Logika hovorí, že určite nie... od toho sú technologické postupy k zatepľovacím prácam. Neviemaký zatepľovací systém používajú u Vás, ale isto nájdeš info o technologii aj na nete.

Väčšina výrobcov kvalitných materiálov udáva možnosť spracovania (nanášania) lepidiel a omietok do maximálne plus 5°C - pod túto hranicu by teplota nemala klesnúť... Klesajúcou teplotou zároveň stúpa doba zrenia materiálov (teda zvyšuje sa i časová prestávka potrebná pri ich nanášaní)....

Nebodaj je to tá nadstavba na Svätoplukovej ulici? To ti poviem, ako som sledoval tak tí sú ale "majstri". Na začiatku nadstavby vytopili kompletný panelák. Lutujem tých, ktorí tam bývajú.

Kedze 5-tka polystyren je uplne nevhodna na zateplovanie, tak je super, ze to robia teraz. Je totiz sanca ze to nezaschne, odpadne a potom to moze niekto zateplit poriadne.

v pripade, ak sa mi potvrdi, ze zateplovanie materialom, aky chcu pouzit, nie je mozne a vhodne pri teplotach pod 5°C, okamzite oslovim statny stavebny dozor a stavby urad ... musime sa nejako branit

Doporučujem aj TSUS. Aj k licencii... treba len zistiť aký zateplovací systém bude použitý.

co je TSUS ?
r

Technický a Skúšobný Ústav Stavebný

Adresa ústavuStudená 3 826 34 BratislavaSlovenská republika

http://www.tsus.sk/

Poviem ti to priamo : všetko je biznis. Stavebné práce by sa správne nemali v zime robiť. Ak si vezmeš pár rokov dozadu - kedy si videl stavbárov stavať v zime? Nejde len o to, šetriť si personál, aby nemrzli vonku. Pri mrazoch im nezahrejú ruky ani prac. rukavice a ani nejaká teplá vložka do rukavíc. Nemajú cit v rukách a robia podstatne viac chýb. A nech mi nikto nehovorí, že keď použije nemrznúcu zmes, tak že je všetko OK!!!
Ak sa pracuje vnútri, v poriadku, beriem, vnútri nezvykne byť teplota pod 0, teda nevznikajú ani tak rýchlo praskliny a pod.
Ja by som si v zime do obydlia zasahovať teda nedala, ale ak plánuješ byt predať, tak ti to môže byť fuk, len aby si toho, kto to kúpi potom nestretol, aby ťa nezmlátil
Ako som spomínala , ide o biznis. Ak by nemali prácu, neboli by prašule a žiť treba - platiť účty, jedlo...

Tak som ťa dobrých pár krát videl behať po stavbe na večer. Totiž moji rodičia maju byt v tom strednom paneláku , ktorý bol minulý rok dokončený. Naši nemali toľko problémov. A z balkóna sme pozorovali, hlavne počas búrok, ako sa snažíš zachraňovať čo sa dá.

Zateplovanie je možné aj v zimnom období, ak je v projektovej dokumentácii zateplenia predpísané lepidlo(resp. urýchľovacie prísady do neho), ktoré umožňujú zateplovanie aj pri nízkych teplotách. Druhá možnosť je zabezpečiť vyhrievanie fasády (napr. infražiaričmi) tak, aby jej teplota neklesla pod teplotu predpísanú výrobcom zateplovacieho systému.
Čo sa týka TSÚS - obrátte sa naň vtedy, ak je zateplenie bytovky spolufinancované štátom alebo ak zhotoviteľ je držiteľom licencie na zatepľovanie od TSÚS.
Peter Briatka (TSÚS, Bratislava)

vdaka za info, co sa tyka tej spolocnosti, ktora nam robi zateplenie, tak neviem o to, ze by to bolo spolufinancovane statom, a ci su drzitelom licencie na zateplpovanie od TSUS - to pochybujem, ich reakcia na moje pochybnosti ohladne zateplenia boli naledovne -

1, zatial sme stavali len lesenie
2, chceme predovsetkým odrezať trciace krokvy, lebo nám zateká, a urobiť hromozvod
3, technologiu zateplenia poznáme minimálne tak presne ako vy, takže ak by sme lepili polystyren tak len v dnoch ak teplota vonku by bola nad nulou, v noci ma velmi netrápi nakolko kalkulujeme s teplotnými stratami medzi vasou bytovkou a polystyrenom, nikdy by nemalo sancu lepidlo nanesené pod polystyrenom na stenu bytovky zamrznúť a tým sa znehodnotiť
4, po nalepení dosiek môžeme všetko nakotviť mráz nám nevadí
5, stierkovanie na povrchu dosiek PSTa finálnu fasád zaručene budem robiť pri teplotách nad nulou aj nočných
6, Ešte vždy mám možnosť použiť špecialnu foliu cez lešenie, ktorá mi zaručí teplotný rozdiel plus 3 stupne

r

viem, ze aj na tej bytovke, kde byvaju tvoji rodicia mali so zatecenim problemy, ale nie az takeho razu, ako u nas ... ja chapem, ze zatecie, ale ked sa to opakuje X krat a X krat najdem na streche nedokoncenu izolaciu a cela banda je uz niekde na jazerach na pive, islo ma ozaj porazit ... inak, uz mame aj strechu a aj napriek tomu susedovi zatieklo, robili podlahu a spevnovali to betonom a urobili asi prilis riedky, tak to presiaklo do horneho bytu ... proste, nikdy nekonciaci kolobeh problemov
r

