Existuje právny predpis, ktorý pojednáva o bezpečnosti a ochrane zdravia v domácnosti?

06.10.14 08:08

marián.kl

Mám na mysli trebárs aj nejaké čiastkové ustanovenia vo vzťahu k vyhradeným technickým zariadeniam (tlakovým, plynovým, elektrickým a zdvíhacím), ktoré sú častokrát totožné s tými na pracoviskách. Napríklad nejaká obdoba zákona 124/2006 Z.z., ktorý ale platí len pre zamestnávateľov a zamestnancov.
V niektorých jeho §, napr.13, 14 a 16 je pôsobnosť len pre spoločné priestory bytových domov s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve.V zmysle uvedeného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky 508/2009 je napríklad jasne stanovená povinnosť pravidelných prehliadok a kontrol vyhradených technických zariadení (VTZ) v predpísaných intervaloch.
Pýtam sa preto, lebo v domácnostiach je napríklad stále (aj 30rokov) platná posledná, vlastne východisková revízia VTZ, vo firme sú dané termíny.
Vo firmách sú všetky nové VTZ ošetrené od projektu, realizáciu až po revíziu presnými inštrukciami v zákonoch. V domácnostiach je po kolaudácii voľný priestor pre novú montáž a prevádzku VTZ?
Spotrebiče sa napríklad vo firme musia kontrolovať a revidovať napríklad raz za rok počas ich používania, v domácnosti po záruke už nikdy. Majú sa vyhodiť?
Bežne sa napríklad prevádzajú kontroly plynových spotrebičov práve na základe vyhlášky 508, ktorá však pre domácnosti neplatí.
Neide mi teraz o zvýšené povedomie niektorých vlastníkov bytov, či RD a ich slobodné rozhodnutie o prístupe k vlastnej a náväzne aj k vyššej bezpečnosti susedov nad rámec zákona.
Chcem sa spýtať, akým právnym spôsobom je regulovaná bezpečnosť osôb za dverami ich obydlí, napríklad aj na základe možných zákonom neobmedzených zásahov laikov do VTZ v susedstve. Je mi pritom jasné, že doma je aj každý technik BOZP laikom, už len napríklad z možnosti užívať alkoholické nápoje a že technické normy nie sú právne záväzné.
Voči požiarnej bezpečnosti myslím nejaké nariadenia pre domácnosti existujú.
Je teda voľný prístup a nakladanie s VTZ v domácnostiach obmedzený len zárukou a návodmi na používanie výrobcov či zhotoviteľov?

Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.

❤ Buďte priateľskí ❤

Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!

06.10.14 16:52

Odpracoval som 40 rokov ako inšpektor v oblasti BOZP ...viac frzanony

Na Váš dotaz je možné odpovedať, že čiastočne áno. O týchto záležitostiach pojednáva ustanovenie § 13, odsek 7 zákona 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. Do pozornosti Vám dávam i odsek 3 toho istého predpisu. Tieto ustanovenia konkretizujú Váš dotaz. Za bezpečnosť a spoľahlivosť technických zariadení bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve zodpovedá ich užívateľ podľa iných právnych predpisov.

Komentovať

Užitočné

3 komentáre - rozbaľ zbaliť

marián.kl (07.10.14 09:51) Práve tú 124-ku som vylúčil z dôvodu, že práve ten §13 v ods.7, ale aj , §14 ods. 9 a §16 ods. 8 zhodne uvádzajú výnimku bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve.
Asi bude treba hľadať inde, ako uvádzate v závere svojho príspevku. Nemôžte bližšie spresniť tie iné predpisy, podľa ktorých za bezpečnosť a spoľahlivosť technických zariadení bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve zodpovedá ich užívateľ?
Príde mi to nelogické, ak mi v práci revidujú napríklad mikrovlnku každý rok aby bola bezpečná, a doma už to nikoho nezaujíma.
To všetky ostatné zákony platia aj za dverami bytu, len tie o bezpečnosti VTZ nie?

