Procesné práva a povinnosti závisia od postavenia osoby v predmetnom konaní. V prípade, ak má osoba v trestnom konaní postavenie poškodeného, má v súlade s ustanoveniami § 69 Trestného poriadku právo nazerať do spisov s výnimkou vybraných častí spisu (zápisnica o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta), robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Toto právo môže orgán činný v trestnom konaní odmietnuť zo závažných dôvodov, ktoré by mohli zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania.
Ak osoba v trestnom konaní nemá postavenie poškodeného, môže uvedené oprávnenia vykonávať iba so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní; zároveň musí byť nazeranie do spisu potrebné na uplatnenie jej práv. Toto ustanovenie predpokladá, že informácie získané zo spisu budú použité pre uplatnenie práv zákonným spôsobom, napríklad za účelom podania opravného prostriedku v trestnom konaní.

Výsluch vykonávaný políciou

JUDr. Zoltán Šipoš

V každodennom živote po predvolaní občana na políciu dochádza často k paradoxnej situácii, ktorá môže vyústiť až v obojstranný konflikt záujmov (občan - polícia), a preto si v tomto príspevku priblížime tieto situácie. Vysvetlíme si práva a povinnosti ako občana, tak aj polície, aby občania a predovšetkým podnikatelia vedeli, že niet sa čoho obávať a dostavili sa k výsluchu.

Niektorí občania pri styku s políciou, hlavne po predvolaní na políciu, dostanú buď panický strach, ktorý môže vyústiť až v psychické poruchy zdravia, alebo druhá kategória občanov takéto pozvanie podceňuje, bagatelizuje jeho význam, ignoruje predvolanie, čo môže viesť až k použitiu tzv. donucovacích prostriedkov polície. V takomto prípade to u mnohých občanov zanechá natrvalo zlý dojem a nepriaznivý vzťah k polícii, ktorý môže narušiť tak potrebnú a nenahraditeľnú spoluprácu polície s občanmi. Pri objasňovaní protispoločenskej činnosti bol, je a vždy aj bude výsluch, resp. výpoveď základným zdrojom informácií, od ktorého sa odvíja úspech činnosti polície.

K úspešnej práci policajtov Policajného zboru SR (ďalej len PZ), najmä v oblasti odhaľovania a objasňovania trestných činov a priestupkov je potrebné, aby bola naplnená ústavná zásada: štátny orgán môže konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

V tejto oblasti sa preto riadia policajti Trestným zákonom, Trestným poriadkom a zákonom o priestupkoch. Keďže tieto právne predpisy nezohľadňujú všetky situácie, ktoré by sa mohli vyskytnúť, bolo nevyhnutné prijať i zákon o Policajnom zbore, ktorý vhodným spôsobom dopĺňa vyššie uvedené právne normy. V tomto zákone sú uvedené okrem iného i oprávnenia a donucovacie prostriedky, ktoré policajt potrebuje v nevyhnutných prípadoch na splnenie svojich úloh.

Nevyhnutnými prípadmi rozumieme, že občan nechce upustiť od svojho protispoločenského konania alebo podrobiť sa výzve policajta. Niektoré oprávnenia však riešia aj otázku kompetencií policajta (napr. oprávnenie požadovať vysvetlenie).

Uvedené všeobecne-záväzné právne normy však predpokladajú, že budú využívané iba v zákonom stanovených prípadoch a primerane, čo znamená, že policajti budú vstupovať do práv a slobôd občanov iba výnimočne a v súlade s Ústavou SR a príslušnými zákonmi. Zároveň sa predpokladá, že policajti budú voči občanovi konať korektne a v súlade s deontológiou policajnej práce.

Ide o základné východiská pri uplatňovaní práv policajta voči občanovi, pričom nie nezanedbateľným východiskom je stále sa upevňujúce právo občana pred právom štátu a jeho orgánu.

Obdobne upravuje túto oblasť aj zákon o obecnej polícii, ktorý rieši práva a povinnosti policajtov, riadených samosprávou príslušného územia. Z tohto hľadiska budú približované aj niektoré ustanovenia spomenutých právnych noriem.