1 - neviem síce o aký rozsah prác sa jedná a teda ani aký rozsah lešenia stavajú a či ho stavajú vo vlastnej réžii alebo ho stavia nejaký subdodávateľ, každopádne si over či bolo riadne prevzaté a pri rebríkoch by mali byť voľne dostupné kópie prevzatia (niečo ako skolaudovania) lešenia.
2 - Nechápem či im bude menej zatekať, keď odrežú trčiace krokvy - ale nevidel som to, tak sa nevyjadrujem...
3 - V zásade je to pravda stena sama o sebe je relatívne teplá, no i keď sa spoliehajú na teplotu nad nulou... treba si uvedomiť, že každopádne je lepšie dodržiavať určitú bezpečnostnú hranicu (tých klasických 5°C)... teraz je podklad relatívne studený a vplyvom teplotnej rozťažnosti sa neskôr v mikroskopickom merítku poruší väzba lepidlo-podklad, čo môže mať pri nedodržaní predpísaného množstva, rozmiestnenia a hĺbky kotvenia fatálne následky.
4 - Súhlasím
5 - OK
6 - Fólia nič nezaručí - je to krajné riešenie. Je pravda že trochu zierni prúdenie vzduchu okolo stavby, ale významnejší účinok sa dosahuje pri súčasnom vykurovaní priestoru medzi fasádou a fóliou... no vzhľadom na cenu týchto agregátov ich tam nikto v noci asi len tak nenechá...

Mate skutocne taky vazny dovod, necakat do jari? Na kazdom obale s lepidlom je jasne napisane, ze teplota pocas celej doby spracovania az do uplneho vytvrdenia nesmie poklesnut pod + 5 stupnov. Teda nie len na stene. Toto nedodrzia nikdy, hocikedy Vam odmietnu reklamaciu, ak s tym Vy suhlasite. V zmluve isto bude o tom Vasom suhlase zmienka tymi najmensimi pismenami. Dalsia vec je pouzivanie specialnych zmesi a postupov (kurenie, zakryvanie...) Vsetko stoji peniaze. Dufam, ze si niekto nemysli, ze tie vyssie naklady idu na vrub zhotovitela. Vsetko zaplati objednavatel. Stoji Vam to za to?

zmluva medzi nami - bytovym domom a spolocnostou, ktora nam robi nadstavbu je postavena tak, ze maju termin, kedy to ma byt vsetko hotove, je tam spomenute, ze firma musi na vlastne naklady realizovat - citujem zo zmluvy -
... za právo realizácie nadstavby stavebník sa zaväzuje zrealizovať na vlastné náklady zateplenie celého plášťa bytového domu súp. č. 1423, vrátane vstupných vchodových závetrí a ich stropov /10 ks/ v termíne do podania návrhu na začatie kolaudačného konania stavby. Práce budú vykonané kontaktným certifikovaným zatepľovacím systémom (minimálne s hrúbkou 5 cm). Za nesplnenie tohto termínu sa stavebník zaväzuje zaplatiť vlastníkom bytov zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk za každý deň omeškania odo dňa podania návrhu na začatie kolaudačného konania stavby....
nie je tam zmienka o tom, kedy to maju robit, ... dalej podla zmluvy maju termin na realizaciu diela 18 mesiacov od vydanie stavebneho povolenie (to bolo tento rok v juny), oni to chcu mat hotove uz na jar bud.rok, proste co najskor, kedze 99% bytov uz maju (vraj) predanych ... takze aj preto asi chcu mat bytovku "na poriadku" co najskor, co je logicke, kvoli peniazom ... len nechcem, aby to bolo na ukor kvality prac, ktore firma realizuje za to, ze sme im "dovolili" stavat na nasej streche (zateplenie, fasada a pod.), kazdopadne to budem musiet sledovat ...

V zmluve to sice možno nie je napísané, ale môže tam byť klauzula pojednávajúca o kvalite prác (napr: dodržiavanie platných technických noriem alebo technologických pravidiel navrhovaných materiálov). Dôležitý pojem je "zatepľovací systém". Systém znamená všetko zabudované od lepidla cez kotviace prvky až po omietku je certifikované ako súbor. No ja skôr predpokladám, že zhotoviteľ vyskladal zateplenie z materiálov na ktoré dokázal zohnať najlepšie zľavy. Ak je však zatepľovanie realizované "zatepľovacím systémom" a niečo sa vám nezdá - zavolajte technický úsek predajcu alebo výrobcu systému. Veľa z výrobcov alebo predajcov si monitoruje kvalitu práce s ich systémami a pri zistení nezhody budú s vami spolupracovať pri vyvodení sankcií voči zhotoviteľovi.

