Už ako malá som mala pocit , že ma ma môj otec nemá rád . Zo začiatku ma mal celkom rád no keď sa narodil môj mladší brat . Začal po mne neustále hučať ,ponižovať ma .... Keď som začala chodiť do školy a privádzala som si k nám kamarátky neustále ma pred nimi ponižoval . Neskôr som si našla moju BFF a tá sa lepšie učila ako ja . On si stále myslel , že ja sa neučím no vždy keď som sa učila a nešlo mi to začala som sa nervačiť a nedotiahla som to na koniec . Stále ma pred BFF ponižoval , že ona sa učí ona nepozerá televízor ,že one ja proste anjelik.Stále hovoril že on chce ju , že mňa nechce a keď bola pri tom moja bff snažila sa mu povedať že ona robí to čo aj ja no on ju nepočúval . Keď som prišla o trošku neskôr domov fackal ma , inokedy zas keď som sa nespýtala či si môžem dať čipsi a zjedla som ich tak mi dal facku a o jedenástej v noci som mu musela ísť kúpiť nové za svoje peniaze a nemala som prísť domov kým ich nedonesiem musela mi ich požičať kamarátka bolo mu to jedno ... Začala som sa rezať ... Ale nakoniec ma moja BFF od toho odnaučila . Keď som dostala zlú znamku a BFF ma obhajovala vizerala to dobre no do ma som potom zažívala peklo Niekedy ma nebavilo žiť s celej rodiny ma obraňovala jedine mama . Babka s maminej strany ma tiež ako otec ponižovala .. A ROBIA TO DO TERAZ !! Som s toho na dne jedine kto madrží pri živite je moja BFF . Myslíte si že je to psychické týranie ??