1. Dedicstvo tvoria majetkove prava a povinnosti, ktore smrtou fyzickej osoby nezanikaju ani neprechadzaju na ine subjekty. Predmetom dedenia su hnutelne a nehnutelne veci, ostatne vecne prava (napr. vecne bremena), pohladavky a dlhy porucitela.

2. Ak uz porucitel nieco niekomu za zivota daroval, tak uz to do dedicstva nepatri, nakolko vlastnicke pravo stratil este za zivota.

Avsak podla § 484 ods. 1 druha a tretia veta OZ pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Odpovedal ti už hiker.

1. v tom prípade sa nehnuteľnosť nepredáva, ale každý nadobudne podiel na nehnuteľnosti a stane sa podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Ak sú napr. 3 dediči, každý zdedí 1/3 zo zákona. Čo urobia ďalej, je len na nich. Môžu to predať za cenu, ktorú si oni určia a za ktorú nájdu kupca.

2. Z ceny na ktorej sa dohodnú. Ak sa nedohodnú, pri dedičstve platí bod č. 1.

3. Ak sa nedohodnú na dedičskom konaní, tak každý zdedí pomernú časť (viď bod 1). Po skončení ded. konania môžu navyše podať podnet na súd na vysporiadanie spoluvlastníctva. Súd môže rozhodnúť rôzne- môže nariadiť predaj, alebo môže nariadiť, aby ten, ktorý si chce nehnuteľnosť ponechať, vyplatil ostatných. Tu súd vychádza viacmenej zo súdnoznaleckého ohodnotenia nehnuteľnosti.

4. Znalci majú na to odborné vzdelanie a presne stanovené postupy a tabuľky, na základe ktorých oceňujú nehnuteľnosti. Majú určené bodové systémy, na základe ktorých nakoniec vypočítajú konečnú hodnotu nehnuteľnosti. Postup ti tu nikto nepovie, je to príliš rozsiahla téma.

5. Cena určená znalcom je približne trhová. Nedá sa však vylúčiť ani vyššia ani nižšia trhová cena. Trh mení ceny nehnuteľností rýchlejšie, než ako sa menia metódy znaleckého oceňovania nehnuteľnosti. Preto trhové ceny môžu behom krátkeho času aj padnúť hlboko pod znaleckú cenu.

Ak vychádzam z ohodnotenia nehnutelnosti znalcom, vacsinou byva trhova cena vyssia ako cena na ktoru ju ohodnoti znalec. Aspon takto to chodi v bankach pri ziadosti o uver, kedy znalec banky v zaujme konzervativne stanovenej ceny skor ohodnoti nehnutelnost na cenu nizsiu ako je trhova, aby banka v pripade platobnej neschopnosti klienta pri predaji nehnutelnosti neprerobila, kedze vyska uveru vychadza zo znalcom stanovenej hodnoty zalozenej nehnutelnosti.
Znalec vychadza z tabuliek a len v malej miere moze zohladnit trhove anomalie ktore moze docasne sposobit rychlo rastuci dopyt, co ma za nasledok zvysovanie cien nehnutelnosti.
Takze plati : hodnota znalca<trhova hodnota

Este dodam, na Slovensku je zatial mimoriadne vzacny pokles cien nehnutelnosti.

Dakujem vsetkym za odpovede,

este jedna par doplnujucich zakernych otazok s ktorymi potrebujem pomoct. Samozrejme som si cital cast 7 Obcianskeho zakonnika, ktora prejednava dedicstvo a suvisiace zalezitosti, ale toto tam nebolo.

Ak maju viaceri dedici zaujem o kupu nehnutelnosti a nedohodnu sa na tom, ktori z nich ju kupi nasleduje sud.
- Komu z potencialnych zaujemcov pripradne dana nehnutelnost s povinnostou vyplatit ostatnych, resp. na co prihliada sud pri takejto situacii ?
- Z akej ceny musi vyplatit zvysnych dedicov (aj tych, ktori mali o predmetnu nehnutelnost zaujem),
- Neexistuje taky postup, ze nehnutelnost pripradne tomu, kto je za nu ochotny zaplatit najviac penazi ? A ak existuje, musi dany dedic preukazat schopnost zaplatit danu sumu do nejakeho casu(aby sa nestalo, ze len tak povie akukolvek cifru, ktoru ani nema sancu ziskat).
- A co ak jedna strana prehlasi najvyssiu sumu, do akej doby je povinna vyplatit zvysnych dedicov (aby zbytocne nepovedala vyssiu sumu, ktorou nedisponuje)

Este raz dakujem.

