Nuž takto teda. Patrím ku genetácii vyrastenej na "Bystrických" slivkách, ktoré nám však šárka definitívne vzala a už nikdy nebude ako bolo a zmieriť sa s tým treba.
Ak mám hovoriť za saba, uprednostňujem odrody, ktoré som videl rodiť ale žiaľ neviem im názvy, alebo sa len v niektorých prípadoch domievam že som ich identifikoval. Je to preto, že viem čo si sadím, keďže si ich naočkujem sám a viem ako vypadal strom, z ktorého som vrúble bral. Pri kupovaných, najmä lacných stromoch človek môže ľahko zistiť po pár rokoch že vlastne sa tešil na niečo ceľkom iné než mu rastie v záhrade a potom už len či to vyrúbať, preštepiť, či ponechať, v každom prípade pár rokov strtatených.
Ale to tvrdia aj tí "šťastne rozvedení" a aj tak sa zbláznia znova!
Ďalšou vecou čo je dôležité, preč s nostalgiou za starými odrodami sliviek, ktoré nie sú odolné voči šárke tiež nepravé sliky - slivy, mirabelky, mirobalány nepočítam. Ringloty, z ktorých mám najradšej sladkú klasiku ako Alhanova a Zelená ringlota nebudem ďalej rozpisovať.
Prešiel som si tiež Azijskými a Americkými blumami a slivami a hoci pekné plody, niekedy sa dajú aj kúpiť v markrtoch dovezené sú pomerne bez chuti a tak som napríklad Kometu, Naidonu, Vanier a pod. popreštepoval na niečo klasickejšie a hlavne chuťovo lepšie.
Čačanská lepotica a najboleja okrem toho že sú tolerantné a pomerne veľké plody inú výhodu nemajú. Pred 20 rokmi boli iste ako z núdze cnosť. Z neznalosti niečoho lepšieho sú stále vysádzané, ja by som si ich ale už na zahradu nedával... Stanley o niečo neskoršia po lepoticiach tiež nie je mojou srdcovkou.
Zostávajú nám už len odrody "pravých" sliviek, spoločné znaky po predchádzajúcom pretriedení sú: Modrá farba až na Tipalu, ktorá je žltá ale inak "slivkovitá". Sú odolné voči šárke, plody sú väčšie chuťovo vyhovujúce v niektorých prípadoch (najmä toptaste, tophit, jojo a pod. aj dobré)
Valjevka na začiatku septembra a na konci mesiaca Prezident s tých starších a v zahraničí pestovaných - je možné ich aj ochutnať z pultov obchodných reťazcov sú celkom vyhovujúce.
Herman skoršia už v júli a dobrá. Po tom dozrieva Katinka ktorá napriek nie dobrej reklame je chuťovo v pohode. Na konci júla Tegera, skôr fádnejšia.
Jojo je v pohode a dobré len to meno spôsobilo, že je známejšie než ostatné a pritom zas až o toľko ich neprevyšuje koniec augusta je dobrá.
Najlepšia je Toptaste samozrejme.
Neskoré: Presenta neoslnila koncom septmbra po Presidente, ktorý má väčšie a plody ktoré stoja za to. V tomto období dozrievajúci Tophit je lepší po všetkých stránkach od oboch predchádzajúcich odrôd.
Začal som nejak zoširoka. Ale mal by som to zostručniť.
Takže 10 stromov rôznych odrôd kvôli opeleniu a následnej úrode je to tak naozaj najlepšie. Navyše, keď chcete aby zreli postupne...
Najskoršie už v juli: Topfirst a Herman. Potom dozrieva Tipala, ďalej Zelená ringlota. V dozrievaní medzi Tipalou a zelenou ringlotou je určitá medzera kde by sa patrilo niečo spomenúť, tak potom asi predsa len aj Čačanská lepotica, aj ako opeľovač nie je zlá napokon. Ďalšie o čosi neskôr dozrievajúce Toptaste, Topgigant, Althanova ringlota. Trocha neskôr Jojo, potom Valjevka. Ďalšia dvojica je Haganta a Toper, to Sme sa dostali už na začiatok septembra. Ďalej Tophit alebo Top.
Nazáver nezabudnite na Topend, prípadne aspoň Presenta, či Elena.
Je to individuálne možno niekto iný by preferoval radšej iné odrody. Vychádzal som z toho, že máte dobré podmienky na pestovanie a tak by som uprednostnil práve tieto. Tak som to spočítal a vymenoval som ich 17, ale niektoré možno nezoženiete. Určite by som však nevynechal tie čo som podčiarkol, keby sa dalo Toptaste podčiarknem 2x.

