Ahoj,

nezávidím Ti tvoju situáciu, držím palc ea prajem aby sa to nejako vyriešilo.
Rada by som nejako poradila, ale nie je celkom zrejmé, čo považuješ za najdôležitešie riešiť, resp. čo na úkor ostatného.

Je hlavným problémom bytová situácia bývalej manželky a syna? Snažiť sa nájsť riešenie, ako im umožniť zotrvať v doterajšom byte?

Prípadne si rozodnutý riešiť situáciu primárne so zameraním na syna napr. pokúsiť sa získať syna do vlastnej starostlivosti? Máte vzťahy s bývalou natoľko narušené, že neprichádza do úvyhy možnosť, aby obidvaja nejakú dobu bývali u teba, prípadne len syn a manželka by to riešila v bývaním v ubytovni?

Skús to prosím ešte nejako upresniť


dana

Je to ťažká situácia, ale pokiaľ syna nepresvedčíš aby žil s tebou...
Neviem koľko má rokov tvoj syn, či si vie uvedomiť v akej situácii je jeho matka. Peniaze by som v žiadnom prípade bývalej nedávala. Možno by si sa ešte mohol obrátiť na súd, čo sa týka syna, aby ti ho zverili.

Súhlasím, tiež ma napadalo, že syn správa ako chlap, zrejme nechce mamu nechať v ťažkej situácii samu.

dana

Som žena. Neviem, akou matkou je Tvoja manželka, ale ja som ako vlčica. Svoje deti by som nedala za nič na svete. Možno by to chcelo trochu pochopenia z Tvojej strany. Čím je Tvoja manželka? Akú má profesiu? Je vyučená? Je možné, že nemala veľmi dobré detstvo - alebo bola rozmaznávaná - veľká vina padá aj na hlavu jej rodičov. Možno to raz stretne aj nás. Ale - v prvom rade - ak sa stretávaš so synom - nikdy v jeho spoločnosti nepovedz na jeho matku ani jedno krivé slovo. Naopak - prejav snahu pomôcť im a jej, vysvetli mu, že chceš, aby boli obaja šťastní, aj keď ste sa s manželkou odlúčili a rozviedli. Poznám ženy, ktoré majú smolu v zamestnaní, a v jeho hľadaní, ale poznám aj také, ktoré z vlastnej pýchy nezoberú hocičo. Ja osobne mám 10 ročnú prax - oficiálnu i neoficiálnu, v UCT, ale bývam na východe SR, kde je málo pracovných príležitostí. Keď som si hľadala po skončení materskej prácu, bola by som šla robiť aj do výroby, aj do predajne, skoro čokoľvek, slušnú prácu, len aby som zabezpečila spolu s manželom svoju rodinu.
Ale - držím sa zásady - dať lenivcovi peniaze, je ako keby som mu chcela ešte viac ublížiť. Nech si ich zarobí sám a akoukoľvek slušnou prácou. Len tak si bude vážiť sám seba i tie nešťastné peniaze.
Ak chceš manželke a synovi pomôcť - postaraj sa o to, aby mal zaplatenú stravu, zaplať im ubytovanie a odkladaj si od toho doklady. Pred súdom by si mohol dokázať platenie výživného. Zaujímaj sa o syna jeho záujmy a potreby, ale nekupuj si ho. Daj mu to podstatné. Lásku a výchovu. Aj keď ste odlúčený, potrebuje Ťa a zvlášť preto že je to SYN.
A ak máš skutočne starosti o svojho syna, navštív príslušný úrad - kedysi odbor sociálnych vecí - starostlivosť o deti a mládež - a zver sa im so svojim problémom. Ak nebudeš nadávať na svoju manželku a prejavíš snahu pomôcť im, nemyslím, že by Ti mali robiť ťažkosti.
Prajem Tebe a aj Tvojmu synovi veľa pekných zážitkov a veľa úspechov v živote. To aký bude, bude aj Tvojou vizitkou. Snaž sa.

Tu je každá rada drahá. Vo všetkých odpovediach je trocha pravdy, ale
budeš sa musieť zamyslieť iba Ty. Nito nemôže radiť - ani v dobrom úmysle,
pokiaľ by o Tvojej sitácii nevedel všetko. V podstate súhlasím s Adria.ma
Neviem, akú úlohu zohrala Tvoja manželka a akú Ty sám. Dôležité je, aby
ste našli také riešenie, ktoré by najmenej ublížilo Tvojmu synovi. Držím palce.