Subjekty vykonávajúce výsluch na polícii

Na otázku, kto môže vykonať výsluch osoby, sa mnoho občanov mylne domnieva, že len vyšetrovateľ, alebo všetkých vypočúvajúcich policajtov nesprávne označujú za vyšetrovateľov, čo niekedy vedie práve k prieťahom pri využití práv občana, predovšetkým práva sťažovať sa na postup policajta v podobe bezproblémovej identifikácie vypočúvajúceho. V zásade výsluch osoby v priestoroch polície môže vykonať každý policajt, rozdielne je však, podľa akej právnej normy sa výsluch koná. Tento môže vypočúvajúci vykonávať buď podľa zákona o Policajnom zbore, alebo zákona o obecnej polícii, kedy má formu podania vysvetlenia. Podľa zákona o PZ vykonávajú výsluch policajti, ktorí dokumentujú priestupky, ale aj orgány činné v trestnom konaní pri dokumentovaní trestného činu, ak ešte nebolo začaté trestné konanie a podanie vysvetlenia je potrebné práve pre posúdenie a rozhodnutie, či skutok je priestupkom alebo trestným činom. Tieto úkony vykonané pred začatím trestného konania však nemôžu slúžiť ako dôkaz pred súdom.

Výlučne podľa zákona o Policajnom zbore požadujú od občana vysvetlenie len policajti uniformovaní a v civile, ktorí sú zaradení na úseku poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície (v civile). Títo nemôžu vykonávať výsluch podľa Trestného poriadku, pretože tento je doménou orgánov činných v trestnom konaní, ktorým je policajný orgán a vyšetrovateľ. Policajný orgán je policajt, ktorý je určený ministrom vnútra, resp. oprávnenia policajného orgánu majú i príslušníci zložiek, ktoré sú označené v § 12 Trestného poriadku (ďalej len “Tr. por.”). Príslušné ustanovenie znie:

§ 12 – Výklad niektorých pojmov

(1) Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.

(2) Policajnými orgánmi sa rozumejú poverené orgány Policajného zboru. Rovnaké postavenie majú v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl aj poverené orgány Vojenskej polície, v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe poverené orgány tohto zboru, v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh a vlečiek poverené orgány Železničnej polície Slovenskej republiky, colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov, a kapitáni lodí na diaľkových plavbách v konaní o trestných činoch spáchaných na týchto lodiach.

Výsluch vykonávaný podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

§ 17 – Oprávnenie požadovať vysvetlenie

(1) Policajt je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu alebo priestupku a na zistenie ich páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.

(2) Ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa odseku 1 nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia. O predvedení spíše policajt úradný záznam.

(3) Zápisnica o podaní vysvetlenia musí byť s osobou spísaná ihneď po jej predvedení.

(4) Vysvetlenie môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania, a ak ide o priestupok, nebezpečenstvo postihu za priestupok.

(5) Vysvetlenie sa nesmie požadovať od osoby, ktorá upozornila, že by ním porušila zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, a nebola od tejto povinnosti oslobodená.

(6) Policajt je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť vysvetlenie podľa odsekov 4 a 5.

(7) Policajt je povinný predvedenú osobu odovzdať orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie, inak musí osobu ihneď prepustiť.

(8) Kto sa na výzvu podľa odseku 1 dostaví, má nárok na náhradu nutných výdavkov a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len “náhrada”). Náhradu poskytuje Policajný zbor. Nárok na náhradu nemá ten, kto sa dostavil len vo vlastnom záujme alebo pre svoje protiprávne konanie.

(9) Nárok na náhradu podľa odseku 8 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do ôsmich dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 dostavila; oprávnenú osobu o tom treba poučiť.

Oprávnením policajta pri plnení úloh na úseku dokumentovania trestných činov a priestupkov je i požadovanie vysvetlenia. Požadovať vysvetlenie možno aj podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a zákona o priestupkoch. Vychádza sa z toho, že policajt spravidla vie, či v danej veci ide o trestný čin alebo priestupok. Nie vždy však možno určiť presnú kvalifikáciu skutku. Máme však aj policajtov, ktorí nie sú oprávnení vykonávať úkony v zmysle Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch. Pre tieto prípady je určený § 17 zákona o PZ.

V zmysle tohto článku policajt má oprávnenie požadovať vysvetlenie od každého, kto môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu alebo priestupku.

Ďalej tieto osoby môžu poukázať na skutočnosti, ktoré by viedli k zisteniu páchateľa, resp. k vypátraniu hľadaných alebo nezvestných osôb, alebo vecí.

Z dôvodu ochrany základných ľudských práv a slobôd sa spravidla vyžaduje, aby osoba, ktorá má podať vysvetlenie, bola riadne predvolaná. Predvolanie pritom musí obsahovať základné náležitosti, ako meno a priezvisko, adresu, príp. ďalšie údaje, aby predvolávaná osoba nemohla byť zameniteľná s inou osobou, predmet vysvetlenia, ako aj upozornenie na možné následky nedostavenia sa v požadovaný čas na požadované miesto. Týmito následkami je spravidla predvedenie.