Pokúsim sa zhrnúť svoje skúsenosti. Možno sa to niekomu páčiť nebude. Pretože to čo píšem nie sú prekopírované texty, "študovaných odborníkov", ktorí o stromoch veľa čítajú ale menej pestujú a prakticky pozorujú. Ako vždy píšem len originálne myšlienky vychádzajúce s dlhoročných pozorovaní a experimentovaní.
Máš 2 možnosti. Buď si stromček kúpiť v obchode alebo dopestovať sama. U všetkých ostatných druhov sú obe verzie prijateľné každá má svoje výhody či nevýhody.<br>U broskyne uznávam len tú druhú - dopestovať si ju.
Iste je tu možnosť aj prvej možnosti - stromček zakúpiť, či lepšie povedané presadiť, pretože teraz neriešim cenu - či ju získaš odplatne či bezodplatne.
Ide len o to, že tento stromček bude presadzovaný. Vo všeobecnosti sú kôstkoviny chúlostivejšie na presádzanie než jadroviny. Zo všetkých bežne sa vyskytujúcich kvôstkovín sú najchúlostivejšie práve broskyne. Ľudia kupujú veľký bujne vyrastený stromček na 95% vyoraný ešte na jeseň a nejako prezimovaný. V obchodoch je zachádzané s broskyňami rovnako ako s inými druhmi teda nie prehnene citlivo. Broskyne však často nezvládnu to čo iné druhy. Po vyoraní majú mizerný koreň, ktorý má málo tenučkých vlásočnicových koreňov. Práve tieto strom vyživujú.
Preto ak ich strom má málo nedokáže normálne bujne rásť a je oveľa chúlostivejší na podmienky. Veľké % kupovaných stromov - broskýň jednoducho neprežije. Nemusí to byť zlou starostlivosťou. Veď ja sám som si kupoval ešte pred pár rokmi vzácnejšie odrody broskýň ako zberatel odrôd a zistil som že to nestojí za to. Iné druhy nemám problém kúpiť hoci vždy je to riziko... U broskýň je však aspoň pre mňa riziko neunosné.
Preto tieto stromy dopestovávam na presadenie iba v menšom rozsahu, cenné odrody, ktoré chcem zachovať. Presádzam ich iba tak, že ich priamo pred záujemcom vykopem na jar aj s koreňovým balom a dôrazne upozorňujem, že by mal byť ešte v ten deň vysadený na miesto kde bude rásť a nikdy viac už nepresádzať.
Broskyne sú najnáročnejšie nielen na presádzanie ale aj na pestovanie.
Najzhubnejším javom je hubové ochorenie - kučeravosť. Huba sa šíri na jar keď púčiky začínajú rašiť. AK je v tomto období vlhko, tak sa huba rozšíri veľmi a potom sa môže stať, že takto výrazne postihnutá broskyňa, musí zhodiť všetky hubou napadnuté znetvorené listy. Strom si síce vyženie potom nové lístie, ktoré už kučeravosť nemajú, ale veľmi sa tým vysilí. Často potom trpí glejotokom a namŕzaním konárov a púčikov. Ak sa to spojí ešte s neodborným, ži žiadnym rezom, životnosť takýchto stromov je krátka a úrodnosť nízka. Okrem toho nie všetky pôdy sú najvhodnejšie na pestovanie broskýň. Vápenitá a piesočnatá pôda spôsobuje často na broskyniach chlorózu listov - bledé listy. Tiež veľké mrazy a výkyvy počasia v zimnom a predjarnom období poškodzujú púčiky a konáriky, ktoré potom trpia glejotokom a znižuje sa tým vitalita stromu.
Správne ostrihať broskyňu je umenie. Musí sa pritom prihliadať najmä na aktuálny stav stromu. Ako bol poškodený po zime, či trpal kučeravosťou moníliou, múčnatkou, voškami a aký je stav konárov. Nebáť sa zmladiť, keď treba. Zhruba 2/3 aj viac konárov, by mali ísť preč. Tým som samozrejme nemyslel že z každého konára odstrihneme 2/3.
Okrem suchých, namrznutých a napadnutých konárov, odstraňujeme celé aj zahusťujúce konáre. Dlhšie vodorovnejšie rodivé letorasty skrátime minimálne o polovicu. Treba zabrániť vyholovaniu koruny - prílišné presunutie rastu a rodivosti do obvodu koruny, kedy celý stred sú len holé dlhé konáre...
Je toho veľa čo som videl a zažil za 25 rokov pestovania broskýň... nie je možné na všetko si hneď spomenúť, navyše sa jedná často o jednoduché praktické činnosti, ktoré streba zažiť, ale ťažko sa popisujú. <br><br>Tie najlepšie a najkrajšie stromy je možné najjednoduchšie dosiahnuť vysadením z kvôstky.<br>Prečo práve z kvôstky?
Pretože sa vyhneme akémukoľvek presadzovaniu. Tým poškodeniu koreňov, traumatizovaniu mladého stromu.
Pretože nepresádzané stromy sú oveľa vitálnejšie a lepšie odolávajú všetkým nepriaznivým vplyvom sú preto aj dlhovekejšie. V zárade mám približne 100 ročnú rodiacu broskyňu.
Ak je strom vyrastený na mieste od začiatku. Zvykne si lepšie na konkrétnu lokalitu a prispôsobí sa pôde a podmienklam.
Ak vysadíte kvôstku a súčasne kúpite veľký strom, ten z kvôstky rýchlo dohoní ten kupovaný. Kupovaný ak prežije, jeden až 2 roky sa spamätáva a vlastne sa z toho nikdy úplne nespamätá.
Vysaď si na mieste kde chceš mať broskyňu niekoľko kvôstok rôznych broskýň, či nektarín alebo mandlí (ale nie kupovaných mandlí!
Broskyne sa dajú pestovať ako podpníkové, ktoré treba štepiť či radšej očkovať, alebo ako semenáče, ktoré pri broskyniach mávajú často dobré plody aj bez štepenia...
Ak máš ty alebo niekto problém že nemáte vhodné kvôstky, rád vám bezplatne poskytnem kvalitné hybridné kvôstky kde je veľmi veľký predpoklad krásnych a dobrých plodov aj bez štepenia alebo aj kvôstky odolných vinohradníckych broskýň zo 100 ročnej pramatky všetkých vinohradníckych broskýň v okolí...

