Dobrý deň.

Mám 55 rokov, som 55 % invalidná dôchodkyňa, momentálne bez práce. S prvým manželom sme rozvedení 10 rokov. Vrámci zaniknutého BSM sme sa vysporiadali so spoločne nadobudnutým družstevným bytom v Banskej Bystrici notárskou zápisnicou v r. 2010. Nakoľko mám veľké pohľadávky, ktoré mi vznikli pri pokrývaní nákladov pri výchove 3 detí a pri platbách za nájom v predmetnom byte, na ktorý 10 rokov bývalý manžel neprispieval ani korunou, byt bol prepísaný na bývalého manžela bez povinnosti vyplatiť ma. Rodinná dohoda s bývalým manželom i s deťmi bola taká, že byt ihneď po odkúpení / za zvyškovú cenu 100,- €/ prepíše na deti a ja doživotne budem vecným bremenom. Samozrejme dohoda sa nezrealizovala. Všetci máme v byte trvalý pobyt, býva tam však len už dospelý syn, ktorý mňa i 2 dospelé dcéry vyhadzuje z bytu. Bývalý manžel ma stále ubezpečoval, že môžem bývať doma, nemám sa trápiť.

Nezvyknem nariekať, ale momentálne ma toto jednoznačne zložilo.

Momentálne bývam na slobodárni v Bratislave, učím sa aktívne nemecky a hľadám si prácu i v Rakúsku. Pokiaľ by som ju nenašla, mala som sa v lete po ukončení podporného obdobia vrátiť domov a pokúsiť sa zamestnať v B. Bystrici. Z inv. dôchodku 275,- € si nemôžem dovoliť platiť slobodáreň. Odrazu sa všetko zmenilo. Bývalý manžel sa mi vysmial, doma vraj nemám čo hľadať .
Mala som návrh, aby sa byt predal a aby sme sa vysporiadali. Raz sľúbil že byt predá, potom zasa že nie a čo ja vlastne chcem, byt je len jeho drinou celoživotne nadobudnutý majetok, stále dokola...
Možno sa zdá že som naivná, no nie je to tak. Vždy som situácie v živote riešila podľa reálnych možností.
Ak náhodou by mi mohlo byť poradené čo reálne môžem robiť, na čo mám nárok, či mám šancu na slušný život, atď. bola by som veľmi vďačná.
​Katka