[quote=Peter Briatka;594916] Dôležitý pojem je "zatepľovací systém". Systém znamená všetko zabudované od lepidla cez kotviace prvky až po omietku je certifikované ako súbor. quote]

Presne toto ja hovorím vždy pri debate o zatepľovaní...Ak sa len jedna súčasť z tohto "suboru" nedodrží, urobi sa viac škody ako osohu a nikto nenahradí ten dopad zle urobeného zateplenia...o tom 5cm polystyrene radšej pomlčím.

Ahoj. Takže: zateplovať v takomto počasí je velký omyl. V každej odbornej publikácii, technickom liste je napísané, že teplota NESMIE klesnúť pod 5 C a to je už najnižšia možná hranica. Pri týchto teplotách sa predlžuje doba schnutia lepidiel. Ale ako to už býva málo firiem na toto prihliada oni potrebujú zarobiť prachy, tak to urobia bez ohladu na to či je to suché alebo nie a či mrzne alebo nie. Viem o čom hovorím lebo pracujem vo firme čo sa zaoberá predajom a realizáciou zateplenia a my rozhodne v takomto počasí nepracujeme. A zhodou náhod som tiež zo Senca.
Tu je ešte zopár rád na čo si dať pozor.

S pozdravom Krvaj


[FONT='Arial','sans-serif']Chyby pri návrhu a realizácii zatepľovacích systémov[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Vysoká energetická náročnosť a zanedbaný stav bytového fondu na Slovensku spolu s ďalším rastom cien energií posúvajú problematiku dodatočného zatepľovania do stále väčšej pozornosti nielen odborníkov v stavebnej praxi, ale aj širokej verejnosti. Zateplenie obvodových plášťov budov preto v súčasnosti patrí medzi veľmi progresívne riešenia, pričom okrem zníženia spotreby energie na vykurovanie ako primárnym efektom, v sebe spája celý rad ďalších výhod, od ekologických počnúc cez hygienické až po estetické. Žiaľ nie vždy výsledný stav zodpovedá plne našim očakávaniam. Príčin, prečo zateplený dom neplní požadované funkcie môže byť viacero – od chybného návrhu zateplenia, cez výber nevhodných materiálov až po neodbornú realizáciu zateplenia. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime vymenovať aspoň niektoré základné chyby, ktorých sa stavebníci pri zateplení domu dopúšťajú. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Lepenie izolačných dosiek[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Na lepenie izolačných dosiek k podkladu je potrebné používať výhradne lepiace stierky alebo lepiace malty výrobcom na tento účel určené. Väčšina výrobcov zatepľovacích systémov používa rovnaký materiál na lepenie dosiek aj na realizáciu výstužnej vrstvy na nalepenom izolante (napr. Baumit Lepiaca stierka). Lepiaca hmota sa preto musí vyznačovať vysokou priľnavosťou a dostatočnou pružnosťou. Pri realizácii sa však často stretávame s používaním rôznych lacných lepidiel určených napr. pre lepenie obkladov a dlažieb, ktoré svojimi vlastnosťami nezodpovedajú kritériam pre použitie v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. Následky takýchto lacných riešení môžu byť pre stavebníka priam katastrofálne – dochádza k postupnému uvoľňovaniu dosiek od podkladu a k znehodnoteniu celého systému. Dôležitú úlohu pri lepení dosiek zohráva tiež nanášanie lepidla na izolačnú dosku. Lepidlo by sa malo nanášať v tvare húsenice po celom obvode dosky plus na plochu dosky vo forme dvoch alebo troch bodových terčov. Častým javom je však celoplošné nanášanie lepidla na polystyrénové izolačné dosky zubovým hladidlom. Nerovnosti v podklade a tuhosť izolačných dosiek majú za následok, že pri takomto spôsobe lepenia nie je doska k podkladu prichytená dostatočne po celom obvode, ale iba bodovo v miestach vystupujúcich nerovností. Celoplošné lepenie izolačných dosiek je prípustné jedine v prípade lepenia dosiek na ideálne rovný podklad s minimálnymi nerovnosťami. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Izolačné dosky[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Podobne ako pri lepiacich hmotách aj pri izolante býva častou príčinou vzniku porúch použitie nevhodných izolačných dosiek v rámci skladby zatepľovacieho systému. Používajú sa pritom materiály s nízkou objemovou hmotnosťou, určené pre iné použitie (napr. na izolácie šikmých striech alebo v rámci odvetraných zatepľovacích systémov), čo má za následok nižšiu pevnosť izolačných dosiek a zníženú mechanickú odolnosť celého zatepľovacieho systému. V prípade polystyrénového izolantu sa tiež často používajú lacné dosky z nestabilizovaného polystyrénu, ktoré vykazujú aj po zabudovaní objemové zmeny, čo vedie k vzniku trhlín vo výstužnej vrstve a v povrchovej úprave. V soklovej oblasti je potrebné používať izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý sa v porovnaní s bežným fasádnym polystyrénom vyznačuje zníženou nasiakavosťou. Častou chybou pri realizácii zateplenia je kladenie dosiek bez použitia soklového profilu. Spodný rad dosiek tak nie je založený v jednej rovine, čím