Pošlite to čo najviac ľudom a ak vie niekto mailovú adresu na Kramáre tak aj
im nech vidia že sa ľudia o tom dozvedia aj takouto formou


Zdravotna starostlivost na Kramaroch!

Pred tyzdnom som bola svedkom zanedbania starostlivosti o dieta v nemocnici
na Kramaroch v Bratislave. Velmi ma to rozhorcilo a myslim, ze o takych
veciach by sme nemali mlcat, preto vam posielam popis toho, co sa stalo.
Snazim sa urobit vsetko preto, aby personal neplniaci si svoje povinnosti
bol potrestany, ale zatial marne. Pomozte mi aspon posunutim tohto mailu,
nech co najviac ludi vie, ako sa "staraju" na Kramaroch o nase deti.

Pohlad na stvor- az patrocne placuce dievcatko, ktoremu z uska kvapka krv,
hrozne chrci, vykasliava hlieny a vola maminku - to je pohlad, ktory by
nenechal nikoho celkom lahostajnym a chladnym. Nikoho, okrem lekarky a
zdravotnych sestier na detskom oddeleni ORL v detskej nemocnici na
Kramaroch.
Opisem vam to pekne po poriadku.
Vo stvrtok 15. 2. 2007 vyberali na spomenutom oddeleni mojej 5-rocnej dcerke
nosnu mandlu. V izbe bolo pat deti s rovnakou diagnozou, kazde so svojim
rodicom. Hnevalo ma, ze na 4 mamicky a jedneho otecka su v izbe len tri
stolicky, ze radiator len temperuje a ze od netesniaceho okna tahalo tak, ze
sme si zapinali svetre, no netusila som, ze to najhorsie este len pride.
Ked
nam priviezli deti po zakroku, vsetky plakali, chrcali a bolo im treba
utierat nosteky. Asi do hodiny sme ich utisili, niektore aj zaspali a vsetko
sa zdalo byt v poriadku. Vtom sa otvorili dvere a sestry priviezli male
dievcatko
-
asi
4-5-rocne. Vyzeralo podobne ako nase deti tesne po zakroku, ale navyse malo
v rucicke napichnutu infuziu. Neskor som sa dozvedela, ze jej vyberali nosne
aj krcne mandle naraz. Sestry ju polozili na postel bez vankusa, prikryli a
bez jedineho slova odisli. Dievcatko plakalo, z pusy jej vytekali hlieny, a
ja som marne pozerala na dvere, kedy sa v nich objavi jej mama alebo otec.
Ked nikto neprichadzal, podisla som k dievcatku, utrela jej nos aj usta a
snazila som sa ju troska utisit. Vsimla som si, ze z laveho uska jej kvapka
krv.
Prilozila
som
jej nan vreckovku a isla som zavolat sestru. Sestry boli vo svojej
miestnosti a rozpravali sa. Ked som na otazku jednej z nich, ci ide o moje
dieta, odpovedala zaporne, povedala len, ze sa mam vratit k svojej dcere, ze
pride neskor.
Vratila
som sa do izby a striedavo som k sebe tulila svoju dceru aj dievcatko, ktore
bolo samotne. Po chvili zacala vykasliavat krvave hlieny a kedze sa sestra
stale neukazovala, znova som sla za nou. Veselo sa zabavala s kolegynou s
mobilnym telefonom. Ked nereagovala na moju vyzvu, aby isla za pacientkou,
zvysila som hlas, na co sa uz ozvala aj lekarka, ale len preto, aby mi
vysvetlila, ze dieta je po zakroku a preto je normalne, ze place. Nedala som
sa a krikom som ich doslova donutila, aby sa konecne zdvihla a isla malu
pozriet.
Zelala by som vam vidiet, s akym chladom, priam az odporom pristupila k
malej, bez slovka na jej upokojenie, len jej utrela nostek, polozila na
postel k nej tri vreckovky a zasa odisla. Vraj ma aj inu robotu a inych
pacientov!
A ja sa pytam: Preco som ju zakazdym nasla v druznej debate s kolegynami v
izbe pre sestry? Preco som ju nemusela hladat na inych izbach pri ostatnych
pacientoch, ked mala tolko prace?! Co robi sestra, ktora nevie pritulit
trpiace male dieta na DETSKOM oddeleni? Vyhrkli mi slzy nad tolkou
bezcitnostou.
Navyse,
podla mna v jej spravani nebol len nedostatok sucitu, ale hlavne zanedbania
pracovnych povinnosti. To dieta sa dusilo vlastnymi hlienmi! Keby som
nestala pri nej, neutirala ju a nenutila tie krvave sople vypluvat, ako to
mohlo dopadnut? Sestra neurobila absolutne nic okrem toho, ze ma arogantne
napominala, ze sa mam starat o svoje vlastne dieta a dat jej pokoj.
Dokonca
sa
mi vyhrazala, ze ak sa neprestanem rozculovat (ze kasle na pacientku),
zavola primara, aby so mnou urobil poriadok. Ked som suhlasila, ze sa s nim
rada porozpravam, iniciativa ju akosi rychlo presla. O malicku sme sa
nadalej starali na striedacku s jednym oteckom az do prichodu primara.
Predtym este si ma zavolala na chodbu lekarka, ktorej meno nepoznam, aby ma
napomenula, ze sa uz do toho nemam miesat, lebo o praci s detmi nic neviem a
dalsia sestra mi "podakovala" za to, ze som jej pokazila den. To uz bolo na
mna privela.
Nazvala
som ich bezcitnymi bestiami a odisla som.
Okolo obeda prisiel primar Hapco skontrolovat deti, ci mozu ist domov.
Popisala
som mu, ako som neuspesne vyzyvala sestru, aby sa postarala o malu
pacientku, ako som to robila za nu a navyse som dostala vynadane, ze sa
staram.
Okrem
toho, ze mi sestra odmietla povedat svoje meno. Primar mi dal za pravdu a
prikazal sestre, aby zostala pri malickej. Rovnako na prikaz pana primara sa
mi sestra Arpasova napokon predstavila. Mrzi ma, ze nemozem uviest mena
ostatnych sestier a lekarky, ktore tak prikladne kaslali na male trpiace
dievcatko, odlucene v tazkej chvili od maminky, na ktoru neustale volalo.
Kazdy z nas ma urcite obcas slabu chvilu, ked sa mu prilis nechce do prace.
Pochopila by som nenatiahnutu plachtu na posteli, ze v izbe pre 6 deti bola
jedina knizka, v ktorej chybali strany, ze v kanvici s cajom nebola
naberacka a nemali sme ako detom naliat caj, ale to, ze sa po upozorneni
sestricka neraci ist pozriet na male dieta bez dozoru, ktoremu z uska aj z
pusy tecie krv, tak toto naozaj pochopit ani ospravedlnit nedokazem. A to
ani nespominam ludske hladisko. Nepochopim, ze zena dokaze odist od
postielky, v ktorej place dieta, bez jedineho mileho slova a bez toho, aby
ho aspon pohladila po hlavke.
Zial,
aj taketo ladove sfingy pracuju v nasom zdravotnictve, konkretne na detskom
oddeleni ORL na Kramaroch.
S pozdravom Zuzana Kubovcikova

