TOTO JE BÚRKA V POHÁRI VODY. Ja som kočíkovala pred 18 rokmi a dnešným mamičkám len závidím. My bysme si ani nedovolili vliezť do nejakej predajne s kočikom, lebo okamžite sa na nás spustila palba nadávok či už od predavačiek alebo zákazničiek, že zavadziame, čo aj bola pravda, lebo zväčša boli obchody malé, uličky úzke. Keď som si raz dovolila vybrať dieťa z kočika a uložila ho do vozíka, zbehli sa všetky predavačky a odporne mi vynadali, že im moje 7 mesačné dieťa zašpiní vozík topánkami, hoci to dieťa ešte nechodilo, malo len topánky na nožičkách obuté. S plačom som utiekla z obchodu, ale nabudúce som tam musela ísť zasa, pretože iný obchod v okolí nebol. Bolo otvorené do 18h večer, takže nákupy som musela zvládať ja, pretože keď muž došiel z práce, všetko bolo zatvorené. A babky takisto neboli po ruke, proste bolo to neporovnateľne ťažšie ako dnes. Dnes sú všade supermarkety, veľké vozíky, kam si dieťa uložíte a je otvorené do 22h, čiže je šanca ísť nakúpiť v kľude, bez dieťaťa, alebo poslať manžela. Lenže človek je tvor nespokojný a stále hľadá chyby....

Petovsan - nešlo o obhajobu, ale keď niekde dali zákaz, asi mali podobné skúsenosti, že mamičky robili debatné krúžky, detičky si naťahujú z regálov, čo chcú, a ak sa niekdo ohlási, napomenie to konanie, tak div, že nemusí utekať...

Už som písala, aj my sme mali ťažké vyžitie, mali sme obaja s manželom dve zamestnania.

Jedna lastovička jaro nerobí...

... nedá mi nezareagovať na Tvoj článok ... Áno, som veľmi nespokojná s tým, ak je na obchode ceduľa "zákaz vstupu s kočíkom" ... je to jednoznačne diskriminácia určitého okruhu osôb !!! Dobu, keď boli obchody otvorené iba do 18,00 hod. si tiež veľmi dobre pamätám. Ale pamätám si aj na to, že mamičky boli skutočne na materskej a nie tak, ako je tomu dnes, že popri materskej sa ešte naháňajú kde kade, aby tiež priniesli domov nejakú tú korunu, pretože ako iste každá z Vás uzná, smiešnych štyritisíckoľkosi na celý mesiac sa príjmom do domácnosti pri dnešných nákladoch ani nazvať nedá. Ak sa matka rozhodla vtedy ísť pracovať, fungovali predsa detské jasličky, kde Vám zobrali dieťa myslím že už od 6 mesiaca. Ja netvrdím, že to bolo vtedy ideálne, odkladať 6-mesačné bábätko cudzím osobám a takmer na celý deň ... Ale to sme trochu odbočili od hlavnej témy. Ešte by som rada zareagovala na toto: "Dnes sú všade supermarkety, veľké vozíky, kam si dieťa uložíte a je otvorené do 22h, čiže je šanca ísť nakúpiť v kľude, bez dieťaťa, alebo poslať manžela." ... ak sú mamičky na materskej do troch rokov veku dieťaťa (a popri tom mnohé z nich už dávno chodia do práce, alebo podnikajú), prečo by svoje deti mali kdesi odkladať a okrádať sa tak vzájomne o spoločný čas len kvôli tomu, že potrebujú nakúpiť? ... prečo by nemohli nakupovať spolu s deťmi? ... a teraz Ťa už ozaj chytám za slovíčka ... prečo by som mala tri roky posielať manžela napr. do Tesca nakupovať samého? ... prečo by som si aj ja nemohla vybrať tovar, ktorý sa mi páči, ale iba čakať na to, čo prinesie podľa zoznamu? Pretože niekomu vadí moje dieťa? To nie je môj problém.

Ja som kočíkovala pred 18 rokmi...



Vidis 18 rokov dozadu a stale sme na tom istom... Vsetko sa zmenilo, telefony, ludia vo vlade, tovar v obchodoch... ale zaklady socialneho spravania sa po 18 rokoch zostali tie iste.

zmenilo.... hm.. to je na zamyslenie, lebo postoj a chovanie ľudí by sa mal zmeniť ako prvý .... a to väčšinou tak nie je. O tej vláde... no to si myslím, že je smutné, že dodnes tam je stále dosť bývalých členov KSČ, o tovare... to síce sa zlepšilo, ale veľmi smerom ku kvalite ?? ... neviem. Telefóny.. tak to áno, celá technika je úplne inde, keď mi 15 ročná dcéra povie, prečo som nevolala mame domov , keď som čosi potrebovala a ja som jej povedala, že som volala na účet volaného na poštu, lebo rodičia nemali telefón .... tak si myslí, že vlastne máš život predtým bol ako čierno- biely film....
Správanie ľudí vidíte všade okolo vás... dokonca si myslím, že predtým si ľudia o trochu viac pomohli, teraz vás akurát "odkopnú" z cesty, aby sa na vás nepošmykli...
Nuž, ale je to výchova a to čo mladý človek doma vidí a počuje a tak potom sa aj správa.

Dnes som prezila celkom zaujimavu cestu k detskej lekarke. Predstavte si chodnik, po lavej strane hlavna cesta a na pravej kopcek smerom dolu. Po celom useku asi 500m parkovali priamo na chodniku auta <vsetkymi 4 pneumatikami>. Tam, kde nebolo auto, bol stlp s poulicnou lampou. Celou cestou som tlacila malu v kociku s dvomi kolesami vo vzduchu a s dvomi na chodniku. Ani pocasie neprialo, na chodniku bola miestami asi 2cm namraza a silny vietor, a tam, kde sa uz kopcek vyrovnaval stromy, o ktore sa mesto nestara. Takze ak som nechcela vypichnut dietatu oko musela som striesku kocika uplne stiahnut a dieta nemalo ani vyhlad... "Co sa stazujem, ved som sa tam na pokon dostala, sice takmer po zadku ale predsa, a o to islo, ci nie?"

no ja neviem, nemala som nejaké problémy dostať sa niekde s kočíkom- malú som väčšinou nosila v klokanke

No ja som kočíkovala tiež dost davno, ale v tej dobe by ma ani nenapadlo vojsť s kočíkom do obchodu, asi preto, že na dedine som ho mohla spokojne nechať pred obchodom a ak malí plakal vždy sa našiel niekto kto ho trochu počičíkal no a do mesta som zásadne chodila bez detí. Bud doobeda a ak nemal kto varovať tak poobede ved vtedy bola pracovna doba často len do 3 alebo pol 4.