trpí nielen estetika celého diela, ale nepresnosti sa prenášajú do ďalších radov a vedú k zvýšenej pracnosti pri kladení. Dosky sa k sebe kladú na zraz bez škár a na väzbu medzi jednotlivými radmi dosiek. Práve škáry medzi doskami spôsobujú nehomogenitu podkladu s rozdielnou teplotou a vlhkosťou armovacej vrstvy v mieste škár, čo v mnohých prípadoch má za následok vznik rozdielov vo farebnosti fasády alebo dokonca vznik trhlín. Pred realizáciou výstužnej vrstvy je potrebné povrch izolačnej vrstvy prebrúsiť, aby sa odstránili prípadné nerovnosti. Nerovný povrch má za následok zvýšenú spotrebu materiálu používaného na realizáciu výstužnej vrstvy. Brúsenie povrchu je potrebné vykonať aj pri dlhšej prestávke medzi lepením a stierkovaním izolačných dosiek. Nechránený polystyrén pôsobením poveternostných vplyvov časom zvetráva a v prípade realizácie výstužnej vrstvy na takýto povrch môže dôjsť k uvoľneniu zvetralých povrchových častí izolantu od zdravej hmoty. V prípade izolačných dosiek z minerálnej vlny je potrebné minimalizovať prestávku medzi nalepením dosiek a ich prestierkovaním, aby sa predišlo prípadnému premočeniu izolantu dažďom. Navlhnutý izolant iba veľmi pomaly vysychá a zvýšená vlhkosť má výrazný vplyv na jeho tepelnoizolačný účinok. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Mechanické kotvenie[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Mechanické kotvenie hmoždinkami nie je potrebné v prípade nízkych neomietnutých novostavieb s výškou stavby nižšou ako 10 m. Vo všetkých ostatných prípadoch by mali byť hmoždinky súčasťou zatepľovacieho systému. Najčastejšou chybou pri mechanickom kotvení je používanie nevhodných hmoždiniek na konkrétny podklad. Výrobca systému obyčajne predpisuje rôzne druhy hmoždiniek pre použitie na jednotlivé podklady, iné hmoždinky sa napr. používajú na betón, iné na tehlu a iné na pórobetón. V závislosti od podkladu sú rozdielne aj minimálne kotevné dĺžky, ktoré je potrebné pri kotvení dodržať. Za kotevnú dĺžku sa pritom považuje tá časť hmoždinky, ktorá je v samotnom nosnom materiáli obvodového plášťa. Hrúbka omietky sa do kotevnej dĺžky nepočíta! Častou chybou je tiež používanie lacných nekvalitných hmoždiniek, ktoré sa pri aplikácii ľahko lámu a ich použitie vedie okrem zvýšenej spotreby tiež k zvýšenej pracnosti prípadne k nedostatkom v samotnom kotvení. Týmto nepríjemnostiam sa dá predísť práve používaním hmoždiniek odporúčaných výrobcom zatepľovacieho systému. Okrem druhu hmoždinky a minimálnej kotevnej dĺžky výrobca systému obyčajne predpisuje tiež počet a rozmiestnenie hmoždiniek. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Výstužná (armovacia) vrstva[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Nesprávne realizovaná výstužná vrstva predstavuje jednu z najčastejších príčin porúch zatepľovacích systémov. Vrstva tvorí podklad pre povrchovú úpravu, jej primárnou funkciou je preto eliminácia napätí od teplotných zmien v povrchovej úprave. Okrem toho tvorí ochranu celého systému pred mechanickým poškodením. Z toho vyplýva, že vrstva musí byť v prvom rade dostatočne pružná, aby bola schopná bez porušenia plniť spomenuté funkcie. Podobne ako pri lepení sa však aj v tomto prípade často stretávame s používaním nekvalitných lepidiel s nízkou pružnosťou, nevhodných na vytvorenie výstužnej vrstvy (rôzne lepidlá na lepenie obkladov a pod.). Okrem kvality stierkovacej hmoty má na funkčnosť armovacej vrstvy vplyv aj samotná sklotextilná mriežka, ktorá sa do vrstvy vkladá ako výstuž. Často sa totiž používa mriežka s nízkou mechanickou pevnosťou, s nevhodnou povrchovou úpravou a nedostatočnou odolnosťou voči pôsobeniu alkalického cementového prostredia. Mriežka sa potom v stierke rozpadne a prestáva plniť svoju funkciu. Výsledkom sú trhliny vo výstužnej vrstve, ktoré sa zákonite prenášajú aj do povrchovej úpravy. Aj v tomto prípade sa preto oplatí používať sklotextilnú mriežku odporúčanú výrobcom zatepľovacieho systému. Popri kvalite stierky a sklotextilnej mriežky má na funkčnosť a životnosť armovacej vrstvy vplyv samotná realizácia vrstvy. Pomerne časté chyby sa robia pri vkladaní sklotextilnej mriežky do vrstvy lepiacej stierky, keď sa na izolačné dosky najprv položí mriežka a následne sa cez oká mriežky pretláča stierka. V takomto prípade nie je zabezpečený celoplošný kontakt stierky s izolantom, naopak mriežka môže na mnohých miestach pôsobiť ako oddeľujúci prvok a celá výstužná vrstva tak nie je pevne spojená s podkladom. Pri realizácii výstužnej vrstvy je preto najprv potrebné na izolant zubovým hladidlom natiahnúť vrstvu lepiacej stierky a do tejto vrstvy vtlačiť zhora nadol pásy sklotextilnej mriežky. Dôležité je pritom klásť jednotlivé pásy mriežky s presahom min. 10 cm, v opačnom prípade hrozí vznik trhliny v mieste styku jednotlivých pásov mriežky. Na rohoch je nutné dvojnásobné sieťkovanie, prípadne použitie špeciálnych rohových profilov s integrovanou sklotextilnou mriežkou. Hrúbka výstužnej vrstvy by mala byť cca. 3-4 mm. