Pozri si §79 Zákonníka práce - čo sa týka doplatenia mzdy. Čo sa týka odvodov je to trošku otázne. Ak pracovný pomer netrvá, neplatia sa žiadne odvody (lebo netrvá poistenie). Ak aj trvá, náhrada mzdy vyplácaná podľa §79 nie je definovaná ako vymeriavací základ pre jednotlivé poistné, preto by sa poistné z tohto príjmu platiť nemalo. To by som si ale dala potvrdiť v SP a ZP - v jednej pobočke mali iný názor. V tom prípade doporučujem písomnú otázku a žiadať písomnú odpoveď. Ak je príjem vyplácaný za dlhšie obdobie, daň sa má vypočítať tak ako keby bol príjem vyplácaný po mesiacoch - ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. V každom prípade si treba dôkladne preštudovať rozhodnutie súdu a ním sa riadiť.

Náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru je súčasťou VZ zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení. Alebo sa niečo zmenilo?

Pardon. Naile, samozrejme. Ospravedlnujem sa za chybnú informáciu. Je to vym. základ pre ZP aj pre SP. Ide o to, či je to vyplácané počas trvania prac. pomeru, alebo po jeho ukončení.

Alenka, "úšla mzda" je v zákone nazyvaná náhrada mzdy plynúca z naplatného skončenia pracovného pomeru. Z tejto náhrady zrazíte u vašho zamestnanca a Vy ako zamestnávateľ zaplatite poistné do SP ale aj do ZP podľa § 13 odsek 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 718/2004 Z.z. o zdravotnom postení.
Taktiež sa platí aj háhrad mzdy za dovolenku a za sviatok v zmysle uvedených §§.

Nakoľko súd rozhodol, že pracovný pomer bol neplatne rozviazaný - pracovný pomer tohoto zamestanca vo Vašej firme nadalej trvá a preto je len potrebné nahlásit na poisťovne (sociálnu a príslušnú zdravotnú) túto skutočnosť a oznámiť im, ze povodna odhlaska tohoto zamestnanca je bezpredmetná. Následne bud tento zamestnanec bude pre Vas pracovať a budete mu pridelovať prácu a pracovný pomer trvá, alebo rozviažete pracovný pomer - dohodou § 60 ZP - ak je to obojstranné a zamestnanec súhlasí, resp. ak je nadbytočný, tak výpovedou § 63 ods. 1 písm. b) ZP - kde je však výpovedná lehota a zákaz výpovede počas PN. Až po platnom skončení prac. pomeru zamestnanca odhlásite z poistovne. Náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia prac. pomeru právne ošetruje § 79 ZP. Co sa týka odvodov z takejto náhrady - mali sme podobný prípad a na našu písomnú žiadosť, ako postupovať ,sme do dnešného dňa zo strany poisťovní nedostali odpoved.

Rozhodujúcim obdobím na úrčenie VZ zamestnanca § 139 ZSP je kalendárny mesiac.
Musíte pre tohto zamestnanca spätné za každý mesiac podľa platných v tom mesiaci predpisov (min.VZ, max. VZ, sadzba poistného) až doteraz vypočítať a odviesť poistné z jeho náhrady a poistné zamestnávateľa.

Chcela by som sa spýtať. Mám známeho a toto je jeho prípad.
Zamestnávateľ skončil PP (na dobu neurčitú) so zamestnancom, zamestnávateľ mu ale nevyplatil poslednú mzdu.
A zamestnanec preto nepodpísal dohodu o skončení PP. Vraj až po zaplatení mzdy.
Považuje sa toto skončenie za neplatné. Dalo by sa na súde vysúdiť nezaplatenú mzdu.

Nik sa s týmto ešte nestretol?

SKončenie PP môže byť buď dohodou obojstranné alebo výpoveďou jednostranné. Ak ten známy nepodpísal dohodu, dohodou PP neskončil. Mal tým pádom dostať výpoveď, podľa ktorej by PP skončil. Ak takú výpoveď nedostal, tak PP neskončil.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdu v súlade so ZP - tzn. že v riadnom výplatnom termíne, ak ten nie je určený, tak nejneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Ak tak neurobí, zamestnanec sa môže súdne domáhať vyplatenia mzdy. Sú aj tam síce nejaké obmedzenia, ale myslím, že pre tento prípad sú nepodstatné.

