Zakladom je asi BIOS (basic input output system) je to vlastne EPROM (CMOS obvod) pamat, ktora je nepretrzite napajana aj po vypnuti PC (ak si vsimnes na MB je mala bateria, ktora zabezpeci napajanie aj ak sa pc totalne odpoji od el. energie). Ak sa prerusi aj napajanie z tej baterie, tak sa BIOS nastavy do defaultu.
Hned po zapnuti PC sa aktivuje BIOS, ten preveri ci je vsetko v poriadku a zdetekuje HW. Potom ak zdetekuje aj HDD, tak na zaciatku HDD by mal byt ulozeny tak zvany MBR (Master Boot Record) resp. zavadzac a spusti kod ktory tam je a zavedie operacny system.
Samozrejme je to ovela komplikovanejsie ako pisem (treba ma brat s rezervou, toto co pisem je z hlavy).
Na urovni tranzistorov je to tazko popisat, pocitac pracuje v dvojkovej sustave, cize pozna len 0 a 1 comu odpoveda aj nejake napatie. Na cpu sa musi priviest nejaky impulz (vsetko je to dane v programe (v kode) ((mozno by bolo dobre pozret aj assembler)).
Napr ak pohnes mysou co i len o chlp, tak cez zbernicu sa informacia prenesie do cpu, cpu ju spracuje a ty na monitore vidis ako sa posunie mys (ver ci never, ale pri takomto pohybe musi cpu spracovat radovo stovky operacii)
Asi som ti moc nepomohol, ale napisal som aspon ako si to myslim ja.

Dalo by sa tiež povedať: strojový kód je súbor inštrukcií, ktoré sú písané v assembleri, príkazy sú prevádzané do dvojkovej sústavy (1 - 0, zapnuté - vypnuté, aktívne - neaktívne). Pretože sa používajú 8bitové, 16bitové, 32bitové, 64bitové inštrukcie (podľa OS), potom preložený strojový kód do dvojkovej sústavy môže vyzerať napr.: aj takto: 11011101 01101101 atď. Procesor z týchto stavov potom vo svojej architektúre poskladá príkaz a spracuje.
Ako Fero11 jednoducho naznačil - všetky komponenty počítača si posielajú len kódy zo samých jedničiek a núl.
Ak na klávesnici napíšeš A, elektronika v klávesnici to dekóduje ako decimálny kód 65 (v hex=41) a prevedie na binárny 01000001, pošle cez zbernicu do procesora, ktorý to spracuje a pošle výsledok ďalej na GK, ktorá to spracuje na rozloženie pixelov a nakoniec sa na obrazovke objaví A.

v podstate strojový k´d by sa mal skladať z dvoch častí - prvá hovorí o tom, čo sa má vykonať, druhá časť inštrukcie hovorí s čím sa to má vykonať.
Procesor vždy vyberie inštrukciu podľa adresy, ktorá je v pamäťovom registri. Uloží ju do registra inštrukcii. Teraz nasledujú dekódovacie obvody procesora, ktoré zistia, aká to je inštrukcia a podľa toho zariadia, ktoré obvody majú v tomto kroku pracovať. Toto by sa malo diať v radiči. O samotné vykonanie inštrukcie sa postará aritmeticko-logická jednotka.
Takže procesor sa skladá z troch základných častí: radič, aritmetická jednotka a registre.
Strojový kód nie je pre rôzne mikroprocesory rovnaký, majú svoje vlastné.