Vidím, že sa hýbeme dopredu. Keď sa teda nedohodli na dedičskom konaní, každý zdedí zákonný podiel. Následne ak chcú vysporiadať tieto podiely, musí niektorý z nich (alebo aj viacerí či všetci spoločne) dať podnet na súd, kde sa zároveň uvedie návrh riešenia.

Súd vypočuje všetkých zúčastnených, zváži všetky okolnosti, a buď vyhovie žiadateľovi, alebo jeho návrh zamietne. Môže rozhodnúť aj inak, než je v návrhu rozsudku, ktorý podáva žiadateľ. Nedá sa vopred povedať, čo všetko berie pri rozhodovaní do úvahy, záleží od konkrétneho sudcu. Hlavne sa zohľadní veľkosť spoluvlastníctva (tu ale bude rovnaké u každého spoluvlastníka) a účelné využitie veci. Jeden môže ďalej uprednostniť navrhovanú cenu, iný môže zvážiť rodinné okolnosti (keby napr. jeden bol ženatý s deťmi a dva slobodní, môže rozhodnúť, že nehnuteľnosť získa ten ženatý a vyplatí ostatných). Je to naozaj nepredpovedateľné, lebo počas procesu môžu nastať rôzne okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie súdu.

Ako som hore napísal, nedá sa dopredu povedať, čo zohľadní sudca.
Či navrhovanú cenu alebo niečo iné. Súd ale vychádza najmä z § 142 Obč. zákonníka:
"(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov."


O tom, do akej doby a ako (či jednorazovo alebo v splátkach) tiež rozhodne súd v rozsudku. Môže sa ale stať, že rozsudok síce bude vynesený, ale ak je ten, kto má vyplatiť peniaze nepoctivý, tak ostatní neuvidie peniaze nikdy. Potom to budú musieť vymáhať cez exekútora.

Ak teda máš prípad, že sa neviete dohodnúť, doporučil by som vám skúsiť to riešiť prostredníctvom mediátora. Mediátor je osoba (právnik), ktorý sa snaží spor urovnať dohodou medzi zúčastnenými. O nerozhoduje, či niektorá strana má pravdu alebo nie, či je v práve alebo nie, ale snaží sa dosiahnuť kompromis. Teda snaží sa nájsť riešenie, s ktorým budú súhlasiť všetci. On nevstupuje do sporu ako arbiter alebo rozhodca, ale ako sprostredkovateľ.

Je to vlastne také rokovanie medzi všetkými zúčastnenými s tým rozdielom, že je tam jedna nestranná osoba. Pri takejto účasti niekoho nestranného zvyknú zúčastnené strany byť menej emocionálne a výbušné a sú skôr prístupní ku kompromisom. Záverom takejto mediácie je vzájomná dohoda všetkých strán, ktorá sa podpisuje hneď po skončení mediačného konania, aby si to niektorý časom nerozmyslel. Takáto zmluva je záväzná pre všetky strany a je súdne vymožiteľná.

Je to niečo ako posledný pokus o dohodu pred samotným súdom. Lebo súd je nákladnejší a proces trvá oveľa dlhšie (niektoré spory sa vedú aj desať a viac rokov).

Zdravim,

samozrejme predchadzajuce odpovede boli velmi uzitocne, ale situacia je v sucasnosti takato:

Su 3 dedici:
1. dedic ma narok na 3/6 nehnutelnosti (ma zaujem o kupu nehnutelnosti)
2. dedic ma narok na 2/6 nehnutelnosti (ma zaujem o predaj nehnutelnosti)
3. dedic ma narok na 1/6 nehnutelnosti (ma zaujem o predaj nehnutelnosti)

1. dedic, ale nema v sucasnosti prostriedky na odkupenie zvysnych podielov.

