Som rada, že sa Marek ozval. Len si hovorím - čo ďalej? Ozve sa nám i zajtra?

Ja sa veľmi rada "porozprávam" vždy, keď sa na poradu dostanem.
Marek máš prístup k internetu hocikedy?

marek, ak sa budeš ozývať častejšie, možno prestaneš mať pocit osamelosti.
Nechci všetko naraz, po troške, krok za krokom. Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú problém s nadväzovaním kontaktu, ale pocit osamelosti ma prepadá hocikedy. Ak sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho, povedz, že počúvaš. Vraj som zhovorčivá, málokto postrehne, že väčšinou len počúvam, a sem tam niečo poviem. Ľudia majú radi, keď ich niekto počúva. Čosi mám už za sebou, ale v mojom živote sa objavilo priateľov ? azda jeden ? momentálne nemám žiadneho priateľa ani priateľku - myslím tým takého, na ktorého sa môžem spoľahnúť povedať všetko..... priateľ je pre mňa niečo viac ako kamarát. Mám známych, kolegov. záleži od povahy človeka.


Nikdy som nebol v žiadnej partii, bo by som do nej ani nezapadol. Zakríknutý a hamblivý chalan ako ja, ťažko niekoho ohromí. V prvom rade sa nepodceňuj, v druhom rade nesnaž sa nikoho ohromiť.

A to sa mi neustále potvrdzuje. Ak stretnem niekoho nového, čo je veľmi zriedkavé, neobíde ma otázka: Marek, prečo si taký tichý? odpovedala by som, lebo som už raz taký. Rád počúvam ľudí , čo vedia niečo povedať.

"Áno problém je v mojej komunikácii. Častokrát nemám čo povedať, aj keď sa snažím. To čo je pre druhého jednoduché, je pre mňa tak komplikované. "

U teba je už ako keby blok, nerozmýšľaj nad tým čo povieš, keď sa ťa niečo niekto opýta. O čom ľudia diskutujú, dokopy o ničom, v robote - s kolegami, ako sa majú, čo nového,ako deti, fuj to je počasie, no ako ako ?
a ľudia, ktorí radi rozprávajú sa na to chytia, na svete je to podelené- jedny rozprávajú, druhí počúvajú - sem tam niečo prehodia - hádžu otázky tým čo radi rozprávajú - no ty si ten druhý - a ja tiež som taká, len sa na seba tak nepozerám ako ty .Takto sa na seba pozri takto. Ľudia nás majú radi, neskáčeme im do reči - sme slušne vychovaní, zaujímame sa o nich - sme pozorní .

"Ostatní sa okolo Vás smejú, hádžu do éteru rôzne historky, vtipy a vy len sedíte, usmievate sa a počúvate ako puk. Sem tam niečo kecnete ale za veľa to nestojí. Potom si kladiete otázky, prečo som taký a nenávidíte samého seba. Už mi to ide aj na mozog"

no nesedíš ako puk - POČÚVAŠ, - ostatní sa smejú ? - no čo ty sa usmievaš - asi takto ? alebo len takto ? . Ak dobre počúvaš /vraj ako puk/ tak vieš, že ani tie reči iných za veľa nestoja, len nie všetci to počujú - vieš prečo ? lebo sa "len" smejú, a uputávajú na seba pozornosť tým, že do éteru hádžu rôzne historky, vtipy. - Ja vtipy zo zásady počúvam, a smejem sa tým, ktorým rozumiem, niekedy sa stane, že sa smejú všetci a ja nie , keď sa ma opýtajú prečo sa nesmejem, poviem, lebo rozmýšľam, prečo sa smejete vy . Buď optimista, problém vyriešiš, ak zmeníš uhol pohľadu - a hlavne na seba. A nenáviď sa, zbytočne si ubližuješ. Nezaslúžiš si to. Nepodceňuj sa , nemáš dôvod. Len potrebuješ troška nakopnúť, aby si sa rozbehol. Takže raz, dva, ešte raz - raz a dva - už si naštartovaný. Ozvi sa. Fuj - keby sme sa my dvaja rozprávali - toľko by sme si nepovedali - lebo by sme obaja chceli počúvať. Písať je oveľa ľahšie.