Ak sa osoba nedostaví, policajt je povinný zistiť, prečo sa osoba skutočne nedostavila a či sa nedostavila bez závažných dôvodov, alebo či mala možnosť sa vôbec v stanovený termín na stanovené miesto dostaviť. Ak zistí, že osoba sa úmyselne vyhýba dostaveniu sa, môže využiť inštitút predvedenia.

V prípade, že osoba sa dostaví alebo je predvedená, policajt je povinný s ňou bez meškania spísať zápisnicu o podaní vysvetlenia. Akt spisovania zápisnice nemožno odkladať, pretože by sa to mohlo považovať za neprimerané a nezákonné obmedzovanie osobnej slobody osobe, ktorá sa dostavila alebo bola predvedená k podaniu vysvetlenia, teda k výsluchu.

Pred samotným spísaním zápisnice je oprávnený a povinný policajt zistiť, či ide o osobu, ktorá bola predvolaná k podaniu vysvetlenia, opätovne ju oboznámiť s predmetom výpovede a v zmysle ďalších právnych noriem ju poučiť o právach a povinnostiach. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nevyhnutnosť poučenia o tom, že má právo odmietnuť vypovedať v prípade, ak by mohla spôsobiť nebezpečenstvo postihu pre trestný čin alebo priestupok sebe alebo osobe blízkej, ktorou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom (starí rodičia, rodičia, súrodenci, deti) a osoby v podobnom postavení (manžel, manželka, druh, družka a pod.). Rovnako osoba musí byť poučená o tom, že nesmie podávať vysvetlenie, ak by svojou výpoveďou mohla spôsobiť porušenie povinnosti mlčanlivosti uloženej zákonom.

Z ďalších povinností, ktoré je policajt povinný zabezpečiť ešte na začiatku pred podaním vysvetlenia, je zabezpečenie prítomnej osoby pri výsluchu, ktorou by nemal byť kolega policajta, ale vhodná je osoba mimo PZ. V praxi dochádza často k problémom zabezpečenia prítomnosti pri výsluchu osoby, ktorá nie je príslušníkom PZ predovšetkým v nočnej dobe, dobe pokoja a sviatkov. Obyčajne policajti riešia túto povinnosť prítomnosťou niektorého zo svojich kolegov. Nie je však výnimkou, že policajt je v nočnej dobe na oddelení sám a nemá možnosť prítomnosť nezúčastnenej osoby zabezpečiť, čím niekedy dochádza následne k veľkým problémom. Tým sa totiž môže vyriešiť aj situácia, kedy osoba, ktorá podáva vysvetlenie, nevie čítať a písať, pretože iná osoba môže po skončení podávaného vysvetlenia takúto zápisnicu prečítať nahlas. Zároveň takáto prítomná osoba môže zabezpečiť aj ochranu policajta pred prípadným napadnutím alebo sťažnosťou, že podávané vysvetlenie nebolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Často sa totiž stáva, že občania sa sťažujú na údajný fyzický alebo psychický nátlak zo strany vypočúvajúceho.

Ďalšou okolnosťou, na ktorú je policajt povinný upozorniť vypočúvanú osobu, je možnosť osoby na nárok náhrady nutných výdavkov a ušlého zárobku, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním výsluchu. Na tieto náhrady nemá nárok iba ten, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku, resp. osoba, ktorá sa dostavila vo vlastnom záujme, teda ako poškodený.

Ako bolo vyššie uvedené, osoba, ktorá sa nedostavila bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez dostatočného dôvodu, môže byť predvedená. V praxi sa stávajú prípady, že predovšetkým podnikatelia, ktorí majú dohodnuté na dobu výsluchu určité rokovania, pozvanie na výsluch podceňujú až ignorujú s tým, že majú na práci dôležitejšie veci, pričom, ak potom nasleduje predvedenie, sťažujú sa neoprávnene na policajta. Odporúčame v záujme predchádzania konfliktom vždy sa s príslušným policajtom aspoň telefonicky spojiť a ospravedlniť sa, pričom si dohodnúť iný termín času výsluchu. Tu je nevyhnutné podotknúť, že ak k tomu nevedú závažné dôvody, je potrebné osobu vždy predvolať. Ak dôjde k osobnému predvolávaniu, súčasná právna úprava neumožňuje, aby policajt v záujme urýchleného konania osobu naložil, v rozpore s jej vôľou zúčastniť sa na výsluchu, do motorového vozidla a priviezol ju na miesto, kde sa má podávať vysvetlenie. Takéto konanie sa považuje za predvedenie, pretože osoba nemala možnosť výberu, či sa dostaví k podávaniu vysvetlenia, alebo nie, ďalej nemala možnosť výberu trasy a času dostavenia sa.