frzanony (08.10.14 10:55) Nechápem o čo Vám ide. Ale jedno viem s istotou. Že v oblasti ktorú ste otvorili nemáte absolútne jasno a nedokážete ani predpisy správne aplikovať. Na internete dokážete nájsť zoznam revíznych technikov na všetky druhy vyhradených technických zariadení. Je potrebné vedieť odkiaľ a pokiaľ napríklad plynová prípojka sa považuje za spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a odkiaľ je to už v osobnom vlastníctve vlastníka bytu. Tu nie je priestor na podrobnejšie rozoberanie možných alternatív všetkých druhov VTZ.
Na Váš dotaz, či nemôžem bližšie spresniť tie iné predpisy, podľa ktorých za bezpečnosť a spoľahlivosť technických zariadení bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve zodpovedá ich užívateľ, ak máte na mysli podobný predpis ako je vyhláška 508/2009 Z.z. tak taká vyhláška pre technické zariadenia výlučne pre priestory v osobnom vlastníctve vlastníka bytu neexistujú. Na technickú bezpečnosť sa vzťahujú tie isté normy ako na spoločné časti domu. Sú vydané niektoré špecifické predpisy, pokiaľ si objednáte odborníka na vykonanie kontroly napr. kotolne tak on tento predpis pozná a pre Vás je momentálne bezpredmetný. Stačí pri objednávaní, resp. pri zadaní zákazky uviesť čo požadujete. Druhá vec je v prípade havárie napr. výbuch plynu, kto za to zodpovedá. Nebudem to rozoberať podrobnejšie, ale raz to môže byť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a raz to môže byť užívateľ – majiteľ bytu. To vyplýva z ustanovenia § 13 odsek 7 zákona 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov. A na základe ktorého zákona bude súdený o tom rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. A presne to som mal na mysli, keď som uviedol , že za bezpečnosť a spoľahlivosť technických zariadení bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve zodpovedá ich užívateľ podľa iných právnych predpisov.
A ešte dovoľte mi reagovať na tú Vašu vetu, citujem „Príde mi to nelogické, ak mi v práci revidujú napríklad mikrovlnku každý rok aby bola bezpečná, a doma už to nikoho nezaujíma.“ A koho to má zaujímať či Vaša mikrovlnka je v dobrom technickom stave alebo nie, či preráža na kostru alebo nie, či je zrevidovaná alebo nie a tak ďalej. Koho??? Vášho suseda? alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome?, alebo správcu spoločných častí domu ? Nie, nie, a ešte raz nie. To musí zaujímať Vás ako užívateľa – majiteľa bytu, a za ich bezpečnosť a dobrý technický stav zodpovedáte Vy.

marián.kl (09.10.14 18:47) Musím s Vami absolútne súhlasiť v tom, že otvárať oblasť v ktorej mám jasno nemá význam.
Ide mi stále o jedno: čoho sa má občan držať a na základe čoho postupovať pri zabezpečení bezpečnosti VTZ voči napríklad sebe a svojim rodinným príslušníkom. Pripusťme, že v súkromnom byte žijú aj nevládni starí ľudia, slepci, vozičkári, skrátka tá časť obyvateľstva, ktorú nikto nezbavil svojprávnosti, ale na ktorú by som sa neodvážil ukázať prstom, že je priamo zodpovedná za bezpečnosť svojich VTZ, trebárs hneď po uplynutí záruky. Ono to vlastne ani dosť dobre nejde, keďže jediný právny predpis ktorý o tom pojednáva za dvere bytu jednoducho nedostanem.
Viete mi povedať aký právny predpis poruším, ak "vyrazím dvere" s revíznym technikom, ktorý príde zo mňa každý mesiac ťahať peniaze za nejakú kontrolu spotrebičov len preto, že je to vo vyhláške 508, ktorá aj tak rieši len povinnosti zamestnávateľa? Kategória ľudí, ktorých som vymenoval, to sú čo za zamestnávatelia? Ak mesiac po záruke zhorí v neprítomnosti chladnička a od nej ďalší byt, potom budú "dedko s babkou" zodpovední v zmysle zanedbania starostlivosti o bezpečnosti VZT zo zákona 124?
Ja viem veľmi dobre, že revízneho technika zavolať "môžem", ale ešte lepšie viem, že ak nemusí sused, nemusím ani ja, a nemusí ani žiaden iný občan tohto štátu, ktorý sa v pohode domova opíja dobrým vínom, čo mimochodom nemá ničím zakázané. Iba ak tou 124-kou, ale aj to len v prípade, že by chcel popíjať aj na pracovisku.
S tým aplikovaním predpisov by som bol teda opatrnejší a to hlavne práve voči spomínanej 124-ke. Myslím si, že nakoniec vlastne ani niet čo aplikovať a z hľadiska potenciálneho ohrozenia zdravia a života od VTZ v domácnosti ostane principiálne z vyššie uvedených dôvodov zvýšené riziko ich užívania. Aj so všetkými následkami pre seba a svoje okolie, ktoré k takejto slobode momentálne tak nejako automaticky patria.
Ten zákon, ktorý asi ako jediný o tejto problematike pojednáva sa mi teda za dvere súkromného bytu jednoducho nijak dostať nepodarí a som presvedčený, že ani Vám. Veď o tom načo je a pre koho platí sám hovorí jasne hneď na začiatku v § 1 a 2.
Určite to nie je jednoduchá problematika, ktorá sa nedá posúdiť jednoducho už asi vôbec nie z pozície pracovného práva.
Asi budem musieť zatiaľ ostať pri konštatovaní, že bezpečnosť VTZ v súkromnom sektore žiadna naša legislatíva jednoducho nerieši. Teda aspoň jej prevenciu určite nie. Trestné právo je už o následkoch.