Ak by si mal dostať hodnovernú radu na to, ako ďalej, musela by tu niečo asi napísať aj Tvoja exmanželka. Rozpad manželstva nebýva zrejme len a len záležitosťou jednostrannou. Súd preveroval, či môže zveriť syna do starostlivosti manželky a zistil, že áno. Ani syn od nej neodchádza, z čoho sa dá usudzovať, že to nemusí byť také dramatické. Do insolventnosti spadnúť, nie je pre osamelú ženu s dieťaťom až také nemožné. A posúdiť čo je podomový predaj a spolupráca s úžerou z tohoto miesta nie je možné.Peniaze nie sú v živote ten najvyšší piedestál. Možno viac ako Tvoje peniaze chýbalo niečo iné. Sám vieš najlepšie zvážiť súčasnú situáciu a odhadnúť prioritu. Ja Ti môžem k tomu poželať len správny cit a chuť chcieť.

Neviem, či žiješ sám, alebo niekoho máš. Ja som si zobrala rozvedeného muža a poviem Ti, že keby už len premýšľal nad tým, že dá bývalej peniaze, tak vymením zámky (nie doslova ). Je to ťažká situácia, ale pri rozvode si ju pravdepodobne vyplatil, takže sa mohla o bývanie postarať rovnako ako Ty. Môj manžel ešte dnes spláca úver, ktorý si zobral na to, aby mohol pri rozvode vyplatiť manželku. Ak jej teraz dáš peniaze, tak o pár mesiacov ich môže potrebovať znova. A potom znova. A potom ..... Ten istý kolotoč. Ak jej tak veľmi záleží na dobre Vášho dieťaťa, podľa mňa by ho mala aspoň dočasne zveriť Tebe a popasovať sa s danou situáciou. Veď hádam nie je na celom svete sama..... Danila, a čo sa týka zverenia dieťaťa do opatery otca, toto sme my doma už preberali tisíkrát. Pokiaľ matka nie je nejaká alkoholička alebo drogovo závislá, súd zvyčajne dieťa otcovi neprisúdi (prirodzenou zákonnou cestou).

Je až také ťažké ocitnúť sa v dnešnej dobe bez príjmu? A stať sa neplatičom?

Klaď si otázky, čo mohlo tento stav spôsobiť a daj si na ne odpoveď.
Nič z Tvojich slov nenaznačuje ,že by išlo o ženu,ktorá sa fláka,nebodaj popíja.Robila prácu,ktorá ju možno nenapĺňala,ale mala možnosť pracovať vo svojej profesii?
Neviem aké výživné Ti určil súd,ale zváž, či to bola aspoň 1/4 poplatkov za byt,ktoré ona musela mesačne platiť.
Tie nespočetné rozbité tenisky,každý druhý deň nejaký poplatok v škole,cestovné,toaletné potreby a všetko čo patrí k tomu,aby chlapcovi nič nechýbalo. Možno si myslela,že situáciu porieši sama,ale jeden mesiac sa nezadarilo a aj druhý a už sa viezla v dlhoch za byt. Lebo jesť bolo treba,aj obliecť sa bolo treba a možno preto sa ten byt odsúval..a odsúval..........
Ale ako je to už v predchádzajúcich príspevkoch spomenuté: Ty si musíš vstúpiť do svedomia a porátať či si naozaj dal synovi toľko ,ako ona a či predsa len nie si jeho dlžníkom.Ale to ja ,ani nikto iný nemôžeme posúdiť.
Prajem Ti ,aby Tvoje rozhodnutie bolo hodné muža,ktorý si uvedomuje,že splodením dieťaťa a platením výživného svoj dlh voči dieťaťu nesplatil.
Nech už sa rozhodneš akokoľvek prajem Ti ešte , aby to nenarušilo Tvoj druhý vzťah,ak nejaký existuje. Už to,že pýtaš radu svedčí o tom,že ďalší osud Tvojho syna Ti nie je ľahostajný.

