Blíži sa veľký moment. Za krátky čas si vyberieme toho najschopnejšieho z nás. Toho najšikovnejšieho slováka.

Väčšina z kandidátov na prezidenta sú staré psy so skúsenosťami v politike. A ako sa hovorí, starého psa novým kúskom nenaučíš. Asi by bolo fajn si pozrieť, kto ako drží slovo, kto čo dokázal vlastnou hlavou, kto a ako dokáže viesť dialóg. A ktorý z nich vodu káže no víno pije.

Prečítajte si nový článok, venovaný tejto dôležitej udalosti:

Pred pár dňami som si našiel v schránke „OZNÁMENIE o čase a mieste konania voľby prezidenta Slovenskej republiky“.

Teda, nie že by som si neuvedomoval, že voľby sú už pred dverami. Veď napriek zákonu o tom, že kampaň sa má začať 15 dní pred voľbami, je celé Slovensko bezohľadne oblepené tvárami známejších alebo menej známych kandidátov na našu hlavu štátu už niekoľko mesiacov. Ale doviedlo ma to k zamysleniu nad tým, kto je vlastne prezident a prečo by nám malo záležať na tom, kto na tomto vyhriatom miestečku sedí.

Na prvú otázku mi z časti odpovedali moji dvaja priatelia – ujo Google a teta Wikipédia. Doteraz som o prezidentovi vedel asi toľko, že je to postarší človek, ideálne dôchodkového veku, ktorý nás výdatne zásobuje a zabáva svojimi verbálnymi prešľapmi. Najviac som sa pobavil na výroku:
„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.”
A ešte že má právo vetovať zákony navrhnuté NR SR. Avšak Wikipédia tieto informácie ihneď značne rozšírila.

V prvom rade je prezident našou vizitkou v zahraničí. Dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, a tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misii. V jeho moci je tiež rozpustiť parlament, ak ten nesplní určité podmienky (napríklad ak nie je viac ako 3 mesiace uznášaniaschopný). Vymenúva a odvoláva predsedu vlády a jej členov, rektorov vysokých škôl, generálov, sudcov, generálneho prokurátora a iných. Má právo vyhlasovať referendum a je vrchným veliteľom všetkých ozbrojených síl nášho štátu.

Prezident je našim vlastným odrazom v zrkadle.

Ale ako som to tak čítal, uvedomil som si, že na všetkých tých stránkach chýba jedna dôležitá funkcia prezidenta – a to, že reprezentuje nás samých aj pred nami samými. Prezident je skutočným odrazom nás. Voľba prezidenta je preto veľmi dôležitá vec, aj keď sa mnohým môže zdať, že to je vlastne jedno. Že za jedného zle a za druhého ešte horšie. Asi ani to nie je náhoda, že máme momentálne prezidenta akého máme. Ktorý nedokáže povedať nič rozumné a ako keby ani vlastný názor nemal. Ešte že má toho trubača :-) Mám z neho dojem, že je len chytrák, čo sa vždy na správny smer natáča… alebo že by ani to nie on? Vlastne áno, je aj to možné, že to smer s ním narába.

Na rovinu – ja tiež nemám rád voľby tak, ako teraz fungujú. Nútia nás vybrať si z kandidátov, o ktorých vieme akurát to, čo o sebe napíšu oni sami. Vlastne, ešte si môžeme prečítať, čo o nich hovoria iní, na tú či inú stranu zaujatí ľudia. Ale nemáme šancu urobiť si skutočný obraz o človeku, ktorému dávame hlas, keďže máme málokedy možnosť spoznať ho osobne. V skutočnosti pri takýchto voľbách nie je žiadna možnosť „dobrá“, pretože, teda aspoň ja osobne, považujem za dobrú voľbu iba tú, s ktorou som úplne na všetkých úrovniach stotožnený. Čisto prakticky, s možnosťami poznať kandidátov, aké máme teraz, ani nie je možné vybrať „väčšie dobro“. Môžeme si len tipnúť, tak ako väčšina ľudí tipuje pri stávkovaní, ktorý kandidát by snáď aj splnil to, čo teraz sľubuje, a na koľko percent hovorí pravdu.

Pozorný človek si všíma zásadné veci.