Ale toto stále nie je to, čo presne hľadáš

Presne Dáša, stále to nie je to čo hladám. Mne ide o ten "fyzikálny jav" - konkrétny dej v tom okamihu - ako sa prenesie informácia na tranzistor? = ako sa spôsobí že tranzistor je pri info 0 nevodivý a pri info 1 vodivý, (resp. následne jeho vodivosť znamená info 1 a nevodivosť info 0) . Ide mi len o jednu a jednoduchú vec v mojej otázke. Pre mňa to znamená veľa lebo to je okamih prenosu nehmotnej informácie na hmotnú matériu (čo má svoje ďalekosiahle dôsledky).

hmmm, no to je tak, ešte pred tým sú tzv. hradlá, ktoré podľa inštrukcie (strojového kódu) presne vedia, či má byť stav 0 alebo 1. Ale to sa už dostávame do matematickej logiky, pravdivostným tabuľkám a boolovským operáciam. Na základe toho, či daným prvkom prúd preteká, alebo nepreteká (prípadne kombinácie, ke´d sú dva vstupy) je jasné, čo sa má vykonať na výstupe. Teda, či na výstupe má byť 0 alebo 1

Myslis toto?

"CPU sa skladá z miliónov maličkých tranzistorov, nanesených fotografickou cestou na kremíkový plátok.
Tranzistor (– základný polovodičový prvok, spojenie troch častí kremíku s rôznou vodivosťou. Prívodom napätia na jednu časť je možné ovládať či bude prúd môcť pretekať dvoma zostávajúcimi) vedia len jediné: nastaviť sa do polohy „zapnuté“ a „vypnuté“ teda do polohy nuly či jednotky.(tiež „otvorené či zatvorené), pričom každá skupina je určená na vykonanie daných operácií – ukladanie dát, matematické operácie a pod."

princíp invertoru NOT s tranzistorom

Matt777: nezvyčajné že sa na to pýta niekto v roku 2011, klobúk dole. My sme na škole (SPŠE Piešťany) preberali všetko od základu, t.j. od hradiel NOT, NOR, NAND, XOR... (ako písal "srska"), cez IRQ/NMI, assembler, registre procesoru atď. Preto viem celkom slušne ako funguje 8051 alebo x86 procesor, aj keď to sa totálne zmenilo, lebo prichádza doba masívneho paralelizmu, predtým sme mali prefetch, reorder a nejaké semi-paralelné výpočty.

Jednoducho povedať, že čo sa udeje na úrovni tranzistorov keď stlačíš klávesnicu, je v dnešnej dobe nemožné. V dobe DOSu a programu v assembleri to ešte ako-tak šlo:

Stlačíš klávesu, vyvolá sa IRQ, rutina tohoto IRQ vykoná "nejaký kód" a podľa toho sa niečo udeje.

Už čo i len elementárny strojový kód 48 (hex) čo a assembleri znamená "dec eax" - zníž hodnotu 32-bit registra eax o 1 - spôsobí aktivitu tisícov tranzistorov. A keďže terajšie procesory si kód interne optimalizujú a majú viacero ALU (aritmeticko-logických jednotiek), môže sa ten kód vykonať rôzne, a v rôznych častiach procesora...

Ukážka strojového kódu:

Mozno by som Ti odporucil ist na nejaku prednasku bud v KE, alebo BA na technike, konkretne infomacne technologie, presne odbor ti nepoviem a tam ak bude volna diskusia, tak sa na to opytas (profaka nezaujma ci si staudent, alebo nie, na prednasky je volny vstup)

Ďakujem za odpovede a rady.
Srska to je krásny bazálny príklad ten NOT tranzistor, môžem sa spýtať na zdroj - aká je to knižka? resp. asi skriptá..
Skúsil by som teda na záver zosumarizovať nejak odpoveď na moju otázku. Prípadne ma potom opravte alebo doplňte kedže ja nie som v tomto odborník.
- Informácia je prenášaná v toku elektrického prúdu (v tečie/netečie - 1/0, prípadne ešte zmeny intenzity prúdu a v čase trvania zmien). Čiže informácia je aj na tranzistory počítača prenášaná vo forme toku elektrického prúdu. A tie ju potom ďalej ešte rôzne upravujú, modulujú. Informácia zapísaná v nejakom počít. programe ktorý sa má vykonať, vždy uložená v nejakom hmotnom médiu - zapísaná do hmoty, sa v čítacom zariadení prenesie transformuje do (zmien-) elektrického prúdu, ktorý tečie ďalej na tranzistory - integrované obvody - atď..