Znamená to orientáciu jednostranne na určitú odrodu, ktorú sa snaží veľkovýroba vyrobiť čo najlacnejšie a potom čo najdrahšie predať. (Aj tak viac ako polovicu zhrabne obchodný reťazec.)
Sme ale aj takí, ktorí sa orientujeme nie na jednostrannosť, ale na všestrannosť a pritom nemusíme nutne maximálne zefektívniť našu prácu, pretože nás to jednoducho baví.
Táto orientácia na úžitok a potešenie, ktorú práve ja podporujem znamená tieto výhody:
1. Nemusím kupovať ovocie z marketu, aspoň to, ktoré sa dá u nás dopestovať a týka sa to aj rôznym spôsobom konzervovaného ovocia.
Prečo?
a) Chuť ovocia čerstvo odtrhnutého zo stromu je neporovnateľne lepšia ako takého, ktoré bolo zbytočne skoro obrané ešte nezrelé a muselo dozrievať v neprirodzených podmienkach skladu či dokonca priamo v prepravke v predajni ako je bežné v našich obchodoch.
b) Nemusím sa orientovať na kvantitu na úkor kvality.
c) Môžem pestovať odrody ktoré neznášajú prepravu a dlhé skladovanie, ktoré sú často pritom dobré najmä po chuťovej stránke.
d) Nemusím používať chemickú ochranu, alebo len takú ktorá je nevyhnutná a menej škodlivá, na rozdiel od napríklad dovozových jabĺk, ktoré sú chemicky ošetrené kým dozrejú postriekané niektoré až 15 krát. Tí čo to pestujú to proste nepestujú pre seba tak im to nemusí vadiť a orientujú sa výhradne na to aby plod dobre vypadal a aby na ňom čo najviac zarobili a akú má chuť a čo obsahuje ich zaujíma oveľa menej.

