Gene, akú diagnózu stanovili lekári - psychózu, či neurózu?
Ako rodič musíš byť najskôr Ty stotožnený s jeho ochorením, inak mu nebudeš vedieť pomôcť.
Píšeš, že to dospelo do štádia hospitalizácie, čiže jeho stav asi nebude niečo len také obyčajné. Ak chceš radu, treba povedať môj syn je hospitalizovaný s diagnózou XXX a užíva lieky XYZ a potom môžeš očákavať radu od ľudí, ktorí sa stretli s podobným problémom.

A prečo to hovorím tak polopate a tak tvrdo.
Môj manžel má z prvého manželstva dospelého syna a lieči sa na schizofréniu. Liečiť sa bude celý život, z liekov je unavený, utlmený, bez nich má úzkosti, bludy atď.
Kým pochopili môj manžel a jeho ex o čo ide, trvalo im to dlho. Predsudky mali nielen oni, predsudky mal aj ich syn a stotožňovanie s chorobou trvalo dlho všetkým.
U chlapca prepukla schizofrénia tiež v 18tich a pre neho to bolo ad absurdum v takomto veku a vlastne dodnes ani neuznal svoju chorobu, má 24 rokov.

Toto uvádzam len ako skúsenosť, neviem akú diagnózu má Tvoj syn. Ale ak chceš svojmu synovi pomôcť a jeho ochorenie je naozaj vážne, zabudni na alternatívne spôsoby, bez psychiatrov sa nepohnete a budete sa musieť s tým naučiť žiť. Alternatíva môže byť v takomto prípade len podpora, nie nosná záležitosť v liečbe.

Podľa toho, čo píšeš, nehľadaj zatiaľ TČM. Lekári možno ešte sami nevedia, čo presne má, skúšajú, ktorý liek zaberie. Písala si, že v škôlke bol priebojný, v škole už nie. Problémy úzkostných stavov asi začali nástupom do školy, tam hľadajte príčinu. V škôlke sa obránil sám, v škole nastúpila zodpovednosť a povinnosti. Píšeš, že v škole patrí k najlepším žiakom, možno má pocit, že nemôže zlyhať, to by mohlo byť príčinou aj jeho problémov. Aj ja si myslím, že to je panická porucha, ale môže to byť aj inak, skúste pátrať v minulosti, čo ste od neho vyžadovali, ako fungovala rodina, či niekto z rodičov netrpí nejakou neurotickou poruchou. Ak lekári hovoria o zníženej hladine hormónu v mozgu, asi to bude serotonín, môže to byť aj depresívna porucha, ale toto všetko sa lieči dlhodobo. Neviem ti poradiť nijakého odborníka na tradičnú čínsku medicínu, len som ti chcela povedať, že treba na to čas, ak sa choroba dlho rozvíjala, bude sa dlho liečiť. Treba sa s tým teraz zmieriť a keď to dýchanie bude v poriadku, potom môžete hľadať aj alternatívu, ale len ako podpornú liečbu.

Podla mna toto nevyzera na schizofreniu, ale panicku poruchu tazkeho stupna, kde staci aj malicky podnet na jej prepuknutie. Ale sranda to iste nebude, ked je hospitalizovany. A alternativcov by som do toho netahala, aby potom oni tahali peniaze z rodicov.

V tychto pripadoch trva aj par mesiacov, kym sa najde spravna medikamentozna liecba.

Celé som si to prečítal a z toho čo píšete Vám odpoviem:
1. bez pomoci kvalitného klinického psychológa to sami neodstránite
2. z toho čo ste písali doteraz to vyzerá, že len liekmi to tiež neodstránite, ale bude potrebná psychoterapia u psychológa
3. určite neskúšajte niečo ako regresnú terapiu alebo regresnú hypnózu
4. vo Vašom prípade cesta formou alternatívnej medicíny bude zrejme neúčinná takže zbytočne vyhodené peniaze
Záver: okrem doterajšej liečby /psychiatrickej, hospitalizácia, psychológ minulosti/ si nájdite naozaj kvalitného klinického psychológa a uvidíte, že to bude lepšie

želám Vám úprimne veľa zdaru a nevzdávajte sa

...nie je jedno , to ako keby si porovnal murára so zváračom...obaja vedia murovať a zvárať , no výsledok je nie ten istý ...

...ja sa len opýtam ( pre istotu - viď dôvod ,zvýraznené )...

Máš skúsenosti ...osobne a osobné ...??
Lebo ak nie ( a som dokonca o tom presvedčený ) , ja by som si osobne nikdy nedovolil a dobre rozmyslel , či mám vôbec radiť v takejto ožehavej diagnóze ...

...ohľadom dieťaťa sa radšej nevyjadrujem z ohľadom na iných ...