vydala to za socíku 602. organizácia zväzarmu v prahe (autor je tuším eduard smutný). to bol asi ich prvý veľký biznis - potom nasledoval textový editor t-602 .
dá sa to zohnať v antikvariátoch. (mne ten kurz vtedy platila firma).

a len stručne a veľmi všeobecne o mikroprocesore:

Tak to si posunul pekne ďaleko do spirituality, či kam... Nič nehmotného sa nedeje. Všetko je to hmotné jak hovädo!!! Nič iného sa tam nedeje, len to, že na atomárnej úrovni polovodičového prechodu (tranzistora) sa posúva, či blokuje vlna energie prenášané elektrónmi. Čo sú mimochodom HMOTNÉ častice. Takže informácia s nášho mozgu sa prostredníctvom elektrochemickej energie presúva do motoriky svalov rúk na klávesnicu. Tá mení klikance na elektrické impulzy, ktoré ovplyvnia činnosť procesora na výstupnom zariadení (monitor, tlačiareň, prehliadač internetu...) a to len a len na základe pravidiel dané tým spomínaným strojovým kódom. Ten kód je súhrn pravidiel, tak jednoduchých ako vypínač na vysávači. Tiež je to pravidlo. Keď ho stlačíš motor sa rozbehne (preteká prúd vinutiami a tie roztočia rotor magneticky... a všimni si, všetko je to hmotné aj keď sa to nezdá). Keď stlačíš vypínač opäť motor zastane. V procesore je dajme tomu 8 vysávačov (8 bitový MCU) a rôznou kombináciou ich zapínania môžeš dosiahnuť rôzny výsledok na výstupe. Predstav si, že dáš na tých 8 vysávačov 8 píšťaliek, tak rôznou kombináciou zapínania a vypínania môžeš v kostole zahrať omšu. Skrátka Tvoja otázka o nehmotnosti procesu je scestná. Nič nehmotné sa tam nedeje, len to že elektróny zapínajú a vypínajú výstupné obvody na základe pravidiel a vstupov. Svet okolo nás vrátane nás a našich tzv. duší, či entít je zložený z hmoty fungujúcej na základe pravidiel. Už sme objavili zopár enviromentálnych pravidiel, už sme objavili pravidlá fungovania DNA, teda aspoň niektorých (...no zbohom...), už sme objavili zopár pravidiel stavby hmoty (hadrónový urýchľovač v CERNe), už sme objavili zopár pravidiel v mozgu... ale neodhalili sme to základné. PREČO??? Prečo sme tu, prečo je tu vesmír...
Ale to som už mimo rámec Tvojej otázky. Tvoja otázka bola smerovaná asi k tomu, že ako procesor dokáže to, že tlačí, kreslí, riadi procesy,hrá hudbu... Tak odpoveď je principiálne jednoduchá. "Na základe pravidiel (programu v pamäti) a na základe vstupných informácií (klávesnica, PC sieť, čas, prevodníky fyz. veličín na elektrickú hodnotu...) upraví výstupné obvody. Ako Ty, letí Ti mucha do oka, Tvoja skúsenosť (program v pamäti) Ti hovorí "rýchlo zavri oko, inak to bude bolieť (poškodí sa HW)" a Tvoj procesor (mozog) upraví výstupné obvody (nervy) tak, aby sa viečko zavrelo(servo motory - svaly sa aktivujú...). Nič nehmotné sa neudialo, je to len a len zložitejší vysávač.
PS: teraz sleduj odozvu ľudí veriacich v svoju nekonečnosť a jedinečnosť. To bude záplava horkých slín, síry pekelnej a žlče zelenej na moju hlavu, že som sa a nás prirovnal k vysávačom, Hehehe, už sa teším aký som duchovný úbožiak, ako som poklesol... nuž, neznalosť, ignorancia a arogancia sú v spojení neuveriteľne účinnou kombináciou pre vznik hlúposti. Uvidíš sám.

