Ak jej chceš dať ešte šancu /veď je to Tvoja dcéra/, tak skús vystriehnuť moment, keď bude triezva, v rámci možností "čistá", resp. bude sa dať s ňou v kľude a otvorene porozprávať. Nech Ti povie, či má nejakú konkrétnu predstavu o svojej ďalšej existencii, z čoho a kde chce žiť, či sa lieči/chce liečiť, ako si predstavuje Vaše spolužitie pod jednou strechou.
A rovnako jej povedz, aké sú Tvoje očakávania - za akých podmienok a dokedy si ochotná poskytnúť jej full servis - žiadny alkohol, žiadne drogy, návšteva lekára, ambulantná liečba, príp. hospitalizácia a daj jej nejakú "skúšobnú dobu" - napr. mesiac na to, aby tie pravidlá dodržiavala a Ty si videla jej snahu zmeniť sa. Ak nie, dovi-dopo, "mamahotel" končí. Má 30, je dospelá, svojprávna, nie si povinná ju živiť ani sa o ňu starať, ak nie je handicapovaná a keďže zdravotné ťažkosti, ktoré má, si spôsobuje sama...
Ak je nebodaj už v štádiu, že ju nezaujíma už nič, len kde a za čo zohnať najbližšiu dávku a fľašu alkoholu, zavolaj toho lekára Ty, ak Ti poskytne na to dôvod svojím agresívnym správaním... Určite to nie je ľahké a jednoduché, ale ak jej nedokážeš pomôcť Ty, musíš si zavolať na pomoc odborníkov...
Cez víkend bol v rozhlase v relácii "Túto hudbu mám rád" rozhovor s p. Brezovskou /manželkou hudobníka Aliho Brezovského/, ktorých talentovaný syn nezvládol boj s drogami... Bola to jeho "cena za slobodu", s ktorou k nám po 89 prišli aj drogy a on ich nezvládol. Tak to pomenovala jeho mama. A ony ako rodina mu nedokázali pomôcť. Aj po toľkých rokoch bolo v jej hlase cítiť veľkú bolesť...