Kým babka žije môže naložiť so svojou nehnuteľnosťou ako sa jej páči.
To znamená, že kľudne môže za svojho života podarovať hocikomu
(je svojprávna). Darovaciu zmluvu v tejto fáze nemôžte napadnúť.

To je absolútne pravda. Pre darovanie nie je podstatné, či sa niekto staral alebo nie o niekoho. Darovaaciu zmluvu by ste mohli napadnúť jedine v tom prípade, keby ste vedeli, že ju dala teta podpísať babke pod nátlakom alebo pod hrozbou. Inak si môže nakladať vlastným majetkom počas svojho života podľa svojej ľubovôle.

Čo ťa asi pletie, sú ustanovenie o záveti a o vydedení. V obč. zákonníku § 469a je uvedené, za akých pdomienok môže poručiteľ niekoho vydediť. Ale to jedine zo závete, nie počas života.

Taktiež je tam uvedené, že pokiaľ nie sú splnené podmienky na vydedenie, závet je v tých častiach neplatný. Existujú tzv. nepomenuteľní dediči, ktorí musia dostať aspoň časť dedičstva, pokiaľ neboli zákonne vydedení. Je to § 479:

"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Ale to nie je tvoj prípad, lebo babka žije a darovanie robi ako prejav vôle, čo nie je napadnuteľné. Taktiež je nepaltná darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti (lebo to by už bol závet).

Takže právne si nepomôžeš, jedine sa vážne pozhovárať s babkou, ako to myslí s tým darovaním.