Aj keď, ak sa človek pozrie na ľudí ktorí kandidujú, môže usúdiť jednu vec. Väčšina z nich sú staré psy, ktoré už u nás v politike boli – len prišli s aktuálnejšími predvolebnými sľubmi. No naša krajina už má 21 rokov. Môžeme sa teda pozrieť dozadu a skontrolovať, aká práca po týchto ľuďoch zostala. Koľko z toho čo v minulosti nasľubovali, aj skutočne splnili. A na základe toho predpokladať, akú prácu asi môžu odviesť v budúcnosti. Ako sa vraví, „starého psa novým kúskom nenaučíš“ – a dokonca ani keď mu dáš nový obojok, a na búdu nové meno. Na základe toho, čo po nich v minulosti zostalo vidíme ich charakter, vidíme kus ich samých. Môžeme ich čiastočne spoznať, a rozhodnúť sa, či chceme aby bol takýto obraz naďalej obrazom Slovenska.

Vytvorte si ideálneho prezidenta.

Nemôžem (lebo ich naozaj nepoznám) a ani nechcem hovoriť o tom, kto z terajších kandidátov je najlepší. Namiesto toho je podľa mňa lepšie urobiť si „ideálny obraz“ prezidenta. Čo je ideálny obraz? To je taká metóda, kedy si vytvoríte „ideál“, z každej strany si popíšete všetko čo by ste skutočne chceli dosiahnuť, a následne sa snažíte tomuto ideálu čo najviac priblížiť. Dá sa použiť pri čomkoľvek. Napríklad, keď máte za cieľ stať sa skvelým maliarom, predstavíte si v mysli obrazy, aké by ste chceli maľovať. A potom si to rozoberiete na drobné. Prvou vecou je skvelá koordinácia oka a ruky – teda, že maľujete presne to čo vidíte. Potom musíte mať dobre nacvičené maľovanie základných tvarov. Musíte dobre ovládať techniku, ktorou chcete maľovať (napríklad vedieť ako schnú a ako sa správajú olejové farby). A keď budete pokračovať ďalej a ďalej, nakoniec napíšete všetko, čo potrebujete. Potom môžete začať na jednotlivých krokoch postupne pracovať, trénovať a cvičiť – až sa časom dostanete k „ideálnemu obrazu“, ktorý ste si zadali.

Skúsim teda načrtnúť, čo je môj ideálny obraz prezidenta. Nemusí to byť Váš pohľad, možno sa s vecami ktoré budem považovať za dôležité, nebudete stotožňovať. Ale môžete si z toho zobrať to čo sa páči Vám a vytvoriť si svoj ideálny obraz. Potom ísť voliť človeka, ktorý je mu najbližší.

Môj ideálny prezident

Je vzorom pre ľudí.
Nesedí v „slonovinovej veži“, ale pozná ich život, to čo ľudí v krajine trápi, čo by chceli.
Ľudia by pri pohľade na neho mali cítiť, že je jedným z nich, že je obyčajným človekom. Nie nejaký výjav na televíznej obrazovke, ktorý sa vyjadruje tak škrobene, až máte pocit, že sa ani nedokáže zohnúť.
Je to človek, ktorý je až kruto úprimný. Vidí svet taký, akým skutočne je. Pomenováva veci pravými menami, ale pritom jednoducho, tak, aby mu všetci rozumeli.
Vedie všetkých k čo najväčšej slobode a samostatnosti. Snaží sa, aby každý občan mohol čo najviac rozhodovať sám za seba, aby bol čo najmenej obmedzovaný v robení čohokoľvek, čo chce.
Je mladý, ochotný a schopný zmeniť svoje myslenie, keď to situácia vyžaduje. Stále sa pýta. Je poctivý, no nielen to – lež akúkoľvek nepoctivosť medializuje a vyvodzuje z nej dôsledky, ktoré sú v jeho právomociach.
Dokáže viesť dialóg s ľuďmi.
Hovorí pravdu.
Keď vodu káže, tak aj vodu pije.
Je to človek, ktorý ľuďom povie narovinu, aby nečakali, že im niekto dá rybu, ale namiesto toho ich povzbudí, aby sa sami naučili chytať tie ryby.
Namiesto otrepaných fráz jasne formuluje svoje vlastné myšlienky.
Má schopnosť nadchnúť, povzbudiť a motivovať občanov.
Mohol by som ešte veľmi dlho pokračovať v opisovaní môjho „ideálneho obrazu“ – ale v skutočnosti je dôležitý ten Váš. Skutočne sa tomu chvíľu venujte, urobte si jasno v tom, čo chcete. Pretože tak ako kdekoľvek, aj tu myšlienka predchádza realizácii. A v tomto prípade je to dôležité nielen pre Vás, ale aj všetkých okolo Vás, pre všetkých v tejto krajine.

Tak čo, aký je Váš „ideálny prezident“?



Napíšte, čo si myslíte: Akého prezidenta si zaslúžime?