Vidím, že stále sa nevzdávaš myšlienky na uplatnenie spravodlivosti a odškodnenie. Celkom viem pochopiť, čo Ťa na tom "pchaní nosa do cudzej pošty" štve, aj keď tým nejaká reálna škoda alebo poškodenie dobrého mena firmy nevznikla. Nepíšeš o tom. Poznám ten pocit a v tomto som zajedno s Tebou.
Spravodlivosť však vždy naráža na mantinely zákona a tie sú v tomto prípade jasné. Zabudni na stíhanie pre trestný čin porušenia tajomstva prepravovaných správ. Policajti majú pravdu, ak tvrdia, že nevedia preukázať úmyselné konanie, ktoré je znakom tejto skutkovej podstaty. Ak by k tomu otvoreniu listovej zásielky došlo za prítomnosti ďalšej osoby, ktorá by ako svedok chcela potvrdiť, že tú zásielku otvoril niekto s odôvodnením, že si chce prečítať, čo nové sa deje u adresáta, tam je ten úmysel jasný. Ale ak ten, čo zásielku otvoril sa bráni tak, že automaticky otváral zásielky, ktoré v ten deň prevzal a predpokladal, že sú to zásielky pre toho, koho je splnomocnencom, tak tam nie je žiadna šanca úmysel preukázať. Leda, žeby sám priznal svoju zvedavosť. Budeš sa musieť zmieriť s tým, že trestné stíhanie nebude. Ak by vznikla škoda firme, ktorej zásielka bola otvorená , napr. tým, že iný využil informácie alebo ich prezradil inému, na základe čoho jej bolo zmarené uzatvorenie obchodu, potom vznikne firme nárok na jej náhradu. Podľa mňa firma s otvorenou zásielkou nemá nárok na nemajetkovú ujmu len na tom základe, že niekto iný sa náhodne dozvedel obsah doručovanej zásielky bez ďalšieho následku.
Mimoriadne ma pobavilo tvrdenie našej nenahraditeľnej Slovenskej pošty, ktorá vydá zásielku inému a tvári sa ako svätý za dedinou.
P.S. A buď rád, že páchateľ ( ten, čo otvoril list) sa nevydáva za obeť, lebo však si ho obvinil zo spáchania nepreukázaného trestného činu( krivé obvinenie). Lebo aj to sa stáva, že z páchateľa je zrazu obeť.