A pre Matt777 - aj tvoj mozog je tak trochu počítač - prichádzajú podnety (hmotné i nehmotné) - v tele sa šíria signály po nervoch - nehmotné do mozgu (hmotného), kde synapsie (hmotné) si odovzdávajú impulzy a vytvárajú v mozgu pocit obraz (i nehmotný), no ty to vidíš, cítiš, počuješ (lebo ti to tvoj počítač - mozog - hmotne i nehmotne prikázal) -a ďalekosiahle následky sú na svete - tvoja prvotná otázka, ktorá pre teba znamená veľa, pre nás je súčasťou života.

Pete, myslím že si to tak celkom nepochopil, resp. mňa - to čo hovorím si nepochopil. Ja len hovorím, že nehmotná je informácia sama, ako taká. Pokial ju nepustíš na, do nejakých materiálnych obvodov, elekt. súčiastiek a pod, tak ona sama ako taká je nehmotná. Až keď ju "zapíšeš", zakóduješ, do nejakých hmotných materiálnych vecí, sa akože "stáva hmotnou" - resp. tam nastáva ten prechod nehmotnej informácie do hmotnej formy - na konkrétne čo sa tu ja pôvodne dotazujem, o čo sa ja zaujímam.
To isté je s myšlienkou - myšlienka ako taká je informácia - nehmotná. Až keď táto informácia prejde do aktivizácie neurónov - a z nich v tom najprimitívnejšom príklade do pohybu napr. rukou - nastáva jej materiálna manifestácia.
Ale dík aj za tvoj príspevok.

A si si tým taký istý?

Matt777, misoft, marjankaj, ďakujem za peknú debatu, zatiaľ žiadna žlč...!!!
Mat777 tá predstava o NEHMOTNOSTI myšlienky nie je celkom správna! Musíme začať tým, že si definujeme čo je myšlienka! Myšlienka je súbor uložených zážitkov v podobe predstáv a pocitov vyvolaných vonkajšími, ale aj subjektívnymi podnetmi. Inak, myšlienka je logický obraz faktov. A fakty sú vnemy (zrakové, hmatové sluchové...) uložené v našom mozgu - pamäti. Voláme ich aj hodnotový rebríček. Skrátka je to skúsenosť. Podľa čoho si trúfam tvrdiť, že je to skúsenosť? No predstav si človeka z 18 storočia stáť na dnešnej ulici ktoréhokoľvek mesta o pol noci. Jeho by svetlá lámp, reklám a okien úplne odrovnali, teba so skúsenosťou okolo elektrospotrebičov by nasralo, že nesvietia všetky. Aký je rozdiel? Jeho myšlinka by bola na úrovni zvieracieho pudu "utekaj, je to divné". Tvoja myšlienka by bola "nevidím na zástavke prečítať odchody MHD, prečo to nesvieti viac"... Skrátka máš iné, či viac uložených informácií-vnemov ako on.
Teraz o hmote. Ako vznikne skúsenosť? Nuž podnetom, myslím. Dedičnosť na tom hrá len okrajovú záležitosť ako je kvalita príjmu (sluch hudobníka, chuť kuchára, zrak ostrostrelca...). Podnety prichádzajú z okolia a my ich registrujeme našimi mechanoelektrochemickými (fuj to je slovo) prevodníkmi (zmyslami)!!! Prevodníky (hmat, čuch, chuť, zrak a sluch) nám vnemy prevedú na vzruchy pre nervovú sústavu (napr. dotyk spôsobí elektický vzruch, ktorý na synapsiách vyvolá chemický prenos vzruchu...). Teda keď sa to vezme dokonca, musím opäť tvrdiť, ŽE NIČ NEHMOTNĚ SA NEDEJE!!! Myšlienka nebolí (teda ak nie je traumatická) a tak sa nám zdá, že je len taký akýsi záblesk čohosi... Figu! Je to logický súhrn faktov, zoradených na základe pravidiel získaných skúsenosťou. De fakto, vegetatívna nervová sústava je náš BIOS - Basic Output Input System (dýcha, trávy, vylučuje, bucha srdcom...). Skúsenosť (výchova - môžeš, nesmieš, bolí, nebolí) je náš operačný systém, alebo tiež podvedomie. A vzdelanie sú aplikácie ako world, excel, explorer, databázový systém... Sú to len fyzikálne veličiny, merateľné a hlavne HMOTNÉ!!! Toto všetko je potrebné pre vznik myšlienky. A všetko sú to HMOTNÉ stimuly uložené do hmotnej elektrochemickej pamäte nášho mozgu.
Možno sa Ti zdá, že seba, Teba a nás prirovnávam k počítačom! Opak je pravdou. Tí, čo tvorili počítače, debatovali s filozofmi a riešili ako by to bolo najlepšie. A najlepšie je to tak ako to vyriešila evolúcia. To sme už poznali X krát, žiaľ mnohý to nevidia, lebo im to nejde do kšeftu, či do politiky. A tí čo to tolerujú, buď nemajú skúsenosti a vzdelanie, alebo vedia a chcú mať pokoj.
PS: ešte ma napadlo, na psychiatriách robia "elektrolobotómiu". Skrátka pustia do časti mozgu elekriku a vymažú obsah. Stačí to ako dôkaz hmotného pôvodu našich myšlienok? Ja si myslím, že je to nezvratný dôkaz. Či?

