Výpovednú dobu rieši § 62 Zákonníka práce :
Ak je daná výpoveď pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby : je rovnaká pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zametnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Rozumiem tomu dobre, že ak dá za-nec výpoveď, platí pre neho výpovedná dobá vždy dva mesiace - aj keď odpracuje viac ako päť rokov?

§ 62 ZP VD je rovnaká aj pre zamestnávateľa, aj pre zamestnanca. Ak odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov , je VD najmenej tri mesiace.

Vo väčšine prípadov súhlasím s Tweety, ale teraz musím nesúhlasiť.

Ja to tak, ako uvažuješ Ty - keď dáva výpoveď zamestnanec, platí výpovedná doba 2 mesiace vždy. Len v prípade, ak dá výpoveď zamestnávateľ zamestnancovi, ktorí odpracoval vo firme viac ako 5 rokov platí výpovedná doba 3 mesiace.

Presné znenie toho paragrafu je:
"(1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace."

A čo táto veta?.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca .

Na školení , kde prednášala pani z inšpektorátu práce nám bolo jednoznačne povedané to, čo uvádza chobot vo svojom príspevku, t.j. že výpovedná doba, ak ju dáva zamestnanec, je vždy dva mesiace, bez ohľadu na počet odpracovaných rokov.

Napriek tomu môj pôvodný názor na túto tému bol, že výpovedná doba by aj v takýchto prípadoch mala byť 3 mesačná, a to z dôvod, že ZP síce uvádza: Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpraacoval u ZĽ najmenej 5 rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.", zároveň však platí aj predchádzajúca veta: "Výpovedná dobe je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace.", t.j pre oboch platí, že výpovedná doba môže byť aj dlhšia, a keď pre zamestnávateľa ZP ustanovuje dlhšiu dobu, toto vice versa platí aj pre ZC v rovnakej situácii. S týmto názorom som sa stretla aj vo viacerých komentároch k ZP + odb. článkoch.

Samozrejme, kebyže mám priestor a čas, tak by som sa nadlho vedela rozpísať argumentami na podporu obidvoch teórií, bez jednoznačného výsledku. Pokiaľ viem, k danej otázke v súčasnosti nie je publikovaný žiaden judikát. Pozorne situáciu sledujem a keby dačo, dám vedieť

V každom prípade by som odporúčala kontaktovať príslušný IP podľa miesta vášho sídla a dala si niektoý z týchto názorov potvrdiť od nich, keďže v prípade pochybenia by voči vám vyvodzoval dôsledky IP .

To platí pre výpoveď všeobecne. Tá druhá veta ďalej potom upresňuje a presne definuje, kedy platí trojmesačná výpovedná doba a tam je vyslovene uvedené "Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov" . Čiže tá trojmesačná doba platí len pre presne tento prípad. To, že výpovedná doba je pre obidvoch rovnaká - 2 mesiace, platí pre ostatné výpovede.

Ak by si mala mať pravdu, muselo by v druhej vete byť uvedené: "V prípade zamestnanca, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, ..."

Takýto postup je logický, pretože ustanovenie má chrániť zamestnancov, ktorí sú vo firme dlhšie. Ak bude chcieť zamestnávateľ znížiť stav pracovníkov, tak mu bude výhodnejšie prepustiť takého, ktorý je vo firme kratšie, než dlhoročného zamestnanca.

Naopak, ak by dlhoročný zamestnanec dal výpoveď a musel by čakať 3 mesiace na rozdiel od pracovne mladšieho zamestnanca, tak by sa to dalo považovať za diskrimináciu dlhodobých zamestnancov. Prečo by ten mal mať výpovednú dobu 3 mesiace a iní len 2 mesiace?

V praxi nepoznám prípad, kedy by sa uplatnila 3 mesačná výpovedná doba pri výpovedi zo strany zamestnanca.

Aj keď ste mi potvrdili to, čo som si myslela, preverím to radšej, ako mi radíte, na inšpektoráte práce. Istota je guľomet. Ďakujem pekne.