1. Ak dokážem dopestovať z každého ovocia dostatok, prípadne iba drobný prebytok na rozdanie pre známych a rodinu, tak je to aj úspora. Ak by som mal svoje ovocie predáva, tak sa to neoplatí, pretože musím zháňať odbyt pre menšie množstvá a to sa robí ťažko. Tým že v malom nekupujem ušetrím viac ako by som zarobil tým, že v malom predávam.
2. Dopestujem si ovocie, ktoré sa jednoducho nedá kúpiť. Existujú, vynikajúce druhy ovocia, ktoré sa v obchodoch nevyskytujú, pretože nie sú tak známe a nie je po nich preto dopyt.
   Ako príklad môžem uviesť strom Asimina Triloba, ktorý v našich podmienkach môže dobre rásť a pekne rodiť veľké (až 0,5 kg) mimoriadne chutné voňavé plody. Je úplne mrazuvzdorný.
   Alebo takmer rovnako málo známy Amelanchier, veľmi chutné ovocie pripomínajúce chuťovo aromatické čučoriedky. Plody pritom prináša v strapcoch na nižších stromčekoch.
   Alebo Actinidívia Arguta či Kolomikta, sú úplne mrazuodolné ťahavé kry predurčené širšiemu rozšíreniu v našich podmienkach, pričom majú dobrú úrodu chuťovo veľmi dobrých plodov príbuzných s takzvanými „kiwi“. Tieto plody sú isto chutnejšie, než kupované kiwi, pritom majú hladkú tenkú šupku, ktorá sa nešúpe a obsahujú veľké množstvo vitamínov.
   tak by som mohol pokračovať.
3. Niektoré ovocie sa síce dá kúpiť, ale okrem už uvedených nevýhod nás môže veľmi ľahko od častých nákupov odradiť aj jeho neprimerane vysoká cena za jeden kus. Pritom nie je žiadny dôvod aby bolo takto neuveriteľne predražované ovocie, ktoré je možné bez akejkoľvek väčšej námahy u nás dopestovať.
   Typickým príkladom sú Ázijské (Japonské ) hrušky predávané ako NASHI. Cena jedného kusa je často viac ako 10 sk. Pritom sa dajú presne rovnako dopestovať ako napríklad naše, žiaľ tiež čoraz menej bežné hrušky.
   Rovnako „Hurmi kaki“ - inak Dyospiros – Ebenovník rajčiakonosný – Tomel. Napriek mnohým názvom cena kusových plodov sa pohybuje od 6 do 20 sk za kus. Pritom sú už vyšľachtené tiež plne mrazuvzdorné odrody, ktoré sa dajú už pestovať nielen v najteplejších nížinách ale aj v oblastiach kde sa doposiaľ pestovali hlavne jablká
   Sem by sme vedeli zaradiť tiež neprimerane drahé čučoriedky, brusnice, či maliny, ktoré sa bez problémov dajú u nás pestovať, napriek tomu cena na pultoch a regáloch privisoká.
4. Máme tu ďalej ovocie, ktoré je pre takzvaných „fajnšmekrov“ Kúpiť sa nedá ale je u nás už dávno etablované, len sa na neho „zabudlo“ možno práve preto, že nie je stvorené pre supermarkety.
   Moruše – stromové maliny, už väčšina ľudí ochutnala. Sú naozaj aj veľmi chutné odrody. Pestujú sa u nás už stáročia a sú celkom obľúbené no nie príliš rozšírené.
   Mišpule sú ovocie príbuzné snáď viac k jablkám. Ale strom je menší a úplne iný ako jabloň. Sú to také menšie jaĺčka, ktoré sú najlepšie, keď prejdú mrazom a zhnednú...
   Oskoruše sú zasa príbuzné k Hruškám a jarabine, ale majú podobné vlastnosti ako oskoruše, pripisujú sa im ale viac liečivé účinky. Ide o väčšie stromy
5. V neposlednom rade je možnosť že sa človek prejde iba po záhradke a zobne si z aktuálne dozrievajúceho ovocia plnej chuti, bez nejakého motania sa po obchodoch k nezaplateniu. Ovocie môže byť načasované, aby stále dozrievalo a tak je možné sezónu predĺžiť.