...nevyjadrujem sa - nepoznám , len poznámočka...
...totiž nie všetko sa dá aplikovať na každého jedinca....poniektorým ( príkladne ) aj acylpirín škodí , nie to hypnóza atď...

Ja by som sa na to pozrela tzv.sedliackym rozumom.. ako to vzniklo? tak že počul informáciu a tá spôsobila takýto blok..predtým žiadne problémy nemal. Takže podľa mňa potrebuje počuť novú informáciu ktorá tú pôvodnú vyvráti anuluje a presvedčí ho že to bola blbosť. zohnať nejakého lekára, pneumologa, vedca čokoľvek vysvetliť mu čo syn počul a logicky, názorne, vedecky s obrázkami proste čo najviac sugestívne mu podať iný pohľad na fungovanie dýchania. Alebo by som skúsila hypnozu, lebo toto je psychický blok, fobia, nie choroba.

mal som už niekoľko ľudí v ambulancii, ktorí podstúpili tzv. regresnú terapiu alebo hypnózu a stali sa z nich skutočne ťažkí pacienti s enormne pestrou a ťažkou psychopatologickou symptomatikou.

Definuj pojem psychoterapeut z tvojho pohladu.

Teraz som si precitala, ze si maser TČM, nehnevaj sa, pisu tu aj ludia, ktori maju s psychozami ine skusenosti, urcite by som len podla pisaneho textui nenahovarala niekoho na hypnozu alebo refl terapiu, co ak sa objavia priznaky epi...zachvatov, co tieto terapie preukazatelne vyvolavaju u ludi s poruchami a pod. Treba troska viac opatrne radit cloveku- rodicovi, ktory sa aj slamky chyta.

Dobry den,
zaujimalo by ma, ako sa medzicasom vyvinul stav spominaneho mladika...
Vidim, ze sa tu rozprudila vasniva diskusia, k tomu snad len tolko:
Taktiez nemam osobne skusenosti , a som len laik...avsak mam svoje vyhranene nazory, ktore podla mna mam pravo, ako aj kazdy iny v tejto teme, vyjadrit a to sposobom, akym uznam za vhodne...
Dovolim si preto nesuhlasit s nasledovnym nazorom:
Samozrejme, ze sa nejedna o oddychovu temu, avsak toto forum je volne dostupne kazdemu, aj laikovi, aby vyjadril svoj nazor...Tak ako tu ma pristup a moznost slobodneho slova napr. psycholog, rovnako aj napr.schizofernik...

Podla prvotneho prispevku zakladatela tejto temy , "gene" neocakaval odborne rady, kedze svoje otazky by smeroval urcite na kompetentnych odbornikov (psycholog, psychiater, psychoterapeut a pod.), co podla jeho slov uz vlastne vykonal...cize podla mna nie je na mieste osocovat sa tu navzajom za rady a nazory, ktore su urcite dobre mienene...

No a teraz k teme:
Podla mna spustacom problemov nemusi byt tato jedna prihoda, resp. zreprodukovany pribeh z ust pani ucitelky...Na mieste rodica by som sa zrejme neuspokojila s takymto jednoznacnym "dovodom" a snazila by som sa hladat za tym nieco viac, hlbsie...
18rocny mladik uz nie je pubertak, takze myslim, pokial su rodinne a rodicovske vztahy v poriadku, nemal by byt problem v komunikacii a casom by sa mohlo prist na koren veci...
Ja viem, ono sa nam to vsetko lahko radi, ked nie sme v kozi rodica, ktr. sa snazi pomoct svojmu dietatu a nevie ako...
No myslim, ze najdolezitejsie je, v akejkolvek psych. diagnoze, sa s postihnutym rozpravat a rozpravat... tak by sa mozno lahsie odhalila pricina problemov...
Netvrdim, ze sa to zaobide bez liekov, tie mozu docasne pomoct utlmit stavy uzkosti, no ak sa neodstrani pricina, vytvori sa zavislost na liekoch a sme v zacarovanom kruhu...
Pred par dnami sa mi dostalo do ruk najnovsie cislo casopisu ZDRAVIE a je tam tema venovana prave tymto psych. dg.
Je tam spomenutych viacero pripadov, kde nepomohol psycholog, ani psychiater, az nakoniec psychoterapeut...Podobne sa z depresii dostala aj znama Kristina Farkasova, uz par rokov je bez liekov a je v pohode...