06.10.14 08:14

Vylúčený člen zlatyca

Bleskozvod
elektroinštalačné normy
plynorozvody

Komentovať

Užitočné

8 komentáre - rozbaľ zbaliť

marián.kl (06.10.14 08:27) Upresním.
Ide predovšetkým o bezpečnosť v už skolaudovaných bytoch a RD, nie ich stavby.
Normy asi určite nie. Tie sú pre laikov nepoužiteľné.

frzanony (10.10.14 12:31) Prvou časťou sa nechcem podrobnejšie zaoberať, ale asi nemáte jasno v tom, čo je čo, čo je pred a čo je po jeho kolaudácii. Pristúpim k druhej časti. „Normy asi určite nie. Tie sú pre laikov nepoužiteľné.“ Normy asi určite nie. Teraz asi, alebo určite? Tak potom čo platí ? Asi?, alebo určite? Je v tom určite rozdiel, aj z právneho hľadiska, zodpovednosti a pod. Tie sú pre laikov nepoužiteľné. Prečo by normy mali byť pre laikov nepoužiteľné? Máte na to nejaké logické vysvetlenie? Ďakujem.

marián.kl (10.10.14 21:02) Mám.
Normy určite nie, na 100% nie. Normy sú právne nezáväzné. Ak by boli záväzné úplne pre každého tak ako zákony, potom by aj presne tak ako zákony boli prístupné zadarmo a nestáli by nekresťanské peniaze.
Na stránke SUTN sa dočítate napríklad toto:
"Od 1. 1. 2001 sú všetky technické normy nezáväzné a ich dodržiavanie je podľa zákona č. 264/1999 Z. z. dobrovoľné. Odporúčame na preštudovanie článok Dr. Ňuňuka "Postavenie slovenskej technickej normy v právnom poriadku SR", ktorý bol uverejnený v časopise Normalizácia č. 6/2000, a uvádzajú sa v ňom všetky podrobnosti a vysvetlenia súvisiace s novým postavením STN. Uvedený článok si môžete preštudovať v Infocentre SÚTN."