Iste by sa dalo ešte pokračovať.
Nechcel som ale písať román ale iba zhrnú filozofiu zahradkárčenia, ktorá má zmysel – „Úžitok aj potešenie, ale nie za každú cenu!“

Do 3-5 rokov je výchovný rez. Potom "rodivý", neskôr presvetľovací (môžeš aj letný = vylamuj výhonky , čo by za 1-3 roky príliš zahustili (kotlovitú) korunu).
Nerež príliš hlboko - nechaj , aby si strom sám vytváral rozloženie energie na drevo / plody.

PS
U marhulí dosť dôležité !
Kostrové a polokostrové konáre rež (skracuj) tak, aby zosilneli a boli tzv. "SAMONOSNÉ" .

Keď hovoríme o zmlaďovaní, tak najčastejšie na jar, ale pri ríbezliach je to v podstate jedno a treeba ich zladzovať? Ako sú staré?
Ak je pozemok tak intenzívne podmáčaný, iste tento rok je v tomto vínimočný, ale zrejme je tam spodná voda aj po iné roky vysoko, bolo by dobre ak sú stromky v radoch sadiť ich na kopec a naopak vyorať, či vykopať brázdy čo pomôže pri odvodnení a tiež vysadiť trávu, či pokrivnú zeleň ktorá to znáša. Nie je tiež jedno aký máte podpník, pretože na ňom záleží ako zvládne vysokú hladinu vody...

Nuž s Aprimirou také skúsenosti asi veľa ľudí skúsenosti mať nebude, zato, s iným hrížencom "čiernou marhuľou" - Melitopolskij mám skúsenosti že rastie všade bez problémov a bohato rodí chutné plody.
Nemá problém ani zo škodcami ani s chorobami ani s vysokou nadmorskou výškou ani s mrazom... Ak by bola Aprimira aspoň s polovice vydarená ako Melitopolskij tak sa nieto čoho obávať. Hodnotiť mi ho je predčasné, nemám ho odskúčaného a však čiernu marhulu - staršieho kríženca s možno horšou reklamou môžem len odporučiť!

Marhuľoslivku Melitopolsky okrem Wabiho neponúka na Slovensku asi nikto. Uprednostni však takú, aby nemala podpník trnku, lebo ti bude rásť veľmi slabo, zato však trnka bude odnožovať jedna radosť.