Zvážiť, či výživné postačuje pre dieťa, či matka rozumne hospodári, a či syn neslúži len ako rukojemník na peniaze a na citové vydieranie. Zájsť do školy, či sa riadne učí, či sa matka o neho zaujíma-ako nestranný názor pedagóga. Potom zverenie syna do vlastnej výchovy. Som rozvedená od roku 1992, a starám sa o dve deti, vtedy 4 a 5 ročné, a nemám rada , keď sa dieťa zneužíva citovým vydieraním oboch rodičov, alebo keď sa argumentuje , že veď to výživné je málo. ( Moje je u exekútora- za celý ten čas som nevidela ani 1,- Sk na deti, ktoré rastú, jedia, trhajú topánky, potrebujú okuliare, diskmen, a hlavne L Á S K U A Č A S R O D I Č O V !!!!!)

Veľa ste toho už popísali , ja sa nechcem k tomu vyjadrovať , lebo je to veľmi zložité.... ..............ale nemôžem prehliadnúť fakt , že Borko posiela 3 násobné výživné ...čo podľa môjho názoru tiež nie je správne a tým manželka svoje mároky môže zneužívať a sústavne zvyšovať .

Borob píše aj to, že sa počas 6 rokov "pretĺkala" a zároveň žila v ŠTANDARDE.
Čo ak je aj trojnásobok len 0,3?

Nepáči sa mi, ak v takýchto témach ,zadávateľ otázky robí "mŕtveho chrobáka". Borob tu bol aj dnes 1,59 a nenapísal nič, čo by zadanú tému sprehľadnilo. Objasnilo jeho postoje, názory a vysvetlilo bližšie situáciu.
Ťažko podľa jedného príspevku súdiť jednu, alebo druhú stranu.

A keď už:
-to že jej prispieva 3x určené výživné, neznamená, že bol dobrým partnerom v manželstve
-ak zarábam podomovým predajom som podradný človek?
-prečo syn nechce ísť od matky? Je to iba fixácia?

hneď je mi to všetko jasnejšie !

dana

Veľmi výstižné !!!! Zbytočné sa zamýšlať, čo tým chcel autor povedať.

sa mi tom dako pokašlalo idem to napísať znova

syn je dislektik disgrafik a dismatik 14 ročny
žije 170km daleko
doteraz jednoizbový byt 5000sk mes
byvalá robi poistky a provident financial akzu kolvek inu poriadnu robotu odmieta.
výživné 1700 mes telefon synovi cestovne a sem tam šatstvo podla poterby
lyžiarsky plavecký školu v prirode to platím v plnej výške.
viac zajtra musim letiet

Ja si myslím , že to nie je také najhoršie . A som presvedčená o tom , že ak ju vyhadzujú z bytu z dôvodu neplatenia nájomného a pri" jej práci" , i keď takú prácu borob zatracuje , bude dôvod niekde inde .

Nie je možné , aby nemala na nájomné .Toto moje vyjadrenie neznamená ešte , že by som nadŕžala jednej alebo druhej strane .

Boro, čo je u teba "poriadna robota"? Ak sa venuje finančnému poradenstvu a "maká" tak ti garantujem, že jej príjem je veeeľmi slušný.

Keby to tak bolo, tak by asi neriesila problem byvanim, resp. s neplatenim najomneho. Mna skor napadlo, ci domacka forma prace nie je zapricinena napr. snahou o starostlivost o syna.

Mne sa zda najlepsie, uz to niekto myslim odporucal, jednorazovo financne vypomoct, ale mat to samozrejme zdokladovane, a ziadat po case vratenie (v zavislosti odo okolnosti), pripadne ako doklad o vyzivnom.

dana

Som matka 16 ročného chlapca a mal rok ked som s ním ostala sama lebo bývalý pil. uvedomila som si že sa oňho musím postarať sama tak som chodila upratovať,dávala som pozor na malé dieťa,a doma robila ručne bižutériu.ked som sa zamestnala po práci som nadalej chodila upratovať.bolo by to pod moju úroveň sa zadížiť požičiavať si a nebodaj neplatiť nájom.žena ktorá dokáže rozumne hospodáriť a žíť skromne sa do takejto situácie podla mna nedostane.Nikdy by som sa neodvážila dať výpoved len preto že sa mi tá práca nepáčila alebo že som málo zarábala. V dnešnej dobe sa spoliehať na vypisovanie pôžičiek a obohacovať sa na úkor chudobných ktorí nemajú inú možnosť len sa zadížiť je velmi neistý príjem.Dodnes mi bývalý neplatí o chlapca sa nezaujíma ale stretla som úžasného muža s ktorým som už rok šťastná .