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Povrchová úprava[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa v rôznych bázach (akrylátové, silikátové, silikónové, minerálne), v rôznych štruktúrach, zrnitostiach a v rôznej farebnosti. Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešepektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých má byť omietka použitá. Napr. na zatepľovacie systémy, od ktorých sa očakáva zvýšená paropriepustnosť (sytém Baumit open alebo minerálne zatepľovacie systémy) nie je vhodné použiť ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku, ktorá má vysoký difúzny odpor a tvorí tak prekážku pre plynulý prechod vodných pár obvodovou konštrukciou. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Na kvalitu povrchovej úpravy má veľký vplyv jej realizácia. Na fasádach sa často stretávame s estetickými nedostatkami, keď medzi podlažiami lešenia nie sú jednotlivé pásy omietky navzájom dostatočne napojené a styky sú tak na konečnej fasáde zreteľne viditeľné. Týmto nedostatkom je možné predísť jedine výberom skúsenej a spoľahlivej realizačnej firmy.[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Ostatné časté nedostatky[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Okrem chýb pri výbere materiálu a chýb pri realizácii zateplenia sa pomerne často stretávame s rôznymi nedostatkami už pri návrhu zatepľovacieho systému. Napríklad na zavlhnuté murivo nie sú vhodné klasické polystyrénové zatepľovacie systémy, ktoré majú pomerne vysoký difúzny odpor, ale je potrebné voliť paropriepustné systémy, ktoré umožňujú prechod vlhkosti smerom do exteriéru (systém Baumit open, resp. minerálne zatepľovacie systémy). Často sa tiež robia chyby pri návrhu hrúbky izolantu, keď sa automaticky polystyrén hrúbky 5 cm považuje za dostatočne hrubý izolant. Pritom takýto izolant môže, ale aj nemusí vyhovovať všeobecne platným zásadám správneho návrhu zateplenia. Každý návrh systému a hrúbky izolantu by mal byť preto podložený tepelnotechnickým výpočtom s uvažovaním danej skladby obvodového plášťa a konkrétnych podmienok pôsobenia. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Zásady pri výbere systému[/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Ako je zrejmé, medzi najčastejšie príčiny vzniku porúch pri kontaktných zatepľovacích systémoch patrí používanie nevhodných a nesystémových materiálov v skladbe systému. V snahe ušetriť investor často vyskladá zatepľovací systém z materiálov, ktoré nie sú určené pre použitie na zateplenie obvodového plášťa budovy, čo vo väčšine prípadov vedie k neskoršiemu vzniku porúch v systéme. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Pri realizácii zateplenia sa takisto neodporúča v skladbe zatepľovacieho systému navzájom miešať komponenty od rôznych výrobcov. Pri vzniku poruchy v zatepľovacom systéme stavebník v takom prípade obyčajne naráža na veľké problémy pri snahe reklamovať vzniknuté nedostatky. Dodávatelia jednotlivých komponentov sa v takomto prípade logicky bránia uznať svoju vinu, prehadzujú si zodpovednosť medzi sebou, čo vedie k nekonečnému naťahovaniu v otázke náhrady vzniknutej škody. Naopak, v prípade ucelených a kompletných systémov od jedného výrobcu v prípade poruchy okamžite viete, na koho sa môžete obrátiť. [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']Podobne ako pri iných investíciach s očakávanou dlhodobou životnosťou je aj pri výbere zatepľovacieho systému rozumné prikloniť sa k materiálom od renomovaných a časom overených výrobcov ponúkajúcich okrem kvalitných materiálov aj komplexný servis a poradenstvo. Samozrejmosťou v rámci servisu by mali pritom byť:
osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, návrh optimálneho spôsobu zateplenia [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']poskytnutie katalógu referenčných stavieb [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']preukázanie certifikátu na vybraný zatepľovací systém [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']pružnosť a operatívnosť v dodávkach objednaných materiálov [/FONT]
[FONT='Arial','sans-serif']doporučenie spoľahlivej realizačnej firmy zaškolenej na prácu s vybraným zatepľovacím systémom
Popri kvalite jednotlivých komponentov zatepľovacieho systému má na celkové funkčné a úžitkové vlastnosti zatepleného objektu veľký vplyv aj samotná realizácia zateplenia. Pri výbere realizačnej firmy je preto potrebné orientovať sa na firmy, ktoré sú priamo od výrobcu zatepľovacieho systému zaškolené na prácu s týmito systémami a sú držiteľmi osvedčenia o zaškolení[/FONT]