Záleží od pôdy !!!!!!!!!!!!!
Raz za pár rokov dodaj stopové prvky.
Skontroluj pH (vápno).
Na bežné pestovanie : nič = voda + slnko

Predošlú jeseň
Na zeleninovité (nie na uskladňovanie) : čerstvý hnoj
Na začiatku intenzívneho rastu
Na listovité / na konzum : trošku viac dusíkaté (N P K )
Na začiatku kvitnutia
Na plodovité (a vyzretie dreva) : trošku viac draslíkaté

Tie kvôstky je treba dobre umyť, odložiť, držať v suchu a až neskôr na jeseň plytko posadiť na konkrétne miesto kde majú rásť. Hádzať ich len tak na trávnik je veľmi neefektívne.
ak sadíš do trávy, je lepšie okolie stromu či kríčku prikryť kúskom netkanej textílie, či obyčajného kartónu. Zabazpwčiť drôtom proti odfúknutiu. Výhoda je v tom, že miesto samozrejme najdeš ale aj po nejqakom čase takto, tak ľahko nepreschne. Tráva najmä hustá mačina dokáže zamedziť dažďovej vlahe aby sa dostala do pôdy. Kvapky zoztanú na listoch vietor ich rozfúka a vysuší a to čo vsiakne tráva okamžite vypije a postupne vyparí. Pod textíliou, či kartónom rásť v tme nebude a zároveň dsa udrží vlhkejšie aj keď nepoleješ pár týždňov...

nechcem robit velmi reklamu, ale svojho casu som bol pri vyrobe jedneho multimedialneho produku na temu ovocinarstvo je tam vsetko rezy tvarovanie hnojeniezakladanie sadov popisy odruod zobrazenia ochrana skodcovia choroy skartka vsetko,
skus sa obratit na http://obchod.uvtip.sk/index.php?shop=11&prod=93, este tusim niekolko kusov je v predaji

Dost zalezi na agrotechnike, odporucam okolo krickov/ stromcekov, udrziavat matyckou cierny uhor.

Ked slabo rastu, moze to byt aj nedostatok dusika, pripadne inych prvkov.

Takze v jari prihnojit, a hlbsie ich zostrihnut (nechat 3-4 puciky), a nezatazovat ich v tomto roku urodou, nech maju poriadne prirastky.

Uvidite ze sa vam to potom vrati, v podobe peknej urody. Prajem pekny den.

Nuz chce to cladnu hlavu a pekelne sa sustredit. Musis si predstavit ako budu rast vsetky tie konare a letorasty aspon najblizsich 5 rokov...
Mas dve moznosti. Ohnut, alebo odstrihnut.
Proste odstrihnes v mieste kde chces aby sa zacinal stromcek rozkonarovat, teda inak povedane, teraz akurat rozhodnes ako vysoky bude kmen. Cim vysi bude kmen tym kratsie ti narastu kostrove letorasty a naopak ak bude kmen kratky tak ti narastie pomerne vel letorastov zjary a budu bujne a dorastu vysoke, samozrejme to uz zalezi najme na tom aky to malo koren a ci budes polievat...
Mozes urobit aj to, ze prut ohnes, koniec mozes samozrejme zastrihnut, alebo aj nemusis ak budes ohybat, mozes lubovolne hoci aj az k zemi. Najviac a najvecsich letorastov bude na najvyssom mieste. Smerom dole pocet letorastov bude vzdy klesat tomu sa hovori ludovo - Apikalna dominancia. Inak povedane to co je hore rastie do hora este viac. To mas ako ked je niekto hore a je teda fakt bohaty tak bohatne este rychlejsie. Aked niekto nema nic, tak mu stat aj to zobere a bude ho pokutovat... ale radsej sa vratme k tym stromom, na tie sa da spolahnut, ze ta neoklamu...
Vsetko zalezi od teba, ako chces tvarovat, taky bude a nezabudni na letny rez maj jun... Nechas len to co budes potrebovat, teda 3-5 kostrovych konarov, vsetko ostatne nezabudni vylomit hned jak zacne rast.

