Ja by som kamarátke veľmi želala aby sa ROZHODLA.
Rozhodnutie je najťažšia vec ale potom jej už bude dobre, lebo ak v sebe učiní konečné rozhodnutie ukľudní sa a bude vyrovnaná.
Nakoľko muža nechce opustiť a deti miluje nech si nechá na priateľa krásne spomienky, niečo také milé, tajné, teplé len pre seba niekde na dne duše, ešte kým to nie je pošpinené, lebo ak bude stále opakovať návraty časom to pekné zmizne, ostane trápenie a výčitky.
Ten priateľ je niečo nedosiahnuteľné, len občasné a preto také lákavé, keby s ním vhupla do života asi by bola veľmi sklamaná, lebo my baby dobre vieme že chlapi sú vlastne všetci rovnakí, každá máme svoje radosti aj trápenia a keby sme partnera zajtra vymenili o rok,dva by sme boli tam kde dnes...
Zmieriť sa stým čo máme - to je asi to najdôležitejšie a stále v tom hľadať pozitíva, lebo dlhoročný vzťah je o kompromisoch a pochopení, a ak si niekto myslí že stretne lásku a z nej bude žiť je na veľkom omyle, láska neexistuje sama od seba, treba ju pestovať ako kvetinku, starať sa o ňu a má časom úplne inú podobu.
Ak sa sama v sebe rozhodne že je mužova žena a toto vybočenie bolo len niečo krásne čo ju stretlo a je za to vďačná a pritom šťastná, že tým neublížila nikomu inému, potom bude mať perfektný pocit víťazstva nad sebou aj životom a bude sa môcť bez problémov s priateľom baviť, nemať obavy s náhodného stretnutia a spokojne si žiť svoj reálny život.
To jej veľmi prajem a držím jej palce.

SWAY tvoju odpoveď budem musieť kamarátke ukázať, veľmi sa mi páčila a podporí všetko čo som jej aj ja hovorila.

Veľmi som nechcel písať na túto tému, nakoľko s neverou zatiaľ nemám skúsenosti. A kým to človek nezažil, tak môže len vykrikovať že: „Ja by som ...“.
Ale predsa mi nedá nereagovať. Myslím si, že tu ani netreba také písať, že ideálne manželstvo neexistuje. Vie to každý. Sú len viac či menej vydarené vzťahy. Na toto by som sa ale pozeral inak. Keby som bol žene neverný, tak by som sa veľmi rýchlo rozhodol čo a ako. Keď mám klamať, tak mi je to nepríjemné. Hlavne v takejto citlivej záležitosti by som to nedokázal. Existovať vedľa partnera a tváriť sa že nič, to chce podľa mňa poriadny kus plechu na tvár. Hlavne ak to trvá už dlhšie. Podľa mňa to dokáže iba človek, ktorý je poriadny sebec. Ten si to určite patrične (sám sebe) zdôvodní. A určite by som na tie chvíle nespomínal ako na niečo krásne.
Buď som s jedným alebo s druhým...

Je to podľa mňa ako keby niekto chodil ráno do bordelu a večer do kostola.

Musi sa rozhodnut sama. Nespominas v texte aky vztah ma ten jej priatel k jej detom. Nerozumie si s inymi priatelkami, ako si bude rozumiet s nou a s jej detmi? Vie si predstavit byvanie s tym priatelom pod jednou strechou? Kazdy vaznejsi vztah si musi zvykat na "spinave ponozky v kute", "nezlozenu dosku na WC", ma ta tvoja kamaratka chut a silu odist od pohodlia, ktore ma so svojim manzelom a zacat od znovu? Statistiky tvrdia, ze ludia v strednom veku maju akesi nutkanie :si zahnut" a potom sa vratit k tym svojim... Dokonca to ma posilnit manzelstvo. Podotykam,...ja nepotrebujem posilnovat, akurat tak brucho. Prvy krok by mal urobit asi ten jej priatel, ma na to jednoduchsie podmienky. Co by mal urobit? To neviem. Prisposobit si byt pre dalsie 3 osoby, kupit jej drahy snubny prsten, neviem, jednoducho nieco co jej da zaruku, ze na pokon nezostane ani bez manzela ani bez priatela. To je moj nazor.

