Ako dieťa som bola cez prázdniny u strýka na Spiši. Jedného dňa som sa dozvedela, že "utre" pôjdeme so sesternicami na čučoriedky. Keďže na druhý deň bol utorok, vyčkávala som, čo sa bude diať. Prešiel utorok i streda a nič...
Vo štvrtok ma prešla trpezlivosť, že kedy už na tie čučoriedky pôjdeme, keď utorok už predsa bol... Tak som sa dozvedela, že "utre" je ráno, a do lesa sa plánuje ísť v sobotu ráno...
A ešte aj to, že napr. renta nie sú žiadne peňažné tantiémy, ale obyčajná handra...
A keď som bola na druhom konci republiky, u sesternici v Prahe, a na chate v Jevanoch sa prikúrilo, lebo sme išli kúpať bábätko-jej dcérku a keď vošiel jej manžel s konštatovaním, že "tady je vedro" - vtedy som nechápala. o akom vedre hovorí, keď voda je už nachystaná vo vaničke a on žiadne vedro v ruke nemá... Dosť dlho sa na mne potom - ešte aj po rokoch, keď som dospela a viac si ozrejmila češtinu - bavili...