mohol by si to skrátiť na výsku, v ktorej si predstavujes aby mal strom korunu, pokiaľ si neskracoval už pri sadení,

prípadne vyslepiť pod vrchným pukom pár očiek, a tak isto od spodu do výšky koruny,

ale ako laikovi, Ti odporúčam počkať kým sa listové puky sami prebudia a začnú rašiť. Ľahšie sa ťi budu dať strhnúť a budeš evidentne vidieť kde budú rásť budúce konáriky koruny, (výšky kmienka od spodu, počet konárov ... atd) a podľa toho ostatné vyhonky potom strhneš (odrežeš, odštipneš), dávaj pozor aby si nestrhol aj jemnú kôru z kmienka, nerob zbytočné rany

Prv, nez zacnes zakladat sad, odporucam si precitat literaturu, aby si mal aky taky obraz o pestovani stromcekov. Kupovat kvalitne vypestky, velmi dobre mam skusenosti s http://www.fructop.sk/. Maju tam siroky kvalitny sortiment vypestkov. V casopise zahradkar najdes kopu informacii co sa tyka odrody roznych vypestkov.http://www.casopiszahradkar.sk/zahradkar/

Ovocné ako aj okrasné stromčeky sa dajú kúpiť aj na www.plantex.sk a pri osobnom odbere poradia ako sa o ktorý stromček alebo dreviny starať, alebo www.kohaplant.sk

Plantex je fajn firma, boli sme pri zakladaní sadu, počnúc osadením kolov, natiahnutím drôtu... Najkrajšie bolo asi tvarovanie mladých stromčekov. 2-ja na niekoľko tis. stromčekov. Mám nato pekné spomienky.

Treba, aby si si vypracoval aký- taký plánik ako by si chcel aby tvoj sad vyzeral. Ak si na to nenájdeš nejakého záhradného architekta. Ak nie treba vždy vychádzať z toho ako ten strom bude vyzerať za pár rokov- t.j. nezabudnúť na vzdialenosti a zhruba veľkosť koruny daného stromu.
Inak odporúčam tiež renomované f. , aby si si nekúpil "mačku vo vreci" ( ja som takto zháňala "sklenku" jabloň a vyrástla z toho jabloň , ale nie tá čo by som chcela ja . Hoci aj potom ak to nie je odroda akú si mal predstavu, dá sa ešte preštepiť - moja matka mi takto pomohla s tým čudom.
Inak prajem veľa zdaru a radosti. Ja som takto s manželom začínala v 2005 kde sme kúpili dom s 18ár oráčinou.

Ešte k odpovedi Bionda by som Ti poradila, ak máš možnosť podľa toho kde máš záhradu, nájsť nejakého dôchodcu - dobrého záhradkára, s ktorým sa určite dohodneš na stríhaní, striekaní a ostatných veciach okolo stromkov, ešte sa aj k niečomu priučíš.

Keby som začínala opäť s výsadbou ovocného sadu, tak by som určite vyhľadala len odrody, ktoré sú rezistentné k bežným chorobám.
Nie som odborník a naviac nerada používam postreky. Ale bez nich je úroda na nič a stromy sa časom "pre neliečenie" zničia.
Okrem toho je nutné sa pripraviť i na strihanie a prvé 2-4 roky na časté polievanie (každý týždeň -pokým nemajú korene dostatočne blízko k spodnej vode - aspoň u nás).
Já radím, že menej stromov = menej starostí. Sadila by som od základných druhov po 1 strome.

v casopise zahradkar č.2 je teraz popisany planik na rozmiestnenie ovocneho sadu, aj kompatibilita rastlin, pozrite si to