Ahoj. Takže: zateplovať v takomto počasí je velký omyl. V každej odbornej publikácii, technickom liste je napísané, že teplota NESMIE klesnúť pod 5 C a to je už najnižšia možná hranica. Pri týchto teplotách sa predlžuje doba schnutia lepidiel. Ale ako to už býva málo firiem na toto prihliada oni potrebujú zarobiť prachy, tak to urobia bez ohladu na to či je to suché alebo nie a či mrzne alebo nie. Viem o čom hovorím lebo pracujem vo firme čo sa zaoberá predajom a realizáciou zateplenia a my rozhodne v takomto počasí nepracujeme. A zhodou náhod som tiež zo Senca.
Tu je ešte zopár rád na čo si dať pozor.

S pozdravom Krvaj


[FONT='Arial','sans-serif']Chyby pri návrhu a realizácii zatepľovacích systémov[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Vysoká energetická náročnosť a zanedbaný stav bytového fondu na Slovensku spolu s ďalším rastom cien energií posúvajú problematiku dodatočného zatepľovania do stále väčšej pozornosti nielen odborníkov v stavebnej praxi, ale aj širokej verejnosti. Zateplenie obvodových plášťov budov preto v súčasnosti patrí medzi veľmi progresívne riešenia, pričom okrem zníženia spotreby energie na vykurovanie ako primárnym efektom, v sebe spája celý rad ďalších výhod, od ekologických počnúc cez hygienické až po estetické. Žiaľ nie vždy výsledný stav zodpovedá plne našim očakávaniam. Príčin, prečo zateplený dom neplní požadované funkcie môže byť viacero – od chybného návrhu zateplenia, cez výber nevhodných materiálov až po neodbornú realizáciu zateplenia. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime vymenovať aspoň niektoré základné chyby, ktorých sa stavebníci pri zateplení domu dopúšťajú. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Lepenie izolačných dosiek[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Na lepenie izolačných dosiek k podkladu je potrebné používať výhradne lepiace stierky alebo lepiace malty výrobcom na tento účel určené. Väčšina výrobcov zatepľovacích systémov používa rovnaký materiál na lepenie dosiek aj na realizáciu výstužnej vrstvy na nalepenom izolante (napr. Baumit Lepiaca stierka). Lepiaca hmota sa preto musí vyznačovať vysokou priľnavosťou a dostatočnou pružnosťou. Pri realizácii sa však často stretávame s používaním rôznych lacných lepidiel určených napr. pre lepenie obkladov a dlažieb, ktoré svojimi vlastnosťami nezodpovedajú kritériam pre použitie v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. Následky takýchto lacných riešení môžu byť pre stavebníka priam katastrofálne – dochádza k postupnému uvoľňovaniu dosiek od podkladu a k znehodnoteniu celého systému. Dôležitú úlohu pri lepení dosiek zohráva tiež nanášanie lepidla na izolačnú dosku. Lepidlo by sa malo nanášať v tvare húsenice po celom obvode dosky plus na plochu dosky vo forme dvoch alebo troch bodových terčov. Častým javom je však celoplošné nanášanie lepidla na polystyrénové izolačné dosky zubovým hladidlom. Nerovnosti v podklade a tuhosť izolačných dosiek majú za následok, že pri takomto spôsobe lepenia nie je doska k podkladu prichytená dostatočne po celom obvode, ale iba bodovo v miestach vystupujúcich nerovností. Celoplošné lepenie izolačných dosiek je prípustné jedine v prípade lepenia dosiek na ideálne rovný podklad s minimálnymi nerovnosťami. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Izolačné dosky[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Podobne ako pri lepiacich hmotách aj pri izolante býva častou príčinou vzniku porúch použitie nevhodných izolačných dosiek v rámci skladby zatepľovacieho systému. Používajú sa pritom materiály s nízkou objemovou hmotnosťou, určené pre iné použitie (napr. na izolácie šikmých striech alebo v rámci odvetraných zatepľovacích systémov), čo má za následok nižšiu pevnosť izolačných dosiek a zníženú mechanickú odolnosť celého zatepľovacieho systému. V prípade polystyrénového izolantu sa tiež často používajú lacné dosky z nestabilizovaného polystyrénu, ktoré vykazujú aj po zabudovaní objemové zmeny, čo vedie k vzniku trhlín vo výstužnej vrstve a v povrchovej úprave. V soklovej oblasti je potrebné používať izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý sa v porovnaní s bežným fasádnym polystyrénom vyznačuje zníženou nasiakavosťou. Častou chybou pri realizácii zateplenia je kladenie dosiek bez použitia soklového profilu. Spodný rad dosiek tak nie je založený v jednej rovine, čím trpí nielen estetika celého diela, ale nepresnosti sa prenášajú do ďalších radov a vedú k zvýšenej pracnosti pri kladení. Dosky sa k sebe kladú na zraz bez škár a na väzbu medzi jednotlivými radmi dosiek. Práve škáry medzi doskami spôsobujú nehomogenitu podkladu s rozdielnou