To, že sa napríklad kominár motá okolo bleskozvodu, ešte neznamená, že okrem normy na komíny musí mať automaticky aj normu na bleskozvody, lebo sa ich dotýka.. Normy predsa existujú aj na jeho štetku, montérky a cigarety v nich.
Alebo:
Ak som riaditeľom firmy a na pracovisku mi skončia všetky termíny revízií, môže ma za nedodržanie zákona o BOZP sankcionovať Inšpektorát práce. Zákon 124 a vyhláška 508 sú v tomto prípade úplne namieste.
Večer ale prídem domov mám tam jednu 30 ročnú revíziu, tú istú čo je na stavebnom úrade priložená ku kolaudácii. Tá mi platí, kým dom stojí. Ináč nemám nič, len rozbitú a nebezpečnú inštaláciu, spotrebiče pred vyhorením a vystrašených susedov. Kto mi čo môže dovtedy, kým sa niečo stane? Inšpektorát čoho? Kto mi nariadi aby som si dal svoje VTZ do poriadku? A ako sa tu celý čas pýtam - na základe čoho???
Mne len vadí, že v práci sa mi o "mikrovlnku" musia starať aby bola bezpečná aj po desiatich rokoch, doma po záruke neexistuje nič, prečo by som ju mal dať vôbec niekedy skontrolovať, hoci nemám najmenšieho tušenia či už nie je tesne pred výbuchom.
Skutočne ma nezaujíma či sa o svoje VTZ "môžem" starať, mňa zaujíma či "musím" a ak nie, tak prečo.

marián.kl (12.10.14 08:28) To frzanony:
Otázka vyriešená: Žiadna právna úprava, ktorá by občana v domácnosti usmernila vo vzťahu k VTZ ako k prevencii ich technickej bezpečnosti neexistuje. Nie som právnik, chcel som iba vedieť o čo sa napríklad oprie obvinenie z neúmyselného zabitia spôsobeného takým zlým technickým stavom spotrebičov v domácnosti, ktoré laik nedokáže vlastnými schopnosťami odhaliť po dobe záruky ani pri používaní v súlade s návodom výrobcu.
Ako vravím, nie som právnik, som technik a snažil som sa držať právnej stránky problému VTZ.
Ťažko sa nám ale komunikuje, ak sa ja pýtam z košiara s domácnosťami, a Vy mi odpovedáte z košiara zamestnávateľov v ktorom sú aj normy. V tom mojom nie je ani jedna.
Nuž ale, ako chcete môžem aj technicky.
Tiež som si prešiel nejedným školením a musím Vás znova ubezpečiť, že normy sú skutočne nezáväzné. Stal sa z toho totižto celkom výhodný biznis od CENELECU až po SUTN. Práve v SUTN by som vysvetlenie nezáväznosti nehľadal, oni z noriem žijú. Podstata je pritom veľmi jednoduchá. Stačí, aby sa žiadna citácia normy neobjavila v právnom predpise. Posledný faux pas o ktorom viem sa objavil v dnes už zrušenej požiarnickej vyhláške, tuším 605/2007 s odkazom na súbor STN EN 62 305 1-4 (bleskozvody). Tak som si tú novú normu v SUTN v rámci postupu pri naplnení legislatívnych požiadaviek vyžiadal zadarmo, ako každú inú právnu úpravu zo Zbierky. Prekvapenie bolo na ich strane.
K tým Vašim zelenožltým vodičom:
Zákon 264 je len ďalším zákonom, ktorý neplatí pre domácnosti. Ale dobre, ostaňme vo Vašom košiari a trochu k normám. Slovo "dobrovoľné" v zákone je len účelový pojem, o lobingu ste už počul určite dosť.
Každá norma rieši nejakú časť technickej problematiky a teda ponúka určitú hranicu stanovenia minimálnej technickej bezpečnosti, ktorá je z hľadiska bezpečnostných rizík pre spoločnosť považovaná za prijateľnú. Nikto nemôže nikomu zakázať nájsť iné technické riešenie, ktoré túto hranicu dodrží či prekročí. Je tu však tá super návnada použiť už vymyslené a akceptovateľné riešenie, ktoré má každý v norme rovno pred nosom. Stačí ho už len použiť, samozrejme poriadne zaplatiť a máme na svete záväznosť. Pri zelenožltých je to "vydieranie" horšie v tom, že nejde o priamu bezpečnosť (elektrika je farboslepá), ale o širokú dohodu na pravidlách v označovaní. Ak sa nad tým zamyslíte, uvidíte tenkú hranicu medzi technickou bezpečnosťou a všeobecnou dohodou. A bolo by toho ešte viac, ale na toto tu skutočne priestor nevidím.
Presne o ten pruh na montérkach mi ide. Vy stále za každú cenu chcete uplatniť na domácnosť nejaké termíny z vyhlášky, ktorá je vykonávacím predpisom zákona, ktorý jasne pre domácnosti neplatí?
Nechcel by ste začať rovno s vypracovaním protokolu o určení vonkajších vplyvov podľa STN 33 5000 5-51, aby bolo možné stanoviť termíny revízií podľa vonkajších vplyvov tak, ako to je v poslednej novele 508? Máte predstavu o tom, ako sa zriaďuje komisia na určenie vonkajších vplyvov v domácnosti s jedným dedkom?
Podľa mňa je zatiaľ občan v domácnosti vo vzťahu k VTZ v určitej miere ohrozenia. Nejakú zvláštnu pozornosť neočakávam ani od nového stavebného zákona.

