ja si myslím, že špen-dlík....

špend - lík

(špendl - ík urcite nie, - ík nam nemoze ostat a špen - dlík tiez nie ,lebo pri slovese by bolo špen - dlit , co tiez neznie dobre)

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&...lYKb3A&cad=rja

Otázka je to normálna,ale možnosť špendl-ík je ....

Špend-lík.

Presne tak a to preto,lebo slovo sa delí podľa slabík a slabiky sa určujú podľa výslovnosti.Špend-lík neznie rovnako spolu a po slabikách.

V písme sa slová rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Rozdeľujú sa iba viacslabičné slová, jednoslabičné slová, napr. trest, vlk, prst, Nór, Fín, ak, tak, však, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, tŕň, tĺk, sa nerozdeľujú.
Slová r o z d e ľ u j e m e:
na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov),
na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek, na ktoré sa delia pri vyslovovaní).
Pri rozdeľovaní slov v prvom prípade sa berie do úvahy významové členenie slov, v druhom prípade zvukové členenie slov.
Na rozhraní morfém rozdeľujeme slová takto:
a) Oddeľujeme jednoslabičné alebo viacslabičné predponové morfémy, napr. vy-brať, odo-brať, za-mknúť, za-streliť, po-slovenčiť, roz-ísť sa, ne-dbať, pod-plukovník, nad-strážmajster, pra-slovanský, pri-mladý, sú-hvezdie, vo-pchať, po-drobiť (rozdrobiť), po-drobný, pod-robiť (podmaniť), zo-stúpiť, vzo-prieť sa, in-štruktor, pro-stredný.
Neslabičné predpony v-, s-/z-, vz- neoddeľujeme, napr. vpísať, vraziť, voperovať, spísať, zbúrať, vzísť, vzplanúť.
b) Oddeľujeme odvodzovacie morfémy (slovotvorné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások, napr. voľ-ba, sud-ca, kamarát-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentín-čan, Holand-sko, francúz-ština, mera-dlo, tehliar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný.
c) Oddeľujeme gramatické morfémy (pádové prípony) začínajúce sa na spoluhlásku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristúp-me, pristúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neopusť-me, neopusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).
d) Oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, šéf-lekár, šesť-uholník, viac-účelový, viac-hlasný, trans-literácia. Spájací vokál neoddeľujeme od prvej časti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.
P o z n á m k a.
1. Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík), napr. nav-štíviť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások, napr. lieta-dlo i lietad-lo, baní-ctvo i baníc-tvo, lao-ský i laos-ký. Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný. V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.
2. Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme), napr. názov Rakúsko-Uhorsko rozdelíme na časť Rakúsko- (na konci prvého riadka) a -Uhorsko (na začiatku nasledujúceho riadka), slovo slovensko-český na časť slovensko- a -český, široko-ďaleko na široko- a -ďaleko, vedecko-technický na vedecko- a -technický. Ak sa rovnako znejúce slovo píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka), napr. slovo kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky) delíme na časť kultúrno- a politický.
Na rozhraní slabík rozdeľujeme slová takto:
a) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou, slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred spoluhláskou, napr. že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vr-tieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).
b) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami, napr. všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbát), pas-ca, Pop-rad.
c) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka), napr. ses-tra, An-gličan, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, špen-dlík.
d) Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík, napr. ide-ál, ide-álny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktu-álny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.
N e r o z d e ľ u j e m e:
1. zložky (písmená) ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku), napr. rú-cho, me-dza, Me-dzilaborce, há-džem (tvar slovesa hádzať), gun-dža, Dobru-dža. Ak nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami, napr. viac-hlasný, od-zemok, od-žať;
2. zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie);
3. zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka;
4. v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š). Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične). Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska, napr. Mariazell (s výslovnosťou koncového -zell ako -cel) – Mariazel-lu (tvar názvu Mariazell).
Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kóre-a, Andre-u.
Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.
V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami, napr. stredo-americký, stredo-ázijský. Dodržiavanie rozhrania medzi prvou a druhou časťou zložených slov umožňuje lepšie čítať rozdelené slová.

Hlavne takto to počuť od takých, čo majú v krvi viac promile.

tak ako sa vlastne rozdeľuje ?



a veronikasad dala tomuto príspevku súhlas a priložila nasledovný link:

... ovšem v tom linku sa píše - hneď v prvom bode:

Ak sa stretnú dve alebo viac spoluhlások, prvá zostáva v prvom riadku, ostatné píšeme do nového riadku

teda v zmysle vyššie uvedenej poučky má pravdu lujza.j, hoci súhlas od veroniky dostala ivka70....


P.S. MS Word to delí takto: špend-lík

P.S. vďaka príspevku od Excise Duty však už viem, ako deliť slovo zamknúť; bol by som bez váhania napísal zam-knúť....

Hlasujem za "spend-lík"

Keby si v tom linku od veroniky cital dalej, docitas sa aj, ze
3. Prípona, ktorá sa začína na spoluhlásku, sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!

a teda spravne deli Word (a moja malickost) a nie lujza.l

SPEND-LIK
SPEND-LIT
atd.

... ja len mám problém v slove špendlík nájsť základ slova a jeho príponu preto som zostal iba na poučke č. 1

No neviem z akého zdroja čerpal Excise duty, ale tu je to takto.

Možno na to vymyslia ešte zvlášť pravidlo.

skus takto: spend-lick....
spend = míňať
lick = lizať

No na toto máme predsa jazykovedný ústav, aby ným povedal ako je to správne. Nie akýsi WORD. Alebo open office?

Zuzka maďarčinu sem nezaťahuj.

Vychadzam z toho, ze v Sj pripona -dlik neexistuje.
(ale mozno sa mylim

@marjankaj: vravím "spend", nie "spänd"

Tak podľa jazykovedného ústavu
Pravidlá slovenského pravopisu. 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000.

http://download.matus.in/other/pravi... pravopisu.pdf

Teraz zisťujem, že je to ten zdroj, čo dal Excise duty.

... nie nemýliš sa; ale práve si poprela pravidlo 3., na ktoré si sa odvolávala v príspevku č. 12


... čerpal z Pravidiel slovenského pravopisu SAV.
K stiahnutiu napr. tu:

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=Ak+morfematické+členenie+slov+n ie+je+dostatočne+zreteľné&source=web&cd=2&ved=0 CCQQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.juls.savba.sk%2Fedie la%2Fpsp2000%2Fpsp.pdf&ei=WMsBT8ayDorMswbJlZD9Dw&u sg=AFQjCNEI4qgYql6ggqKC4gjGIPT5J9tkfw


hlasovanie týmto uzatváram