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.

Marek prečítala som všetky tvoje príspevky a vlastne tu je dôvod tvojho trápenia,bytova otazka.
čo si doma prežíval a nevieš ako by si to vyriešil a ako mame pomôcť. Vieš ťažko ti dá nejaká banka úver na byt, keď máš taký malý príjem a si tak krátko zamestnaný.to nie je o tom, že si zoberiem pôžičku na byt, to treba aj mesačne splácať, a ešte aj réžiu na ten byt, tak si myslím, že to čo zarobíš, píšeš že mesačne 10000 , by ti nato nestačilo a neviem ako by to dopadlo, keby si nebol schopný splácať to všetko.vlastne viem, dali by byt na dražbu a ostal by si bez strechy nad hlavou. ale prečo to chceš riešiť ty???? to by mala vyriešiť tvoja mama než ty. Ty si ešte mladý a nemal by si sa zaoberať s takými vážnymi vecami, netráp sa kvôli tomu a trvám natom , aby si vyhľadal tú odbornú pomoc.

p.s.alebo sa to už vyriešilo, lebo ten príspevok si písal ešte minulý rok

Som rada, že sa Marek ozval. Len si hovorím - čo ďalej? Ozve sa nám i zajtra?

Ja sa veľmi rada "porozprávam" vždy, keď sa na poradu dostanem.
Marek máš prístup k internetu hocikedy?

Čo ďalej? čo bude to bude, už to nevládzem riešiť. Ale ešte sa nevzdávam.

Čo ďalej? čo bude to bude, už to nevládzem riešiť. Ale ešte sa nevzdávam.

Ahoj, mám syna v podobnej situácii, veľmi sa snažíme celá rodina, aby sme ho pochopili, ale on nás bohužiaľ stále odmieta, nechce sa s nami rozprávať a o takýchto veciach už vôbec nie. Vždy ho povzbudzujem, že je pekný chlapec /nie síce hviezda/, že sa nemá za čo hanbiť, ale neviem, či to má nejaký význam, pretože mu vôbec nerozumiem. Stráni sa nielen kamarátov, ale aj najbližšej rodiny. Ja sa preto trápim, ale mnohí mi hovoria, že on sa zmení, lebo keď bol malý, bol veselý, spoločenský, taký šibal. Že odišiel od rodiny ako dieťa a vráti sa ako dospelý. Len mne sa to zdá, že to trvá príliš dlho. Má 18.

Toto ti radim nepodcenit.Zmena nemusi suvisiet len s dospievanim a hormonalnou nerovnovahou.Pokial mu nevies pomoct ty a sam ti nevysvetli co citi, potom to urcite konzultuj s psychologom.Presne mu opis jeho spravanie,nech ti povie, ci je to este v norme.Syn o tom nemusi vediet.
Nech ti psycholog poradi ako sa mas chovat a co mas robit aby si mu pomohla. Je dost mozne , ze ani on sam nevie, co sa s nim deje.
Daj mu vysetrit stitnu zlazu.
Zatial mu kup v lekarni L - tryptofan.Je to aminokyselina a pomoze mu troska zbavit sa zlej nalady.Bude lepsie spat a nebude pocitovat nervozitu.
Ked mu zaberie, budes vediet, ze potrebuje prave takuto pomoc.
Hlavne necakaj ze sa sam od seba zmeni. Treba mu pomoct.

Práve sme ukončili rozhovory s psychológom, najskôr sme boli obaja, naposledy už iba ja, lebo syn odmietol /pôvodne som ho tam dostala pod zámienkou, urobil aj nejaké testy, potom sa ho pán doktor opýtal, či by chcel chodiť aj naďalej, ale on odmietol/
Záver je taký, že syn je introvert, zameraný na seba a ja to mám prijať. Pýtala som sa na tabletky, ale neodporúčal, lebo každé majú aj vedľajšie účinky.
Jedno viem, že sa s tým nezmierim a urobím ešte niečo. Ale nechcem, aby sa ešte viac vzdialil.