Výnimočne, ak vec neznesie odklad, možno predviesť osobu aj bez predchádzajúceho predvolania. Ide o prípady, keď je potrebné konať v celospoločenskom záujme napr., ak by sa podaním vysvetlenia dali zistiť okolnosti závažného prípadu, resp. jeho páchateľa a vec neznesie odklad.

O predvedení však policajt vždy musí spísať záznam, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu. Vzhľadom na to, že ide o závažný zásah do občianskych práv a slobôd, predvedenie sa poznačí aj v knihe služieb na útvare polície. Súčasťou obsahu záznamu o predvedení musí byť aj zákonný dôvod predvedenia, resp. vysvetlenie, prečo bolo nevyhnutné osobu predviesť.

Po spísaní zápisnice o podanom vysvetlení musí byť osoba ihneď prepustená. Dôvodom, aby nebola ihneď prepustená, je iba skutočnosť, že sa našli dôvody pre jej odovzdanie orgánom činným v trestnom konaní, resp. iným orgánom, ktoré budú následne disponovať s osobou obmedzenou týmto spôsobom na slobode (napr. odovzdanie vojaka vojenským orgánom). Odovzdanie osoby sa poznačí do zápisnice o predvedení, resp., ak sa osoba dobrovoľne dostavila k podaniu vysvetlenia, spíše sa zápisnica o obmedzení jej slobody a do tohto záznamu sa poznačí aj jej odovzdanie. Zároveň sa vykoná aj záznam o obmedzení osobnej slobody do knihy služieb.

Zápisnica o podanom vysvetlení v zmysle § 17 nie je podkladom pre trestné konanie. Nesmie byť použitá v konaní pred súdom napr. ani vtedy, ak osoba podala vysvetlenie a následne zmenila pred orgánom činným v trestnom konaní (napr. vyšetrovateľom) svoju výpoveď. K tejto úprave sa kriticky stavajú hlavne policajti dokumentujúci závažné skutky (napr. príslušníci kriminálnej polície), pretože dochádza k prípadom, kedy osoba podozrivá zo spáchania trestného činu pred vyšetrovateľom zmení svoju výpoveď a vyšetrovateľ musí pre nedostatok iných dôkazov trestné stíhanie voči osobe zastaviť v zmysle príslušného ustanovenia Trestného poriadku. V takých prípadoch mnohí policajti protestujú, že ich práca vyšla nazmar, avšak musia si uvedomiť, že ani priznanie podozrivej osoby zo spáchania trestného činu ich nezbavuje povinnosti zabezpečiť a zaistiť všetky ostatné dôkazy (listinné, vecné, výpovede), ktoré takéto priznanie podporujú. V tomto zmysle je možné konštatovať, že zápisnica o podaní vysvetlenia môže slúžiť pre orgán činný v trestnom konaní len orientačne pre rozhodnutie, aké úkony v zmysle Trestného poriadku vykoná a aké dôkazy bude zabezpečovať v prípravnom konaní trestnom. Na druhej strane sa často sťažujú aj občania na následné predvolávanie a výsluch pred orgánom činným v trestnom konaní k tomu istému predmetu výsluchu, čo považujú za akési šikanovanie. Žiaľ, keďže súčasná právna úprava nedovoľuje použitie zápisnice o podaní vysvetlenia ako dôkaz, vyšetrovateľ spravidla nemá inú možnosť, len osobu vypočuť opätovne, avšak už podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Zápisnicu o podaní vysvetlenia nemožno použiť v trestnom konaní dokonca ani v takom prípade, ak osoba pred vyšetrovateľom alebo iným orgánom činným v trestnom konaní sa vo výsluchu pred ním odvoláva na výpoveď uskutočnenú a zachytenú v zápisnici o podaní vysvetlenia, na ktorej stále trvá, nechce nič meniť a poukazuje na ňu. Nemožno touto výpoveďou takto “sprocesniť” zápisnicu o podaní vysvetlenia.

Tento nedostatok právnej úpravy by mala odstrániť rekodifikácia trestnoprávnych noriem naplánovaná na rok 2002, ktorá zavedie do trestného konania väčšiu kontradiktórnosť, čo znamená, že v prípravnom konaní trestnom sa budú vykonávať len tie najnevyhnutnejšie úkony a ostatné sa budú vykonávať priamo na súde.