hubatá Len tak mimochodom: mrkla som do tvojho profilu a nemáš tam ani jedného priateľa. Na depresiu je najlepšia manuálna práca, záhrada alebo aj kolektívny šport. Hlavne nebyť sám, aby si nemal čas sa ľutovať, premýšľať nad sebou, mať radosť z vlastnoručne dopestovanej paradajky alebo inej práce.... Neviem koľko máš rokov, ale ty by si mal byť večer tak unavený aby si sa len švacol do kanafasu, tvrdo zaspal - a zabudol si vziať lieky proti depresii.
Keď som si prečítala zoznam tvojich liekov tak ťa musí bolievať žalúdok, zákonite musíš mať zlé pečeňové a krvné testy, trpíš nechutenstvom .....a asi ti chýbajú priatelia. Len tak pre zaujímavosť mrkni ty do môjho profilu a spočítaj mojich priateľov.
Ja viem, že si to písala s najlepším úmyslom. Predpokladám, že si to písala pre zadávateľa. Ten má predpísané 3 lieky.
Kto nezažil depresie, nevie čo to je. Verím, že aj liečitelia môžu prispieť. Aj sám pacient. Ale podľa môjho názoru až vtedy,
keď je už za určitou hranicou, ktorá ho už neobmedzuje.
Poznala som pani, ktorá prišla v koncentračných táboroch o celú rodinu, zostala úplne sama. Celoživotná trauma.
Vydala sa, mala jedno dieťa.
Avšak s touto paňou napriek tomu že medzi nami bol 35 r. vekový rozdiel, sme si rozumeli výborne. Dýchali sme jeden vzduch.
Aj som chcela prispieť do témy v tomto zmysle "Osamotená duša"?, nespomeniem si teraz, vieme obe o ktorú tému ide.
Nezáleží na veku, rozdieli, ja som ju spoznala vo svojich 42-rokoch.
Popisovala mi stavy, tlak v hrudi, neschopnosť sa vyplakať, hospitalizácie, elektrické šoky, ... toto je zlomok, manželstvo pekné,
založené asi najmä na úcte, syn prosperoval veľmi dobre, a vôbec aj celá rodina. Sama nikdy nebola. Mala priateľov. Skutočných.
Vedela sa smiať. Chodila medzi ľudí. Pracovala dlho ešte aj v penzii.Ešte aj sedemdesiatke. Silná fajčiarka. Fyzicky bola zdravá.
Vidíš, táto pani vyvracia tvoje riadky. Títo ľudia vôbec nemusia mať zlý krvný obraz, ani zničenú pečeň. Každý organizmus je iný, netreba strašiť, i keď sa vie, že každý liek má vedľajší účinok. Ale priestor sa dáva priorite.
Verím, že napr. reiki môže pomôcť, viedla sa tu debata, ale odporučilo sa hľadať zdroje na internete, nakoniec je dosť literatúry k dispozícii,
pomáha viera v Boha, pomáhajú určite aj iné techniky kde sa pracuje s energiami. Toto je tak vážna téma, kde nemám odvahu nič radiť. Okrem dobre vyváženej stravy.
Ale nezabúdať na objatia, dotyky. Ak človek žije sám a dostane sa do izolácie, nemusí to byť ľahké. Každý máme svoj osud. Za tým je rad životov, nikdy človek nevie, čo mu môže vyskočiť a čo má riešiť.
Aj lekár sa môže mýliť v liečbe.Nemyslím v tejto konkrétnej, ktorú opisuje zadávateľ.
Ja mám s lekármi rôzne skúsenosti, preto už radšej prejdem cez TČM a potom až k lekárom.
Je fajn, že sú tu vytvorené skupiny priateľov, že si rozumiete, ste spriaznené duše, ale ak sa nestretávate, tak k fyzickým kontaktom asi nepríde. Myslím na úprimné vzájomné objatia a dotyky. Ale uznávam virtuálne priateľstvá. Dnešný svet.
Možno ani nie je potrebné sa stretávať, stačí myslieť na iných, možno psychotronici by sa vedeli vyjadriť ako to funguje.
Dúfam, že sme sa aspoň trochu pochopili.