fakt dobre. lenze ak pani hlada nieco co nema u svojho manzela tak mu to musi jednoducho povedat. damy, ak ste si este na nas nestihli vsimnut, nektore veci jednoducho nepochopime dovtedy pokym nespadneme na papulu. a poriadne zprudka. takze ak sa chce pani vyhnut problemom a kolapsu manzelstva nech si s manzelom sadne a otvorene sa porozprava o svojich problemoch, trapeniach... mozno aj tuzbach a potrebach. je mi uplne jasne ze ked sa dvaja maju radi musia sa chapat ale vsetko sa neda pochopit, hlavne tomu druhemu, ktory zije v uplne inom svete. to je mozno rozdiel medzi muzmi a zenami. a preto nas to spaja. ale to uz je velka filozofia.
kadzy chlap sa casom stane rovnaky. a je to presne tak ako vravi sway - o kompromisoch, tolerancii... ale to jej asi vysvetlovat netreba. lahko sa o tom pise, tazsie realizuje.
treba spravit uz len ten odvazny krok. krok, ktory to napravi a dostane do normalu.
predpokladam, ze manzel tej panej nevie o nicom.

Nechcem priateľku odsuzovať, ale ja sa držím hesla: "plná zamestnanosť, plná zamestnanosť, plná zamestnanosť..." Čo to v praxi znamená?Žijem s manželom 20 rokov, nikdy sme sa nepodviedli, lebo sme jednoducho nemali na také hlúposti čas. Máme napr. chalupu, ktorú budujeme už 10 rokov-stále niečo prerábame, vylepšujeme. Keď sa nám známi pýtajú, kedy bude hotová, my sa len smejem, že čo budeme robiť potom do dôchodku!! Mám jednu známu, je vydatá len pár rokov, má nový byt, absolútne nič jej nechýba a s manželom sú si absolútne na hony vzdialení. Ja tomu hovorím veeeeeľká nuda!! Momentálne som tak časovo vyťažená/aj som bola/, že si neviem predstaviť venovať čo len 1/2 hod. týždenne nejakému cudziemu chlapovi. Ten môj by ma veľmi rýchlo odhalil, že trávim čas s niekým iným. A o tom to celé je. Keď sa začne muž alebo žena nudiť /nielen vo vzťahu ako takom/ ale aj všeobecne, začne vymýšľať!!!

A naozaj toho kamaráta miluje? Alebo len vysnívanú predstavu o ňom? Možno jej manžel nie je ideálny, ale kto z nás je? Aký však je jej kamarát? Možno keby ho lepšie poznala a žila s ním niekoľko rokov, jej názor by bol úplne iný.

Na dvoch stolickach sa velmi tazko sedi, riziko spadnutia z oboch naraz je velmi velke. Casto clovek ani nevie, na ktorej je stolicke. Vzdy je to vsak vysledkom erozie a korozie vztahu, najma nevyzretosti niektorych z nich. Ktori sa nevedia vyrovnat s manzelskym zivotom, kde platia ine hodnoty, nez v milenectve a stale ich pritahuje vzrusenie milenectva. Lenze je to zaroven o nevazeni si svojho zivotneho partnera, nevazeni si deti, nevazeni si rodiny. Smutok za lizatkom, ktore sme stratili, ktore sme neziskali....je to o citovej labilite, je to o nevere,je to o pokrytectve vo vztahu,je to o necestnosti vo vztahu, je to o zrade. A hlavne je to o vlastnom svedomi. Casto zijeme s niekym vo vztahu, ktoreho pozname, aby sme dospeli k poznaniu, ze sme ho vlastne nepoznali, pretoze sme poznali iba skrupinu, ale nie vnutro. Takto vznika erozia vztahu, najprv skryte, nepoznane, potom prepukne korozia, kedy niet zachrany, kedy je vsetko znicene.

Prepáčte, ale mám potrebu zdôrazniť, že nepoznáme "hrdinku" tejto témy. Všetky naše rady môžu byť iba teoretické a dúfam, že myslené iba s tými najlepšími úmyslami.

Každá rada márna podľa mňa v takýchto situáciách...Aj ja som radila vo svojej tesnej blízkosti v rodine žene, ktorá sa nechala uniesť opojením, vystríhala som ju, že v jednom okamihu môže stratiť všetko, rodinu, muža, pochopenie a podporu rodičov. Vletela do mimomanželského vzťahu, lebo doma jej nemal kto povedať, že je úžasná, že je pekná, že je milá, že je fantastická milenka a gazdinka, že je múdra žena a dobrá matka a bolo by jej stačilo aj keby to manžel možno len z času na čas povedal. My ženy potrebujeme počuť tieto slovíčka, jednoducho nám to dobre robí a ak sa nám ich nedostane doma, tak ich chceme počuť mimo domu.
Týmto tu nechcem propagovať neveru, božechráň...len chcem povedať, že tých príčin môže byť veľmi veľa, pre ktoré niektoré vyletia z hniezda ku inému vtáčkovi, aby počuli spev doslova ako na jar, keď sa všetko prebúdza a nevieš sa dodýchať jarného vzduchu so všetkými vôňami a tými zvukmi...