10.10.14 21:14

I am a man marjankaj

Odpoveď je jednoduchá.
Neexistuje.

Komentovať

Užitočné

marián.kl (12.10.14 06:21) Vďaka.
Myslel som napríklad na nejakú alternatívu nedávnej novely cestného zákona o objektívnej zodpovednosti, kde trestu predchádza všeobecné ustanovenie platné na každého s vodičákom.
Výrobca v súlade s legislatívou a neexistujúci právny vzťah voči domácnostiam teda nepriamo odporúčajú občanovi všetko technické vybavenie z domácnosti po 2 rokoch od zakúpenia vyhodiť, ak na seba nie je ochotný prevziať riziko, že jeho používaním môže niekoho ohroziť.
Zamestnávateľ môže VTZ naďalej užívať na základe legislatívy BOZP, občan na základe "zdravého rozumu "willmy". :-)

Penzin (20.10.14 13:57) zdravy rozum niekedy chyba

12.10.14 08:04

mám svoj svet Peggynka

Ja si myslím,že všetko v zákonoch ošetrené je; ide len o to,že je to roztrieštené a rieši sa to až keď sa zobudíme pri udalostiach,ktoré sú medializované,resp. stali sa v blízkom okolí.Napr. pri požiari domu poisťovňa zníži plnenie z dôvodu nepredloženia revíznej správy kominárov...ups,idem hľadať,ako na tom som ja

a riešim,aby som to mala OK.Nedávno som dostala ponuku od môjho dodávateľa plynu na revíziu kotla (zdarma) a využijem ju.Malo by to byť v záujme každého,aby chránil zdravie (svoje,blízkych a susedov):
http://www.minv.sk/swift_data/source...t%20nemusi.pdf

Komentovať

Užitočné

3 komentáre - rozbaľ zbaliť

marián.kl (12.10.14 08:42) Vlastnú iniciatívu samozrejme nikto nespochybňuje.
Vzťah s poisťovňou je dobrovoľný s jasnou akceptáciou zmluvných podmienok. Ak tam budú revízie každý mesiac, tak platí každý mesiac. Ak som nepoistený, platí "nikdy". :-)
Alebo žeby zákon 314/2001 bol tým, ktorý nariaďuje domácnostiam dodržiavať zákon 124/2006?

frzanony (14.10.14 23:58) Ustanovenie § 2 zákona 124/2006 Z.z. hovorí o pôsobnosti zákona a v odseku 1, uvádza, že tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. Tak potom sa môže sťahovať na súkromné osoby? No nie. Ja od začiatku mierim na zákon 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – občiansky zákonník a zákon 182/1993 Z.z
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom jednoducho povedané, vlastník bytu je povinný byt na svoj náklad riadne udržiavať v dobrom technickom stave včítane technických zariadení. Pojem vyhradené technické zariadenia sa uvádzajú v súvislosti so zákonom 124/2006 Z.z. a s jej vykonávacou vyhláškou 508/2009 Z.z.
A ešte k Vašej predchádzajúcej reakcii k normám. Doporučujem Vám, podrobnejšie sa oboznámiť s § 7 - Zhoda so slovenskými technickými normami zákona 264/1999 Z.z. v platnom znení, odseky 1, 2 a 3. Definícia technického predpisu je uvedená v ustanovení § 4 citovaného zákona, kde sa uvádza, že technický predpis na účely tohto zákona je všeobecne záväzný právny predpis ... Vy, vo Vašom príspevku ste uvažovali len o ustanovení odseku 3 § 7, čo máte čiastočne pravdu, ale sú tu ešte i ustanovenia odseku 1 a 2 a ešte jeden dôležitý moment. A to, že určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi. Preto zámerne som uviedol ten prípad o elektrických vodičoch, pretože pri takomto voľnom výklade k normám ani jeden Váš stroj by nemohol byť po stránke EZ uvedený na trh. Potom samozrejme, že i počas celého jeho používania – v prevádzke musí tento stroj vyhovovať daným predpisom. To už je ale predmetom dozoru inšpekcie práce. O určených výrobkoch pojednáva § 9 zákona. Pri správnej aplikácii odseku 2, § 7 a § 9 a nasledovné ustanovenia zákona 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov musíte tiež prísť k záveru, že uznávanie, resp. neuznávanie noriem je podstatne zložitejšia záležitosť a nie je to také jednoduché , ako Vy ste sa snažili podať.

