Aby zamestnancovi vznikol nárok na stravné, vykon prace bez prestavky na jedlo musi trvat viac ako styri hodiny denne. Prestavka sa do prac.casu nezapocitava.

Pokial je práca rovnomerne rozvrhnuta na všetky pracovné dni v tyzdni, skrátený uvazok nema vplyv na narok na dovolenku (pocet dni). Ked bude pracovat len niektoré dni, musíš urobiť prepocrt nároku.
Pri oraci na pracovnú zmluvu pracovný pomer trva cely mesiac, aj keby islo o nerovnomerne rozvrhnuty pracovný čas, netobis prihlášky a odhlasky do ZP.

Zákonník práce nepozná polovičný pracovný úväzok.
Je len práca na kratší úväzok, jeho rozsah sa stanovuje v pracovnej zmluve týždenným pracovným časom a definovaný mi dňami výkonu práce.
4,5 hod. denne, teda 22,5 hod. týždenne a práca po-pia je možné definovať a nárok na zabezpečenie stravovania vtedy vzniká.
Je jedno, či bude mzda mesacna alebo hodinová, mesačnú stanovujes s pomerom podľa plného úväzku, s hodinovou sa možno ľahšie počíta.
Nárok na dovolenku závisí od počtu pracovných dní v týždni.
Štandard je 4 alebo 5 týždňov, v dňoch nadobúda počtom definovaných dní v týždni.
Zamestnanca na pracovnú zmluvu neodhlasujes, ak nepracuje každý deň v týždni. Aj keby pracoval len 1 deň v týždni, jeho poistenie stále trvá.