Potom príde zväčša zákonite veľké dusno, horúčava nabalí mračná na tom kedysi slnečnom nebi a bum, prietrž mračien keď je veľmi veľká, môže zničiť našu šľachtenú vinicu aj s plodmi...a môžme začať pestovať odznova.
Niekedy sa tá vinica spamätá, ale často z takýchto viníc žiadne víno v budúcnosti nedozreje.

Tak dopadlo žieňa, ktoré som vyššie spomínala. Práve dnes ich rozviedli. Ľutuje, veľmi ľutuje svojej chyby a hovorí mi- ,,prečo som Ťa len nepočúvla, naplnilo sa do bodky, čo si predpovedala".
Neodsudzujem ju, svoj osud mala vo svojich rukách a nechala ho vykĺznuť. Je mi ľúto dieťaťa, lebo mu zobrali rodinu.

Na záver by som povedala asi toľko milé dievčatá...Našou povinnosťou ako matiek, je naučiť svojich synov ako sa majú správať k ženám a ako im majú lichotiť, nehovorím že stále, ale nech na to vo svojich životoch pri svojich partnerkách nezabúdajú. Tie zázračné slovíčka - ľúbim Ťa, dnes dobre vyzeráš, veľa pre mňa znamenáš, vynikajúco varíš, si fantastická matka, alebo aj úplne obyčajná ,,zvádzajúca" sms počas dňa od partnera...no nech mi nik nehovorí, že by tie baby utekali od svojich mužov. Ale to som hovorila o normálnych chlapoch, ktorí len potrebujú trošku nakopnúť.

Sú tu potom skupiny alkohlikov, absentérov, puntičkárov a žiarlivcov a to už je iná káva...Tam by som aj ja utekala

Niektori sexuologovia tvrdia, ze hlboky ,vašnivy vztah medzi muzom a zenou, zvlast ked je to prva ozajstna laska vytvara medzi nimi puto, ktore mozno prirovnat zavislosti, ako je napr. alkoholizmus, zavislost na jedle, fajceni a pod.No a zbavit sa zavislosti nie je take jednoduche.Tvoja priatelka, ak je cestna a chce zachovat vztah so sucasnym manzelom, a to by bolo aj jedine riesenie pre pokojny zivot jej a jej detí, mala by si tuto skutocnost uvedomit a poradit sa so psychologom, ako sa mozno zavislosti zbavit.Je to velmi tazka cesta. Ak sa niekto stane zavislym alkoholikom, jedine riesenie pre neho je nikdy viac v zivote sa k alkoholu nepriblizit, nevypit ani kvapku do svojej smrti. Podobne je to aj so sexom. K dotycnej osobe, kde sme "zavisli" sa nesmieme priblizit. Vyhybat sa stretnutiu na mile, razne a definitivne ukoncit vztah. Tomuto musi predchadzat jasne rozhodnutie, ze uz viac nechcem byt neverna. Uvedomuje si vobec Tvoj priatelka, ako velmi ju ten jej milenec ponizuje tym,ze si s nou iba obcas uziva, iba berie, nic nedava. Kedze je prelietavy - pises, ze medzi tym mal niekolko lasok, mozno sa v duchu iba uskiera nad tym, aka je tvoja kamoska zavisla na nom. Dievcata, kde je vasa hrdost.! Nechcem tu teraz robit reklamu krestanstvu, iba mala poznamka na okraj. Ludia, ktori si nevedeli poradit so svojou zavislostou sami, nasli cestu, ako von z toho, ked sa obratili k Bohu...porozmyslaj( wwwkruciata.sk, www.cenakolo.sk )

Veľmi pekne napísané...

téma zaujímavá a hlavne ťažká pre toho kto ju prežil...zaleží na tom na ktorej strane.myslím si že nielen tá ktorá zahýba chcela doma počuť že je milá,dobrá,najlepšia ale možno omnoho viac aj tá,ktorej bolo "zahýbané".O "posilnení"manželstva by som moc nehovorila,skor o posileni nedôvery vo vzťahu.Čo hladá chlap v mimomanželskom vzťahu-sex,porozumenie,vieru vo vlastnu mužnosť?A čo žena doma?Nepotrebuje zrejme nič,lebo všetko čo by jej mohol dať vlastný muž,tak ten to dáva inej.Smutné

Práve preto hovorím, že v týchto situáciách každá rada márna...