marián.kl (20.10.14 13:33) No o tej 124-ke to tvrdím od začiatku. Predpokladám, že v prípade zákona 40/1993 máte na mysli napríklad §415, resp. §421 bod1 a v odkaze na zákon 182/1993 §11, bod.1.
Obidva zákony platia tak pre právnické ako aj fyzické osoby, akurát tie právnické to majú navyše ošetrené s tou 124-kou a 508-čkou so všetkým čo k tomu patrí, zatiaľ čo povinnosti fyzických ostali len vo všeobecnej rovine vyššie uvedených predpisov bez ošetrenia v akomkoľvek technickom predpise. Nechajme tak.

S tými normami je to v podstate ako vravíte. Je mi jasné, že ich berie, a aj musí do úvahy každý. Kto by si už reálne zvolil nejakú „dobrovoľnú“ cestu. (Aj z Titanicu sa dalo na breh dostať loďou, alebo „dobrovoľne“ doplávať). Pokiaľ ale nie je akákoľvek STN citovaná v akomkoľvek všeobecne platnom právnom predpise, tak platí, že je „nezáväzná a dobrovoľná“, teda v praktickom živote povinná za peniaze.
Vo Vami citovaných paragrafoch ma však zaujalo niečo iné. A to práve ten §7, ods. 1.
Pokiaľ platí §6 ods.10, potom je napríklad vyhláška 508 všeobecne záväzný právny predpis. V zmysle §4 je potom táto vyhláška vlastne technickým predpisom (určuje povinnosť dodržiavať technické požiadavky na služby a ich poskytovanie – revízie, termíny, postupy, rozdelenia atď).
Vyhláška 398/2013 však do nej doplnila §13a a 13b, a to výhradne pre revízie spotrebičov a ručného náradia. A doplnila aj poznámku k odkazu 8a, kde pre obidva paragrafy jasne stanovuje odkaz na STN 33 1600 a 33 1610. A už znova máme normy v zákone (vyhláške). Až sa to záväznejšie úplne pre každého koho sa to týka, hádam ani nedá.
A teraz by ma zaujímalo, ako ktorýkoľvek zamestnávateľ naplní požiadavky právneho predpisu, ktorý od neho zároveň žiada, aby ovládal požiadavky uvedených STN. Všimnite si, že vyhláška nežiada dodržanie predpísaných postupov pri revíziách, tie ostávajú v norme na znalom pracovníkovi, ale žiada od každého zamestnávateľa priamo vedomosti o článkoch v normách, ktoré stanovujú rozsah revízií a ich termíny. Kde si teda bežný zamestnávateľ uplatní právo na voľné sprístupnenie uvedených noriem, keď vyhlášku 398 už má zadarmo? Už vyšli v nejakom vestníku? Neviem. Ešte stále sa v SUTN predávajú za dokopy 27€? Nemáme tu náhodou znovu prípad zrušenej 605/2007 bez náhrady aj s jej odkazom na súbor nových bleskozvodových noriem, keď nárok na normy zo zákona bol len platonický?
K tým zelenožltým. Zatiaľ neviem o tom, že by STN EN 60 445 : 2011 pre označovanie vodičov farbami alebo číslicami bola zadarmo ako súčasť nejakého právneho predpisu. Pokiaľ viem, stále ju má SUTN v ponuke za vyše 13€.