Nemá nikto taký prípad ? Zaúčtovala som cestovné náhrady spoločníkovi, ktorý bol predtým aj zamestnancom, takže to bolo v poriadku. Až dodatočne som prišla na to, že už nie je zamestnanec a mal vyplatené cestovné náhrady. Kolegyňa tvrdí, že spoločník /nie je konateľ ani zamestnanec/ nemá nárok na cestovné. Išlo o zahraničnú pracovnú cestu a ide o dosť veľkú sumu. Nikto mi neporadí ?

Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky
č. 283/2002 Z. z.

o cestovných náhradách

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,

b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,

c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovno-právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Ad f) Zákon o cestovných náhradách priznáva nárok na úhradu cestovných výdavkov osobám, ktoré boli vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Ide teda o osoby, ktoré príslušnú funkciu vykonávajú v obchodnom alebo občianskoprávnom vzťahu. V praxi ide napr. o členov predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, členov rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku, fondu, nadácie alebo inej právnickej osoby. Uvedené osoby svoj právny vzťah zakladajú na nepomenovanej zmluve v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka alebo na základe ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve

Spoločník, ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer alebo spoločník, ktorý nieje konateľom príp. členom dozornej rady nemá nárok na cestovné náhrady. Ak boli vyplatené -sú nedaňovým nákladom.

Nesúhlasím, v predchádzajúcom príspevku od Lenkyk je to jasne napísané. Spoločník je so spoločnosťou, v ktorej figuruje ako spoločník v obchodnoprávnom vzťahu. To, že nie je konateľ alebo člen dozornej rady nemá z hľadiska zákona o cestovných náhradách žiadnu právnu relevanciu.

Pochopila som to tak, že ide o osoby, ktoré vykonávajú v orgánoch spoločnosti funkciu v občianskoprávnom alebo obchodnom vzťahu / napr.člen dozornej rady/. A spoločník, ktorý je len spoločníkom takouto osobou podľa mňa nie je.

súhlasím so Zuki, aj ked by som si priala opak.

A čo spoločenská zmluva a povinnosti spoločníkov v nej stanovené?

Takto formulovaný názor je podľa mňa v rozpore so zákonom o cestovných náhradách. Ešte raz citácia z § 2 ZCN o osobách, ktoré sa pre účely náhrad považujú za zamestnancov:
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovno-právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.
Možno teda konštatovať, že zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na cestovné náhrady spoločníkov v prípade výkonu ich práce pre spoločnosť na základe písomnej zmluvy (napr. mandátnej, zmluvy o výkone funkcie, dohody o vykonaní práce).
Rozhodujúce pre účely daňovej uznateľnosti cestovných náhrad je podľa mňa jedine plnenie úloh pre spoločnosť na základe písomnej zmluvy, nie to, či spoločník je alebo nie je v pracovno-právnom vzťahu, resp. či je alebo nie je členom orgánov spoločnosti.

Veľmi pekne ďakujem za doterajšie reakcie, aj keď názory sú rôzne. Tak sa teda spýtam inak. Aby som si ošetrila daňový výdavok aspoň v tomto roku, urobím spoločníkovi zmluvu so spätným dátumom. Bola by vhodným riešením dohoda o vykonaní práce na dlhšie obdobie vyplatená až po vykonaní práce, pričom sa tam uvedie nárok na cestovné náhrady ?

Asi by som to urobil rovnako. Keďže pôjde asi o viac cesťákov (opakovaná činnosť), asi by bola vhodnejšia namiesto dohody o vykonaní práce nejaká mandátna zmluva. Neviem, ako máte stanovené v interných predpisoch, ale vyúčtovanie cestovných náhrad by malo byť po ukončení prac. cesty resp. po ukončení mesiaca. Postupne vyúčtované cestovné príkazy môžu byť potom vyplatené aj naraz. Pri tomto "ošetrení" treba dbať, aby všetko bolo formálne v poriadku

DVP so spätným dátumom nie je vhodná - bolo treba prihlásiť do Soc. poisť.

Dobrá pripomienka, robím aj mzdy a na prihlásenie do SP som celkom zabudla. Takže skúsim to cez mandátnu zmluvu, len si musím naštudovať ako je to tam so zdaňovaním a odvodmi. Ešte raz ďakujem za rady a všetkým prajem príjemný deň.

Ono v prípade, ak spoločníka berieme iba ako spoločníka ... tento nemá vykonávať práce pre spoločnosť. Táto formulácia sa v praxi vyvinula, nakoľko spoločník často pre spoločnosť práce vykonáva. Môj názor je však taký, že to, že je spoločník je len súvisiaci fakt, ktorý však nemožno stotožňovať s "prácou spoločníka pre spoločnosť". Spoločník má poslanie a úlohy vyplývajúce z obchodného zákonníka a z neho odvodenej spoločenskej zmluvy, prípadne zriaďovacej listiny. Ak hovoríme o spoločníkovi, mali by sme hovoriť o účasti na valnom zhromaždení, o kontrole účtovníctva, ak to má spoločník zakomponované vo svojich oprávneniach a pod. Východiskom je tak ako uvádzam spoločenská zmluva, resp. obchodný zákonník. Mám za to, že v súvislosti s týmito úlohami, môžeme hovoriť o spoločníkovi. Spoločník vo všeobecnosti možno povedať plní úlohy na hájenie vlastných záujmov ako majiteľa obchodného podielu. V ostatných prípadoch sa už bude jednať o osobu, ktorá pre spoločnosť vykonáva práce alebo plní iné úlohy. Málokedy sa na túto skutočnosť na Porade poukazuje. Ale môj názor je taký, že spoločník zo svojho postavenia spoločníka nevykonáva práce pre spoločnosť, ale plní si svoje úlohy vyplývajúce z obchodného zákonníka. V tejto súvislosti podľa môjho názoru má nárok na cestovné náhrady - ale zrejme ojedinele, nakoľko tých úloh, ktoré má plniť zas toľko nie je ...

To, že sa spoločník ako taký dostal do súvisiacich predpisov nadväzuje celkovo na jeho zdanenie ako osoby a pod. Vyvolal to fakt, že spoločník ako osoba častokrát vykonáva práce pre spoločnosť. Avšak to už podľa môjho názoru nie je "úloha spoločníka" ale osoby, s ktorou sa uzatvorí zmluvný vzťah na spoluprácu so spoločnosťou, či na výkon prác. Spoločníka ako takého však nerozkrojíme. Spoločníkom ostane.

To je môj názor. .-)

práve, že spoločník ťažko obháji cestovné náhrady len z titulu postavenia
" spoločník" . Cesta za obchodným partnerom už súvisí s výkonom inej činnosti. A ked sa dostávame k plneniu iných úloh, tak tam to už má byť ošetrené či DVP, či MZ alebo aj nepomenovanou zmluvou, ale ide o výkon práce pre spoločnosť a s tým súvisí nárok na odmenu a cestovné náhrady, ale aj povinnosti SP, ZP atd. Preto tie cestovné náhrady skôr vylučujem ako schvaľujem.

Mandátna zmluva je obdobná ako zmluva konateľa, platí sa ZP z odmeny spoločníka ( minimum neurčené, maximum 43095 SK ).