Pokial sa pri vysporiadani pozostalosti uvedie, ze zvysny dvaja dedici sa vzdavaju svojho podielu v prospech 1.dedica za odplatu, tak tento sa ihned stava vlastnikom celej nehnutelnosti a je povinny vyplatit dohodnutu sumu.

a) Je mozne definovat pri tomto ukone, ze 1.dedic sa stane vlastnikom zvysnych casti az po zaplateni celej sumy, za ktoru odkopuju podiely od 2. a 3. dedica ? Musi 2. a 3. dedic z pripadnych ziskanych prostriedkov platit dan ?
b) Je pravda ze ak sa nehnutelnost rozdeli na jednotlive casti podla naroku medzi dedicov a az nasledne(povedzme o pol roka, kedy uz bude mat 1. dedic dostatok prostriedkov) sa nehnutelnost preda 1.dedicovi, alebo niekomu inemu, musi sa platit dan ?

Otazka dna teda znie, ze ci je pre mna ako napr. 2. dedica vyhodnejsie uviest konkretnu sumu pri rieseni pozostalosti s tym, ze usetrim dan, alebo je moje uvazovanie nespravne a dan sa bude/nebude platit v oboch pripadoch rovnako ? V tom pripade by bolo zrejme vyhodnejsie predat nehnutelnost az v momente, ked 1. dedic bude mat prostriedky na zaplatenie.

Dakujem za odpoved a pomoc.

Ahoj,

Ak sa jedna o dan z prevodu a prechodu nehnutelnosti, tak tato je zrusena.
Ak sa jedna o dan z prijmu, tak potom plati §9 zakona o dani z prijmu, kde je napisane :
1) Od dane je oslobodený príjem

a) z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne v ňom mal trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako dva roky), pričom v prípade, ak ide o predaj takéhoto bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol takýto byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti,
b) z predaja nehnuteľnosti, ak nejde o predaj nehnuteľnosti podľa písmen a) a c), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku; dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11,
c) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

Som vlastníčkou 3/4 bytu ( brat 1/4) a zároveň vlastníčkou 3/8 záhrady ( brat 5/8 ). Chcem podať návrh na súd o vysporiadaní podielov - vyplatiť brata z bytu, ktorý potrebujem a žiadať o vyplatenie zo záhrady, ktorú nevyužívam. Dá sa to uviesť v jednom návrhu na vysporiadanie, aby išlo o vzájomné započítanie? Brat totiž z bytu chce byť vyplatený, ale môj podiel v záhrade vraj nepotrebuje, takže ma nevyplatí. Ako to ináč poriešiť?

Viete mi poradiť? Ako sa nakontaktujem na mediátora? Či najprv podám návrh na súd a oni mi pridelia mediátora?

Súd mediátora neprideľuje. Mediácia sporu predchádza súdu.

Teda ak máte obaja záujem o vyriešenie sporu mimo súdu, tak môžete kontaktovať mediátora. Musíte ale mať záujem obaja, nestačí, ak len ty oslovíš mediátora. Mediácia je dobrovoľná, druhú stranu na mediáciu nedonútiš.

Má odporca záujem o riešenie sporu mediáciou?

A nezabudnúť na poplatky - neviem ako teraz, ale pred zavedením eura sa hodinová sadzba mediátora pohybovala okolo600 Sk...

Práveže som to s ním ešte neriešila, keďže sama som nevedela čo a ako. Ako som písala v príspevku vyššie, on chce byť z bytu vyplatený, ale mňa zo záhrady nechce vyplatiť, lebo ju ako celok nepotrebuje. Chcela som to súdom poriešiť v jednom návrhu na vysporiadanie dedičských podielov-vzájomným započítaním. Aby som o hodnotu svojho podielu v záhrade ponížila vyplatenie z hodnoty bytu. Dá sa to nejako poriešiť ( inak ako súdom ) - asi ešte toho mediátora skúsiť osloviť. Kde ( na akom úrade ) ho mám hľadať?

Na nete sú zoznamy mediátorov a mediačných centier. Napr. :

http://www.amssk.sk/index.php?menu=6

http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?p...&uc=adr/clmedd

http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?p...&uc=adr/clmedc


Ale na to, aby ste to riešili cez mediátora, musí aj on chcieť. Mediátor len sprostredkúva dohodu, on nerozhoduje, nemá právomoc niečo prikázať.