Ja musím pochváliť MUDr. Mrázika z Piešťan a tiež kolektív sestričiek, mojej dcérke vyberali nosné mandle u nich na klinike, je to ozaj lekár na správnom mieste -obetavý v prvom rade a prístup celého personálu bol super. Odkedy vybrali dcérke mandle, uz to budú 2 roky, nemáme viac problémy s nočným chrápaním. Vrele doporučujem.

Je velmi smutne to,co si opisala,ale bohuzial je to tvrda realita v nasich nemocniciach. Preto by som svoje vnucata nikdy nedala bez dozoru niekoho z dopselych do nemocnice.
Lekarske povolania,je jedno ci je to sestra alebo lekar,by mal vykonavat len taky, ktory ma v sebe vela ludskosti,lasky k druhym a vysoku kvalifikaciu Ludia NIE SU STROJE A NIE SU DOSTAT V OBCHODE NAHRADNE SUCIASTKY!
Toto by si mali uvedomit ti co pracuju v zdravotnictve. S detmi je to najhorsie,lebo sa nevedia branit.
Dobrych lekarov a sestier s ludskym pristupom je velmi malo. Ostatni sa pozeraju na tuto prace len cez peniaze .
Zelam vsetkym,aby sa stretli v pripade choroby len lekarskym personalom, ktory ma srdce na spravnom mieste.
Konaj druhemu to, co chces aby vykonali aj tebe!

Ja si neviem predstaviť ako mohli nechať dieťa po takomto zákroku bez dozoru.Môjmu synovi vyberali nosné mandle a keď sa preberal z narkózy mala som sním čo robiť asi jednu hodinu aby sa utíšil.Doktorka mi síce povedala že on ten stav po narkóze veľmi nevníma, ale dalo mi to zabrať.Na rúčku som mu dala rukavicu aby si nestrhol infúziu a kým sa úplne neprebral stále plakal, mal neprítomný pohľad a musela som dávať pozor aby sa neudrel o posteľ alebo nespadol a chlácholiť ho aby apoň vnímal môj hlas. A divím sa aj rodičom toho dievčatka že neboli pri ňom, toľko času si mohli nájsť pre svoje dieťa - zaslúžili by si..