Odsťahovať sa môže, nič jej v tom nebráni. Ale nie ste povinní platiť jej podnájom a ešte aj výživné. Má predsa možnosť bývať zadarmo u vás. Je to jej voľba, že nechce bývať v rodičovskom byte (dome). Nech sa dievčina stará.

Alebo jej ponúknite nejakých 100 EUR príspevok (aby nepovedala, že ju vôbec nechcete podporiť) a zvyšok nech si zabezpečí brigádou.



Dopĺňam môj príspevok:


NA druhej strane by som to nebral zase až tak negatívne a zásadne proti. Viem pochopiť takýchto mladých, veď aj my sme boli mladí. Kto z nás nesníval o nejakom vlastnom kumbáli či bytíku, kde by si bol sám sebe pánom.
Aj s mojim synom sme mali debatu o samostatnom bývaní (má 19 a tiež ešte študuje). Ak si to chce vyskúšať, prečo mu to neumožniť, pokiaľ sa nájde kompromis. Podstatou bolo, že s kamošom by chceli si vyskúšať sami bývať. Boli tam rôzne alternatívy (buď u kamaráta v byte po starých rodičoch, alebo by si prenajali spolu byť). Ponúkli sme mu, že ak to chce skúsiť, môže. Doma sa tým čiastočne znížia náklady, keďže by s nami nebýval, tak by som mu určitou sumou prispel na to ubytovanie. Taktiež na stravu by dostal nejakú čiastku a o ostatné by sa musel postarať (brigády a pod.). Takže možnosť má, je to na jeho rozhodnutí (a jeho kamaráta).
Cieľom takého "osamostatnenia" by podľa mňa ani nemalo byť ukázať deťom, že doma majú všetko a tam im bude zle, ale naučiť ich samostatnosti a najmä to, že ak niečo neurobia sami, nebude tam rodič, ktorý to urobí (uprace kuchyňu, zašpinené WC). Taktiež "vo vlastnom" človeka viac motivuje starať sa o veci, takže si môžu takto vyskúšať štart do života. Že to niečo stojí? No a? Veď sú to naše deti, nech sú akékoľvek. V očiach rodiča dieťa nikdy nie je dokonalé. Každý rodič si povie, že by ten puberťák či pubiška mohli byť viac zodpovedný, mohli by viac pomáhať doma, stále sa len flákajú, celý deň sú na počítači a pod. A ak raz niečo chcú, tak im tento nápad "zabijeme".


Takže Jana - skúste sa o tom porozprávať s dcérou. Neviem, aké má ona požiadavky -ak si myslí, že jej to celé budeš financovať, tak to jej vysvetli že nie a skúste nájsť nejaké kompromisné riešenie.

Nakolko je dospela,plnoleta, moze sa odstahovat a zit si po svojom. Otazne je, ci bude mat z coho zit.
Ak by si aj sudnou cestou chcela vydobit nejake vyzivne od rodicov, tak nech skusi...sud skuma vsetky okolnosti, oi aj to, ci je to jedina moznost.
Na vasom mieste,pokym sud nerozhodne inak, by som jej posielala maximalne tak pridavky, co na nu dostavate .-)..nech dievcinka zbada, ze "zivot neni peřičko"...

To je nový folklór,ledva dospelé deti dajú na súd požiadavku na výživné a na súde vysvetľujú,že si nerozumejú s rodičmi;vysúdia výživné a zároveň požiadajú štát o sociálne štipendium.To bežalo pred pár mesiacmi aj v TV.Našla som to:
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domo...tipendium.html

Pred rokom som stretla znamu,ktorej sa tiez dcera odstahovala s rovnakeho dovodu z domu. Dala mamu na sud kvoli vyzivnemu (takze ste jej povinni platit vyzivne) a sud urcil vyzivne 80 EUR. Mama jej dava aj tak 100 EUR. Ked je taka hrdinka dajte jej 100 EUR - nech skusi z toho vyzit. Bud sa vrati alebo si budem musiet najst nejaku pracu popri skole.
To iste tvrdim svojmu synovi, ked ma hlupe reci o odchode. Nech len ide, nech skusi ake to je starat sa sam o seba, este mu vybavila aj podnajom....

Ja som odisla tiez z domu v 18-tich, otec povedal, ze nemam odvahu...mala som, nikdy som si vsak od rodicov nepytala ani halier...zial tento stat podporuje flakacov, povalacov, ktorych rodicia musia zivit pokial si nenajdu pracu, ktoru vsak nie velmi poniektori hladaju...

No je mladá a sú brigády, pri ktorých si bez problémov zarobí možno aj viac ako obaja rodičia dohromady (otázne je či má na to žalúdok a povahu...), takže by som sa veľmi nespoliehal na to že keď jej nič nedám tak nebude mať z čoho žiť a vráti sa domov...

V riešení takýchto a podobných problémov bol výborný seriál Step by step.
Asi ho tvoja dcéra nepozerala. Čím viac jej budeš brániť či dohovárať, tým budú vaše vzťahy horšie. Je to iste pre teba veľmi ťažké, ale musíš vydržať, zabrániť jej nemôžeš, ani keby naozaj tie peniaze minula tak ako píšeš.
Držím ti palce, aby sa dievča rýchlo spamätalo a nedostalo sa na zlé chodníčky.

Môže. Je dospelá, svojprávna, nič ju doma nedrží. Ak si nevie vážiť full servis, ktorý jej poskytujete, pokojne jej povedz, že nech sa páči:
- tam sú dvere,
- mesačne jej pošleš rodinné prídavky - jej prídel od tohto sociálneho štátu,
- odhlásiš ju z trvalého pobytu /načo platiť za ňu komunálny odpad/
- prípadne nech odovzdá kľúče od bytu /aby si predišla trebárs v čase jej núdze a Vašej neprítomnosti v lepšom prípade rabovaniu chladničky, v horšom domácnosti/ - keď už teda máš také vážne obavy o jej závislosť...
- ak bude chcieť prísť na návštevu, nech zavolá - ak teda bude mať na kredit...
Ak je taká Vasilisa múdra, a má na to guráž, resp. peniaze na právnika a súd, nech si žiada o výživné... Inak ani cent. Ale to jej nehovor, na to "musí" prísť sama...
Keď s ňou prestanete bojovať a dáte jej "slobodu", možno si mladá zráta dve a dve a zistí, že za 23,52 evri veľká žúrka nebude a ani prespávať u kamošiek sa nedá dva roky... Lebo internát tiež nie je zadarmo a sociálny prípad zrejme nie je... Žeby aspoň prospechové štipko? Asi nula bodov...
A ani sa nepýtam, prečo má strednú školu skončiť vo veku, keď niektorí jej rovesníci budú už tri roky po maturite...

No...ja neviem...súdiť, odsúdiť vieme rýchlo všetci...
Ja, keď som mala menej rokov ako slečna. ktorá chce žiť svoj život som mala million iných problémlov..úplne iných - opačných...nepatrili ani dospelému...bola som na inej strane.......starat sa nielen o seba a svoje sebectvo..

Postavte ju pred moznost : bud - alebo....