A netreba zabúdať, že aj muži potrebujú počuť zázračné slovíčka. Smutné je, že vo väčšine prípadov sa stáva z manželstva rutina, zvyk a pritom sa kedysi ľudia brali z veľkej lásky.

V tejto téme by sme si mohli vymieňať názory na niekoľkých stranách, tak či tak by sme nedospeli k jednoznačnému rozumnému riešeniu či rade. Jednoducho my ľudia sme ako medvede, keď nám je dobre, ideme tancovať na ľad a na ten ľad nás láka i vtedy, keď nám je zle.
Začínam si myslieť, že otázka nevery, jej prežitia, či neprežiatia na strane jednej, či druhej - je možno aj vecou osudu, ktorý môžme či nemôžme ovplyvniť?

Prepac, ale zda sa mi, ze pozeras prilis vela romantickych americkych filmov <happy ends>. Uz vidim ako jej manzel nadsene suhlasi s porozpravanim sa... Vacsinou teke rozhovory koncia s manzelovym suhlasom, aby sme mu uz konecne dali pokoj a par dni potom sa vsetko opakuje<vseobecne temy>. Co bude dalej? Manzelska porada s psychologickou? Nech urobia cokolvek tak aby tym netrpeli deti.

Never tomu, mnohi sa brali s tym/tou, ktoreho/u im rodicia nanutili. Vladli vrstvy, ktore sa clenili podla majetku. Potom to bolo kvoli viere. V Britanii mas doposial rodiny, v ktorych podla oboch pravidiel urcuju/urcovali rodicia manzelstvo, len je ich uz podstatne menej. skor by som povedala, ze co sa tyka viery boli viac "naivnejsi" <nemyslim to v zlom>. Jednoducho viac verili, ze ked sa zoberu "pred Bohom v kostole" musia byt navzdy spolu, v dobrom ci zlom... Teraz sa aj zoberu v kostole aj sa do roka rozvedu, pretoze to uz nie je take HIIIIIIIII!!! Zacina to byt bezne. Len mala poznamkaa: Da Vinchi mal rad muzov, a kedy zil?

[quote=danushka;608679]


.Našou povinnosťou ako matiek, je naučiť svojich synov ako sa majú správať k ženám a ako im majú lichotiť, nehovorím že stále, ale nech na to vo svojich životoch pri svojich partnerkách nezabúdajú. Tie zázračné slovíčka - ľúbim Ťa, dnes dobre vyzeráš, veľa pre mňa znamenáš, vynikajúco varíš, si fantastická matka, alebo aj úplne obyčajná ,,zvádzajúca" sms počas dňa od partnera...no nech mi nik nehovorí, že by tie baby utekali od svojich mužov. Ale to som hovorila o normálnych chlapoch, ktorí len potrebujú trošku nakopnúť.




No s týmto nemôžem súhlasiť. Mojou povinnosťou ako matky bolo a je, aby synovia videli už doma ako sa správa ich otec ku mne a naopak, to je pre nich štart do ich samostatných životov. A ešte jedna poznámka: Ako sa synovia správali voči mne, tak sa budú správať aj voči svojim partnerkám.
Môj názor k tomu nakopnutiu.

Ešte dodávam, že som ani v škole a ani v ich vzťahoch nedávala najavo, že som na ich strane a to nebolo správne. Stalo sa mi, že som synovi dohovárala, jasné podporená jeho partnerkou a po čase som ja pochopila, prečo sa tak správal a mal pravdu. Tiež som priznala, že aj synovia sú schopní nás rodičov k niečomu priučiť, veď doba napreduje.

to ,,kedysi sa ľudia brali z veľkej lásky" bolo myslené na súčasnosť

Viem, že aj v súčasnoti v niektorých kultúrach a krajinách riadia budúce manželstvá rodičia, ale mala som na mysli Európu 20/21.storočia.
Na sexuálnu orientáciu je podľa mňa zbytočné v tejto téme poukazovať, lebo aj v takom partnerstve podvedený trpí. Ja osobne proti inej sexuálnej orientácii nič nemám, naopak myslím si, že pokiaľ partneri rovnakého pohlavia vedú usporiadaný život, môžu byť len príkladom pre partnerov opačného pohlavia.

To ALDA - veľmi pekne, múdro a pravdivo. Ale to je už o skúsenostiach po rokoch....

Dani, ale celé tie roky sa doma učili ako sa majú správať, teraz by bolo neskoro ich nakopávať.