Mám na mysli trebárs aj nejaké čiastkové ustanovenia vo vzťahu k vyhradeným technickým zariadeniam (tlakovým, plynovým, elektrickým a zdvíhacím), ktoré sú častokrát totožné s tými na pracoviskách. Napríklad nejaká obdoba zákona 124/2006 Z.z., ktorý ale platí len pre zamestnávateľov a zamestnancov.
V niektorých jeho §, napr.13, 14 a 16 je pôsobnosť len pre spoločné priestory bytových domov s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve.V zmysle uvedeného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky 508/2009 je napríklad jasne stanovená povinnosť pravidelných prehliadok a kontrol vyhradených technických zariadení (VTZ) v predpísaných intervaloch.
Pýtam sa preto, lebo v domácnostiach je napríklad stále (aj 30rokov) platná posledná, vlastne východisková revízia VTZ, vo firme sú dané termíny.
Vo firmách sú všetky nové VTZ ošetrené od projektu, realizáciu až po revíziu presnými inštrukciami v zákonoch. V domácnostiach je po kolaudácii voľný priestor pre novú montáž a prevádzku VTZ?
Spotrebiče sa napríklad vo firme musia kontrolovať a revidovať napríklad raz za rok počas ich používania, v domácnosti po záruke už nikdy. Majú sa vyhodiť?
Bežne sa napríklad prevádzajú kontroly plynových spotrebičov práve na základe vyhlášky 508, ktorá však pre domácnosti neplatí.
Neide mi teraz o zvýšené povedomie niektorých vlastníkov bytov, či RD a ich slobodné rozhodnutie o prístupe k vlastnej a náväzne aj k vyššej bezpečnosti susedov nad rámec zákona.
Chcem sa spýtať, akým právnym spôsobom je regulovaná bezpečnosť osôb za dverami ich obydlí, napríklad aj na základe možných zákonom neobmedzených zásahov laikov do VTZ v susedstve. Je mi pritom jasné, že doma je aj každý technik BOZP laikom, už len napríklad z možnosti užívať alkoholické nápoje a že technické normy nie sú právne záväzné.
Voči požiarnej bezpečnosti myslím nejaké nariadenia pre domácnosti existujú.
Je teda voľný prístup a nakladanie s VTZ v domácnostiach obmedzený len zárukou a návodmi na používanie výrobcov či zhotoviteľov?