No - myslel som, ze si uz "zahryznem do jazyka"
ale predsa napisem "JA" este par myslienok.
Dufam, ze nezijes v Irane, aby Ta muelo trapit, co povedia znami alebo susedia. Vela ludi hovori, ze na Slovensku na dedine sa "musi" chodit do kostola. Nemusi. Ja zijem na dedine, niektori chodia do kostola, ini zasa do krcmy a dalsi sedia doma. Ziaden problem.
Prepac, nechcem sa Ta nijako dotknut, ale stale mi taketo nazory pripominaju pubertaka, ktory ma pocit, ze si "musi" zapalit, pretoze to ostatni od neho jednoducho ocakavaju. Napriek tomu subjektivnemu pocitu - skutocnost je uplne opacna. Najvacsi "frajeri" su nakoniec ti, ktori sa nenechaju manipulovat davom. Aj Ty ziskas viac sympatii a ucty (aj vo svojich vlastnych ociach) ak odmietnes taketo uvahy (o svatbe v kostole) so slovami - "prepacte, ale nie som presvedcena o tom, ze to skutocne chcem", "alebo prepacte, este nie som dost zrela".
(Tu druhu frazu som ja opakovane a uspesne pouzival na VS ked ma tahali do Komunistickej Strany. Vzdy som iba povedal - neviem, ci som uz dost zrely, aby som bol skutocnym prinosom pre budovanie socializmu a stranu.
- a vzdy to zabralo.) Nakoniec som velmi rad, ze som vtedy ako mlady odolal a svoju minulost som si zbytocne nepospinil. Ja viem, samotne clenstvo nemusi byt nejaky zavazny prehresok proti ludskosti a dnes su mnohi moji spoluziaci,ktori ma do KSC tahali najvacsi demokrati a kapitalisti zaroven, ale aj tak - pre moje svedomie som rad, ze som to odmietol a aj moje okolie ma uz vtedy vnimalo tak, ze so sebou nenecham zametat.
Preto ja osobne Ti radim, neuvazuj o svatbe v kostole. Mozno niekedy neskor Ti bude dopriate, ze pochopis, kto je Boh a ze vztah s Bohom je predovsetkym o
ZODPOVEDNOSTI. (Ja som tiez nechodil do kostola v Tvojom veku). Ale ak aj nie, mozes tu na zemi prezit tiez stastny zivot, najma ak budes zit podla vseobecne platnych (svetskych) etickych zasad.
Este si dovolim malicku poznamku, ked som sa uz dostal k terminu
ZODPOVEDNOST. Ked manzelka cakala druhe dieta, lekari nas upozornili na to, ze na zaklade testov bude postihnute. Odporucali nam nechat si ho "zobrat". Malo mat Downov syndrom, alebo razstep chrbtice. Tie testy vychadzali opakovane coraz horsie. My sme sa s manzelkou rozhodli nestavat sa proti Boziemu zameru a priviest dieta na svet. Rozmyslali sme tak, ze ak sa nam napr. aj narodi zdrave dieta a v styroch rokoch ho zrazi auto a ono ostane na vozicku, tiez ho predsa len kvoli tomu, ze je invalid nehodime do smetiaka nie? Lekari sa nam snazili velmi zretelne naznacit, ze sme krajne
NEZODPOVEDNI rodicia. Cheme na svet priviest dieta s tazkym postihnutim, sebe skomplikovat zivot a zatazit stat starostlivostou o bytost, ktora nikdy nikomu nebude na uzitok. My sme sa ale rozhodlia jedniou moznostou, ako vec ovplyvnit bola nasa motlitba k bohu.
Odmenou nam bolo to, ze sa nam narodilo uplne zdrave, krasne a talentovane dieta. (Ja viem, kazdy chvali svoje deti
ale dcera ma teraz 13 a je to skutocne velmi pekne a sikovne dieta - a samozdrejme celkom zdrave). Gynekolog bol po porode z toho, ze sa nam narodilo zdrave dieta evidentne rozcarovany.
Keby sme pocuvali inych a ich reci o nasej
NEZODPOVEDNOSTI a nespoliehali na nas vlastny usudok a presvedcenie, zachovali by sme sa prave velmi
NEZODPOVEDNE. Zabili by sme nasu dceru este skor, ako by sme ju mohli (a ona nas) vidiet.