neviem ako to napisat,ja osobne by som kludne nespal to urcite.

Málo informácii, v akej hlbke je základová špára, či bolo pod betonom hnutnene. Koľko radov DTčiek je na tom 20cm betone. Akej hrúbky sú tie DTčka. AKo je volený zvisly nosný system. Tj vzdialenosti obvodových murov. Či sú vnútorné nosné steny. Koľko podlaží nesú základy. Ako je riešená strecha. Či sa opiera čiste len o obvodovky (hambalok alebo priehradové nosníky) alebo má i vnútorné podpery (stlpiky v rámci stojacej stolice).
Osobne nemám moc rád riešenia, v ktorých sa skoro až úplne vypúšťa poctivý beton adekvátnej šírky a nahrádza sa to DTčkami. DTčka sú fajn, ak z nejakého dovodu potrebujeme ísť hlboko do zeme (suterén, alebo neúnosné podložie) alebo ak chceme ísť nad terén, ale základ pod ne treba tak či onak.

nech to je v akejkolvek hlbke,nech je na tom akokolvek hutnene,nech tam aj 1 rad DT 20cm na vysku zakladoveho pasu je zaloste malo to nie je sirka piseme iba o vyske pasov a 20 cm je malo

ja som vykopal zakladovy pasy, bager to pretiahol lyzicou, este som to zacistil a pobehal vibracnou doskou, hodil pasovinu -na stojato a zalial betonom. v tej hlbke som mal ilovitu strkovitu zem.

Ak robíš návrh základov, tak samozrejme, že sa dotakéhoto dobrodružstva nepustíš a ani nikomu niečo také nebudeš odporúčať. A ja tiež nie. Naopak, písal, som že DT ako základy moc neschvalujem, a musí nato byť fakt zaujímavo finančný dovod (a to, že ušetrím tri kubíky betonu dovod nie je - nie pri stavbe za 150tis E) Lenže tu bola otázka "už po". A vtedy k tomu musíš pristupovať troška inak. Alebo chceš tvrdiť, že len na základe tej jednej jedinej informácie (20cm) je na 100% isté, že to spadne? Kejka chcela vedieť, čo sa od toho dá očakávať do buducnosti. Na toto sa však nedá odpovedať z tej jedinej informácie. Ty si tiež napísal len, že by si kludne nespal a že je to málo.

kejke sa nic s domom nestane, tak ju nestraste. do tych tvarnic ide tolko betonu, ze to ten bungalov musi udrzat ako nic.

šlo sa podľa projektu a stavala to firma. Som pod terénom, základová doska je projektovaná 40cm nad terenom, bager vyhlbil pásy 60cm, tak to bolo 100 cm spolu. Takto som to pochopila. Preto tých 20cm vyplnenie šírka 50cm, na to šli DT š.30cm tri rady - to je 75 cm do výšky vyplnené betonom a toto sú tie základy. Priestor medzi nimi sa vyplnil zeminou, štrkom, zhutnil žabou. Na to kari sieť a urobila sa platňa.
Obávam sa, že som zmiatla vás, ved tie základové pásy spája tá platna - dom stojí na platni, nie iba na základových pásoch a váha domu sa teda prenáša hádam na celú plochu, či nie?
Spomínam si teraz, že sa niekde v téme rozlišoval spôsob stavby na platni a na základových pásoch, tak sa ospravedlňujem, ak som uviedla zavádzajúce informácie.

Kde koho som ja strašil? Práve naopak. Chcel som viac informácii, pretože nemám rád odpovede typu, "nič s domom sa nestane" alebo zas naopak "dom spadne". A pritom máme minimum vstupných informácii. Aspon ja som ich nemal. Píšeš, že je to bungalov. To je strašenie z mojej strany, ked som chcel vedieť čo to je za dom? Hádam uznáš aj ty, že je rozdiel ak mám bungalov a ak mám poschodovu nebodaj dvojposchodovu budovku, nebodaj s žb dekou a rozponmi 8metrov. AK je to bungalov, niet sa čoho báť.

Kejka: S tou základovou doskou je to trocha zložitejšie, než si to vysvetluješ. Ale prakticky natom moc nezáleží. To čo laická verejnosť na svojich RD volá základová doska, základovou doskou nie je. Je to len podkladná betonová doska na prízemí, ktoré prenáša zaťaženie z prízemia ako takého. Nenesie zvislé nosné prvky a ani neprenáša zaťaženia z vyšších podlaží (podkrovia). Toto prenášajú základové pásy a tie sú nosnými prvkami. Základová doska v zmysle zakladania objektu je troška iné kafe a 15cm deka na štrkovom ložku vystužená maximalne sietou (ak vobec) základovou doskou nie je.

Absolutne sa neda povedat,ci je 20cm malo a ci vela. Popisem preco. Okrem Harrisom spomenutych okolnosti, ktore treba vediet este treba zohladnit asi toto:
Navrh plosneho zakladu,co je aj zakladovy pas ma 2 etapy.
1. Geotechnicky navrh,kde z vlastnosti podlozia, zatazenia, hlbky zakladu atd. urcime sirku zakladu, tym teda aj plochu. Toto vravi o porusovani zakladovej pody pod zakladovym pasom, nevravi to nic o zakalde ako o betonovom telese. Treba este urcit primeranu hodnotu sadania a nerovnomerneho sadania.
2. Mame sirku zakladu danu tym, aby bolo podlozie ok a ideme na samotny betonovy prvok-zakladovy pas. Pas je nejako namahany a tu vela zavisi od tuhosti podlozia, cize teoreticky aj tych 20cm moze byt dost. Podla pravidiel roznosu zatazenia to dost nie je, moze tam vznikat taka sikma smykova zona,ktora vedie rovno pod zaklad a to by sa nemalo pripustat.
Podstatne je, ze tieto 2. poziadavky pre navrh zakladu treba dodrzat. Ak je 1.etapa Geotechnika zanedbana, tak kopa zeleza v zaklade nepomoze a naopak. Netreba si to zamienat tym, ze sak dal som kopu betonu alebo kopu zeleza. Treba dodrzat oboje.
Konkretne Kejke: Sirka zakaldoveho pasu chyba k odpovedi ako prva vec a sirka DT tiez. Potom tie ostatne veci ako pisal Harris a aj nejaky odhad geologie,vyska zakladu, potom sa da cosi relevantne povedat.

Upravujem: uz som tie udaje nasiel v dalsom prispevku