Píšem - poraďte, čo robiť s mamou, ktorá sa podnikaním dostala do dlhov, svojim nelogickým prístupom k otcovi ho odradila od práce - ale aj on je kvietok. Spočiatku som mame pomáhala i finančne, ale sama nemám nejak nazvyš a mám deti, a totálne vidím jej márnivosť. Vždy pozerá na to, čo povedia druhý, pozerá, že ja mám niečo málo našetrené a ona nie. Poviem to takto - mesačné výdavky na pôžičku nájom poplatky na školy a na cestovné sú u mňa 14000,- Sk. Kde je strava, kde oblečenie? Bola som na materskej do marca tohoto roka, 2 mesiace nezamestnaná a s manželovho a môjho príjmu spolu 19000,-Sk sme dokázali vyžiť a ušetriť. Dnes máme príjem o dosť vyšší, keďže už pracujem. Momentálne som vo fáze, kedy máme v zamestnaní problém s výplatami. Ale mám životnú rezervu a verím, že to zvládneme.
Včera sa mama pokúsila posťažovať na dlhy, prosila ma o pomoc aby som na seba vzala pôžičku... Nemôžem z objektívnych dôvodov banky - nemám pravidelný príjem. Keď ju ale prosím, aby si našla normálnu prácu, zobrala pôžičku, pomaličky splácala a učila sa šetriť, lebo dokelu - myslím, že dá sa najesť z kaviáru, ale dá sa aj z obyčajnej kapusty. Mám pocit, že má chorobu - akoby nemohla mať peniaze. Na každej normálnejpráci nájde chybu, prečo ju nezobrať.
Ak si teraz myslíte, že som nanič dcéra, keď jej nepomôžem, myslíte si to čo aj ja. Ale už aj v minulosti som jej pomohla a pomoc brala ako samozrejmosť a dostala sa do ešte väčších ťažkostí. A mám pocit, že jej bohužiaľ pomôžem tak, že ju nechám riešiť si svoje problémy samu. Môžem jej akurát dať inú pomoc - podporu a smer. Zažili ste niečo také? Čo ste robili Vy? Ak zoberiem na seba pôžičku, vystavím tým svoju rodinu možnosti krachu a rozpadu.