teplotou a vlhkosťou armovacej vrstvy v mieste škár, čo v mnohých prípadoch má za následok vznik rozdielov vo farebnosti fasády alebo dokonca vznik trhlín. Pred realizáciou výstužnej vrstvy je potrebné povrch izolačnej vrstvy prebrúsiť, aby sa odstránili prípadné nerovnosti. Nerovný povrch má za následok zvýšenú spotrebu materiálu používaného na realizáciu výstužnej vrstvy. Brúsenie povrchu je potrebné vykonať aj pri dlhšej prestávke medzi lepením a stierkovaním izolačných dosiek. Nechránený polystyrén pôsobením poveternostných vplyvov časom zvetráva a v prípade realizácie výstužnej vrstvy na takýto povrch môže dôjsť k uvoľneniu zvetralých povrchových častí izolantu od zdravej hmoty. V prípade izolačných dosiek z minerálnej vlny je potrebné minimalizovať prestávku medzi nalepením dosiek a ich prestierkovaním, aby sa predišlo prípadnému premočeniu izolantu dažďom. Navlhnutý izolant iba veľmi pomaly vysychá a zvýšená vlhkosť má výrazný vplyv na jeho tepelnoizolačný účinok. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Mechanické kotvenie[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Mechanické kotvenie hmoždinkami nie je potrebné v prípade nízkych neomietnutých novostavieb s výškou stavby nižšou ako 10 m. Vo všetkých ostatných prípadoch by mali byť hmoždinky súčasťou zatepľovacieho systému. Najčastejšou chybou pri mechanickom kotvení je používanie nevhodných hmoždiniek na konkrétny podklad. Výrobca systému obyčajne predpisuje rôzne druhy hmoždiniek pre použitie na jednotlivé podklady, iné hmoždinky sa napr. používajú na betón, iné na tehlu a iné na pórobetón. V závislosti od podkladu sú rozdielne aj minimálne kotevné dĺžky, ktoré je potrebné pri kotvení dodržať. Za kotevnú dĺžku sa pritom považuje tá časť hmoždinky, ktorá je v samotnom nosnom materiáli obvodového plášťa. Hrúbka omietky sa do kotevnej dĺžky nepočíta! Častou chybou je tiež používanie lacných nekvalitných hmoždiniek, ktoré sa pri aplikácii ľahko lámu a ich použitie vedie okrem zvýšenej spotreby tiež k zvýšenej pracnosti prípadne k nedostatkom v samotnom kotvení. Týmto nepríjemnostiam sa dá predísť práve používaním hmoždiniek odporúčaných výrobcom zatepľovacieho systému. Okrem druhu hmoždinky a minimálnej kotevnej dĺžky výrobca systému obyčajne predpisuje tiež počet a rozmiestnenie hmoždiniek. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Výstužná (armovacia) vrstva[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Nesprávne realizovaná výstužná vrstva predstavuje jednu z najčastejších príčin porúch zatepľovacích systémov. Vrstva tvorí podklad pre povrchovú úpravu, jej primárnou funkciou je preto eliminácia napätí od teplotných zmien v povrchovej úprave. Okrem toho tvorí ochranu celého systému pred mechanickým poškodením. Z toho vyplýva, že vrstva musí byť v prvom rade dostatočne pružná, aby bola schopná bez porušenia plniť spomenuté funkcie. Podobne ako pri lepení sa však aj v tomto prípade často stretávame s používaním nekvalitných lepidiel s nízkou pružnosťou, nevhodných na vytvorenie výstužnej vrstvy (rôzne lepidlá na lepenie obkladov a pod.). Okrem kvality stierkovacej hmoty má na funkčnosť armovacej vrstvy vplyv aj samotná sklotextilná mriežka, ktorá sa do vrstvy vkladá ako výstuž. Často sa totiž používa mriežka s nízkou mechanickou pevnosťou, s nevhodnou povrchovou úpravou a nedostatočnou odolnosťou voči pôsobeniu alkalického cementového prostredia. Mriežka sa potom v stierke rozpadne a prestáva plniť svoju funkciu. Výsledkom sú trhliny vo výstužnej vrstve, ktoré sa zákonite prenášajú aj do povrchovej úpravy. Aj v tomto prípade sa preto oplatí používať sklotextilnú mriežku odporúčanú výrobcom zatepľovacieho systému. Popri kvalite stierky a sklotextilnej mriežky má na funkčnosť a životnosť armovacej vrstvy vplyv samotná realizácia vrstvy. Pomerne časté chyby sa robia pri vkladaní sklotextilnej mriežky do vrstvy lepiacej stierky, keď sa na izolačné dosky najprv položí mriežka a následne sa cez oká mriežky pretláča stierka. V takomto prípade nie je zabezpečený celoplošný kontakt stierky s izolantom, naopak mriežka môže na mnohých miestach pôsobiť ako oddeľujúci prvok a celá výstužná vrstva tak nie je pevne spojená s podkladom. Pri realizácii výstužnej vrstvy je preto najprv potrebné na izolant zubovým hladidlom natiahnúť vrstvu lepiacej stierky a do tejto vrstvy vtlačiť zhora nadol pásy sklotextilnej mriežky. Dôležité je pritom klásť jednotlivé pásy mriežky s presahom min. 10 cm, v opačnom prípade hrozí vznik trhliny v mieste styku jednotlivých pásov mriežky. Na rohoch je nutné dvojnásobné sieťkovanie, prípadne použitie špeciálnych rohových profilov s integrovanou sklotextilnou mriežkou. Hrúbka výstužnej vrstvy by mala byť cca. 3-4 mm. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Povrchová úprava[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa v rôznych bázach (akrylátové, silikátové, silikónové, minerálne), v rôznych štruktúrach, zrnitostiach a v rôznej farebnosti. Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešepektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých má byť omietka použitá. Napr. na zatepľovacie systémy, od ktorých sa očakáva zvýšená paropriepustnosť (sytém Baumit open alebo minerálne zatepľovacie systémy) nie je vhodné použiť ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku, ktorá má vysoký difúzny odpor a tvorí tak prekážku pre plynulý prechod vodných pár obvodovou konštrukciou. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Na kvalitu povrchovej úpravy má veľký vplyv jej realizácia. Na fasádach sa často stretávame s estetickými nedostatkami, keď medzi podlažiami lešenia nie sú jednotlivé pásy omietky navzájom dostatočne napojené a styky sú tak na konečnej fasáde zreteľne viditeľné. Týmto nedostatkom je možné predísť jedine výberom skúsenej a spoľahlivej realizačnej firmy.[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Ostatné časté nedostatky[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Okrem chýb pri výbere materiálu a chýb pri realizácii zateplenia sa pomerne často stretávame s rôznymi nedostatkami už pri návrhu zatepľovacieho systému. Napríklad na zavlhnuté murivo nie sú vhodné klasické polystyrénové zatepľovacie systémy, ktoré majú pomerne vysoký difúzny odpor, ale je potrebné voliť paropriepustné systémy, ktoré umožňujú prechod vlhkosti smerom do exteriéru (systém Baumit open, resp. minerálne zatepľovacie systémy). Často sa tiež robia chyby pri návrhu hrúbky izolantu, keď sa automaticky polystyrén hrúbky 5 cm považuje za dostatočne hrubý izolant. Pritom takýto izolant môže, ale aj nemusí vyhovovať všeobecne platným zásadám správneho návrhu zateplenia. Každý návrh systému a hrúbky izolantu by mal byť preto podložený tepelnotechnickým výpočtom s uvažovaním danej skladby obvodového plášťa a konkrétnych podmienok pôsobenia. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Zásady pri výbere systému[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Ako je zrejmé, medzi najčastejšie príčiny vzniku porúch pri kontaktných zatepľovacích systémoch patrí používanie nevhodných a nesystémových materiálov v skladbe systému. V snahe ušetriť investor často vyskladá zatepľovací systém z materiálov, ktoré nie sú určené pre použitie na zateplenie obvodového plášťa budovy, čo vo väčšine prípadov vedie k neskoršiemu vzniku porúch v systéme. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Pri realizácii zateplenia sa takisto neodporúča v skladbe zatepľovacieho systému navzájom miešať komponenty od rôznych výrobcov. Pri vzniku poruchy v zatepľovacom systéme stavebník v takom prípade obyčajne naráža na veľké problémy pri snahe reklamovať vzniknuté nedostatky. Dodávatelia jednotlivých komponentov sa v takomto prípade logicky bránia uznať svoju vinu, prehadzujú si zodpovednosť medzi sebou, čo vedie k nekonečnému naťahovaniu v otázke náhrady vzniknutej škody. Naopak, v prípade ucelených a kompletných systémov od jedného výrobcu v prípade poruchy okamžite viete, na koho sa môžete obrátiť. [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Podobne ako pri iných investíciach s očakávanou dlhodobou životnosťou je aj pri výbere zatepľovacieho systému rozumné prikloniť sa k materiálom od renomovaných a časom overených výrobcov ponúkajúcich okrem kvalitných materiálov aj komplexný servis a poradenstvo. Samozrejmosťou v rámci servisu by mali pritom byť:[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, návrh optimálneho spôsobu zateplenia [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']poskytnutie katalógu referenčných stavieb [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']preukázanie certifikátu na vybraný zatepľovací systém [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']pružnosť a operatívnosť v dodávkach objednaných materiálov [/font]
[FONT='Arial','sans-serif']doporučenie spoľahlivej realizačnej firmy zaškolenej na prácu s vybraným zatepľovacím systémom[/font]
[FONT='Arial','sans-serif']Popri kvalite jednotlivých komponentov zatepľovacieho systému má na celkové funkčné a úžitkové vlastnosti zatepleného objektu veľký vplyv aj samotná realizácia zateplenia. Pri výbere realizačnej firmy je preto potrebné orientovať sa na firmy, ktoré sú priamo od výrobcu zatepľovacieho systému zaškolené na prácu s týmito systémami a sú držiteľmi osvedčenia o zaškolení[/font]