Marianka - áno som si istý.
Pete - nemôžem si pomôcť, ale ako prvé čo som si všimol na tvojom príspevku je, že tvoje chápanie je velmi obmedzené, tvoj pohlad na túto problematiku je strašne limitovaný. Definovať myšlienku ako následok, ako len nejaký súbor uložených zážitkov "pasívnych" je určite obmedzené. Pritom myšlienka je vždy pôvodca, to je ten aktívny primárny tvoriaci element, a mysel človeka určite dokáže vytvoriť vždy niečo, čo sa aj nenachádza v jej "záznamoch" z doterajšieho života - ako ty hovoríš skúseností. Takisto opakujem, že informácia ako taká, je nehmotná. Informácia sama ako taká je vždy nehmotná pokial ju neuložíš, nezapíšeš, nenahráš do nejakého materiálneho média, nepustíš do nejakých materiálnych vodičov. Možno aj toto samotné je pre niekoho problém - predstaviť si informáciu samotnú - bez nejakého materiálneho média v ňom uloženú - ale to je len obmedzenie limitovanej mysle ktorá je obmedzená práve tými skúsenosťami materiálneho sveta ktoré sa do nej ako píšeš odmalička ukladajú, v živote kde všetko okolo je materiálneho pôvodu. Nejdem túto problematiku ďalej rozoberať, pretože toto nie je cielom toho čo ma pôvodne zaujíma, a síce prechod nehmotnej informácie do materiálnej formy.

Tak prečo nemáš Nobelovu cenu? Alebo ti chýbajú dôkazy?
Na čo by ti bola informácia bez hmotného sveta? O čom by vlastne bola?

No na účely účtovníctva by sa asi dala zaradiť do nehmotného majetku.
Ale z hľadiska fyziky si zrejme kdesi mimo.
A také svetlo je hmotné? Čo myslíš.

Marianka tuším ťa niečo podráždilo Veď klídek.. Chceš ma skúšať z fyziky? No aby som ťa ukludnil, svetlo je nehmotné. Fotóny sú nehmotné. Spokojná?
A prečo sem pletieš Nobelovu cenu? Koho zaujíma Nobelova cena... Možno materialistov
A na otázku ,,Na čo by ti bola informácia bez hmotného sveta? O čom by vlastne bola? " ani nejdem odpovedať, lebo je to typická ukážka obmedzenosti mysle, ktorá dokáže fungovať len v rámci materiálnych limitov, mantinelov, a ďalej už jej obzory nesiahajú. Účely účtovnictva - presne o čom hovorím - osoba (resp. jej mysel) hlboko ponorená do každodenného materiálneho sveta odkiaľ nie je nič viac vidieť.