Pridám aj ja príspevoček o stretku. Ospravedlňujem sa, že tak pozde. Skúsim stručne napísať moje dojmy:
Na začiatku musím poďakovať slavke & spol., že ma vzala autom a mohol som na stretko prísť. Cesta prebiehala celkom v pohode, stanicu kde sme sa mali stretnúť s Elenou N. sme našli bez väčších problémov. Načasované to bolo skvele a aj bez mobilu by sme sa tam naraz zišli. Samozrejme mobil to doladil úplne na doraz. Tam nás čakala camelfly, ktorá nás doviedla domov, kde sme si pozreli novostavbu. Musím sa priznať, že mňa najviac zaujal krb a preto som mal k nemu nejaké trápne otázky, akože jak dlho bude to drevo horieť a pod. Elena dostala hneď nápad, že by ma tam mohli nechať aby som si to odstopoval, keďže odpoveď od camelfly ma moc neuspokojila. Tejto lákavej ponuke som dosť ťažko odolával ale zviťazil som sám nad sebou a prišiel na stretko spolu s ostatnými. Boli sme prvý, aj keď v tomto nebola vyhlásená súťaž. Nevadí, dobré to bolo na tom to, že sme si mohli vybrať miesta aké sme chceli. Postupne začali prichádzať všetci zúčastnení a tiež si vyberali najvhodnejšie miesta z tých voľných. Po určitej dobe už dobré miesta neboli, boli len horšie a tu sa zrodil nápad len tak spontánne. Nápady sú niekedy veľmi dobrá vec, tento spočíval v tom, že zlé miesta zrušíme a budú len dobré. A tak sa aj stalo. Niekoľkými "ľahkými" presunmi miestneho nábytku sme dosiahli vytúženého cieľa. Usadili sme sa a bolo to dobré, bohužial len chvílku. Zúčastnení chodili ďalej a tak sme zase všetko preorganizovali a dali to do pôvodného stavu a obsadili sa miesta aj menej dobré. Dlhú dobu som sa cítil divne aj pri fotení. Aj Elena si to všimla a hneď ma dirigovala ako si mám sadnúť, ako sa pritlačiť a podobne aby som sa dostal na fotku. Potom som prišiel na to prečo sa tak cítim, bol som tam ako tŕň medzi ružami. Našťastie ma z tohoto stavu vytrhol endriu za čo mu veľmi pekne ďakujem.
Ako ináč testli sme aj miestneho kuchára, neviem ako boli spokojní ostatní ale ja nie. Na pohľad vyzerali halušky dobre ale chuťove to bolo slabšie, alebo moje chuťové poháriky sú už bez chuti. Ale pretože to nebol špenát tak som ich zjedol. Tá slaninka na nich bola však dobrá. Zrejme ostatné jedlá boli ako slaninka, aspoň som si nevšimol, že by si niekto sťažoval.
Spoznal som tu dosť poraďákov (čiek), ktoré som poznal len z príspevkov. Niektoré z nich som poznal už z predchádzajúcich stretiek. Ale aj tak by som si všetky mená (nicky) nezapamätoval. Som rád, že tu boli uverejnené. Pokecali sme na rôzne témy, ako vždy aj sa trochu pracovalo alo to všetko je normálne, že sa rozhovor občas zvrhne na prácu, pretože sú určité témy na ktoré sa rozhovor vždy zvrhne, je to podľa toho kto sa rozpráva, ale práca sem určite patrí. Som rád, že som sa naučil aj to ako sa objednáva rýchle malé pivo, skutočne nestačil som mrknúť a už bolo prinesené, ale ako rýchlo prišlo, tak rýchlo bolo vypité.
Pretože slavka mala zabezpečeného šoféra na odvoz a bolo jej ho ľúto aby toľko nemrzol po určitej dobe sa rozhodla, že pojdeme domov. Teraz sme brali sebou aj Elenu. Mrzí ma, že keď sme sa rozhodli vrátiť spustili sme tým lavínu návratov domov. Cesta späť prebiehala normálne, akurát sme sa viac tlačili než pri ceste do Prievidze. Aspoň nám nebola zima.
Ako som už povedal som rád, že som spoznal nových poraďákov, možno sa s nimi občas stretnem aj na iných stretkách.
Niektoré mená (nicky) určite nezabudnem, pretože k nim mám určitý vzťah. No ale pretože to malo byť krátke tak kočím.