Alaya, uz nemozem citat tvoje nemiestne samolube prispevky...najprv som sa na nich (tebe) smiala, no ked ich uz je tolko, otravuju ma...su totiz od veci...mimo temy...ani sa nehnevaj, tvoje reakcie su prinajmensom detinske...
Nechapem, preco sa povysujes a neustale mas potrebu vyzdvihovat len a len svoje rady ako tie najlepsie....a ked ma niekto iny nazor alebo radu, tak ho osocujes a ponizujes...evidentne ta bavi hadat sa a infantilne si presadzovat tu svoju pravdu...
Ak si chces chatovat, tak si si zmylilla server...

Koľko má rokov? Aspoň približne.

Neviem koľko má tvoj syn rokov ale ja by som skúsil: "Bol raz jeden život". Je to seriál o ľudskom tele, ako to tam funguje, tam by sa dozvedel, že bunky síce odumierajú ale aj nové zase vznikajú. Je to veľmi pekne spracované a pre diváka v každom veku. Moje deti to majú veľmi radi. Dá sa to pozrieť aj na youtube. Dúfam, že to pomôže.

Ma 18 rokov.

Skúste navštíviť niekoho, kto sa zaoberá tradičnou čínskou medicínou (akupunktúra, akupresúra a pod.). Niekedy môže byť príčina psychických problémov nerovnováha energií v ľudskom tele a orgánoch.

Vyhľadajte súrne psychiatra.Ako píšete ,že je to úzkostná porucha,pracujem v školstve a stretla som sa s niečím pod. u žiačky.Neskúšala by som nijakú alternatívnu medicínu.Stav je dobre liečiteľný.trochu to dlhšie trvá.Naozaj treba nastaviť na vhodnú liečbu.Prajem veľa trpezlivosti .

Nezatracujte alternatívnu medicínu. Sú to niekoľko tisícročné skúsenosti. Gene píše, že psychiatra aj psychológa navštívili a nevidí tam žiaden pozitívny výsledok. Alternatívna medicína neuškodí, môže len pomôcť. Zaoberám sa týmito vecami a niečo o tom viem, príčina tohoto stavu môže byť niekde úplne inde. Je však pravda, že takéto stavy treba konzultovať aj s odborníkmi. Porozmýšľajte aj nad regresnou terapiou alebo hypnózou.

treba posilnit nervy - jest ryby olej, drozdie, banany, kozie mlieko, cerstvu zeleninu, ... PRAVIDELNE
zmenit zivotny styl - sport, kamaratri , dievcata, ... prestat sa snazit byt najlepsim v triede, vediet prijat aj horsie vysledky, prestat si nahovarat ze ide o psychicke ochorenie
lieky nahradit tym co ho v zivote bavi

Ešte ma tak napadá jedna vec. Nenastala v poslednom období vo vašom alebo jeho okolí nejaká zmena, ktorá mohla spustiť tieto problémy? Nezačal ho v škole niekto šikanovať? To, že to spôsobil výklad pani učiteľky na hodine môže byť len zámienka na zakrytie pravej príčiny. Predsa je len nezvyčajné v jeho veku sa báť takýchto vecí keď by už o nich mal dávno vedieť.

Ja mám otázku: nešportuje tento mládenec? Pri nadmernej záťaži tréningom sa môžu nadoobličky "vyčerpať" a tento strach môže prameniť práve z tohto. Strach je emóciou elementu vody - ľadviny -podľa TČM. Vyhľadajte pomoc u dobrého akupunkturistu alebo praktika TČM.

Čo sa tyka športu,športuje veľmi malo.
Teraz to s jeho stavom dospelo do štadia, že ho hospitalizovali, skušaju lieky,raz je to lepšie,potom horšie. Lieky mu neustale menia, pričom myšlienky mu neustupuju a pritom na nas pôsobí unavenejšie ako pred hospitalizaciou. Lekari nas utvrdzuju ,že je to dlhodobe a potrebuje to čas. Mame s manželkou obavy,aby nebol potom uplne zavisly na liekoch a nečakal,že všetko za neho vyriešia. On by aj chcel svoje myšlienky zmeniť,len nevie ako.Ak mu to všetko vyhovarame, len ho znervoznime. Raz sa nam v rozhovoroch priznal, že v minulosti, keď začinal chodiť do školy,začal mať strach, či mu niekto neubliži. Pritom sa mu stalo ,že niekto starši od neho pytal peniaze na žuvačku, on mu zo strachu dal a potom sa s tym trapil.Taktiež sa trapil, keď sa k nemu niekto ostrejšie spraval, alebo si z neho spravil srandu a on na to nevedel zareagovať. Nemohlo aj to v ňom spustiť takuto reakciu? Pritom ako škôlkar bol priebojny, nemal problem vydobiť si rešpekt u rovesníkov,skôr sa oni bali jeho.Neviem, ako sa dopatrať k pričine,ktora tento jeho stav mohla spôsobiť,či sme niekde nespravili chybu aj my rodičia.