Pri skončení PP sa má mzda vyplatiť v deň skončenia PP, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.

Prosím o radu. Prehrali sme súd so zamestnancom. V rozhodnutí je, že musíme vyplatiť zamestnancovi náhradu vo výške cca 235 tis. Spätne sme vyrátali za mesiace poistenie, urobili opravné hlásenia do poisťovní a zrazili preddavok na daň. Zamestnancovi sme poslali čistý príjem. Avšak teraz prišiel návrh na exekúciu o zvyšnú čiastku. Keď som sa pýtala exekútora ako na to prišiel, tak mi odpovedal, že sa pýtal a dostal odpoveď že sme mu boli povinní vyplatiť celú čiastku v rozsudku. Keď som sa pýtala na DÚ nevedela mi povedať, pretože nemáme v rozsudku jasne špecifikovaý, či sa jedná o hrubý alebo čistý príjem. V SP mi povedali, že sme odviedli správne poistné. Na MPSVaR mi nevedeli odpovedať, pretože sa s niečím takým nestreli a odkázali ma na sudcu. Tak som išla za sudcom a on mi povedal, že tak ako bolo v rozsudku rozhodnuté. Viete mi prosímporadiť, či sa nám oplatí podávať odpor na exekúciu? Bola som nazrieť do spisu a bola mu priznaná náhrada podľa predložených dokladov, kde je jasne uvedená základná mzda pracovníka. Hm Hmm?

ahojte, mám rovnaký problém ako martaO.. my sme vyplatili všetko čo nariadil súd, zatial odvody a dan nie, lebo neviem ako z čoho ..

patrí to síce pod iný okruh, ale.. tento výdavok v JU je danový alebo nedanový? ako náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

Nie som síce právnik, ale podľa môjho názoru sú to daňové výdaje firmy. Vychádzam zo znenia § 79:
"(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru."

Teda ak súd rozhodne, že PP skončil neplatne, znamená to, že zamestnanec bol v PP s daným zamestnávateľom, ale nepracoval. Preto mu zamestnávateľ musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za čas, ktorý určí súd.

Teda tá suma sa bude správať pri výplate ako iná náhrada mzdy (napr. náhrada za prestoje, náhrada za dovolenku) a jeho výška je daná zákonom - je to priemerná mzda. Nikde nie je napísané, že musí dostať celú sumu. Práve naopak, tým, že to je náhrada mzdy, je s ňou treba pracovať ako so mzdou - teda odviesť poistné a daň.

Otázne je len, či v čase výplaty tejto náhrady bude zamestnanec ešte v PP alebo nie. Ak súd rozhodne, že PP trvá, treba odviesť všetky odvody a daň, ako pri bežnej výplate.

Ak sa v rozsudku uvedie, že PP skončil dohodou, ale náhradu mzdy dostane, treba to vyplácať tak, ako náhradu po skončení PP (neviem teraz presne, ktoré odvody sa vtedy neodvádzajú, tuším na SP, ale zdaňovať to treba).

Je to iné, ako keď súd prizná náhradu škody, ktorá sa vypláca v celej sume. Tu ide o náhradu mzdy, nie škody. Preto s tým treba narábať ako so mzdou. A mzdové náklady sú predsa pre firmu daňovými nákladmi.

S týmto názorom Chobota si dovoľujem polemizovať, i keď vyznieva logicky.
Vykonateľnosť a právoplatnosť výrokovej časti rozsudku sa vzťahuje na celý jeho obsah- § 159, § 159a, § 161 Občianskeho súdneho poriadku.
Prečo by potom návrh zamestnanca na vykonanie exekúcie na plnenie rozdielu medzi v rozsudku uvedenou a skutočne vyplatenou sumou náhrady mzdy (nižšou z titulu zrazených odvodov- poistné a dane) nemohol byť úspešný? Žiadny zákon totiž argumentáciu o špecifickom správaní sa náhrady mzdy ako osobitného plnenia z rozsudku v žiadnom zo svojich ustanovení nepodporuje. Skôr naopak. Preto si myslím že je úlohou súdu jednoznačne upraviť, koľko presne má zamestnávateľ uhradiť z titulu náhrady mzdy...