Prave toto ja povazujem za vytahovanie penazi z vreciek ludi. To, ze vas niekto na chvilu zamestna specialnymi dychacimi technikami sice pomoze na chvilu odviest od strachu pozornost ale nic neriesi. To, ze vas zoznamia s principmi lietania vam moze pomoct iba do chvile ked budete svedkom toho, ako pilot po hrubej a neospravedlnitelnej chybe (frajerstve, lenivosti) pri pristavani za idealnych poveternostnych podmienok nedokaze po pristati urdzat 250 tonove lietadlo na drahe (ako sa to stalo mne v Japonsku).

Ja mam bohate skusenosti aj s tremou, to je nieco podobne. Vela som verejne prednasal, zazil som neprijemne stavy aj u seba aj u inych a nakoniec som sa s tym celkom vyrovnal sam do takej miery, ze si verejne vystupenia vyslovene uzivam. Je popisanych kopec knih - dychacie cvicenie - dychacie techniky, priprava, psychogygiena, a.t.d. Vsetko samy brak, nikdy to neucinkovalo ani nikdy ucinkovat nebude. Ked ma clovek strach, ziadne dychanie nepomoze. Klucom je zmena k svojmu egu. Zmena v postoji k celej situacii. Len to vas moze dovist k tomu, ze to budete "tak easy", a namisto tremy sa na tom naopak budete casto zabavat a budete si to uzivat. Rovnako to plati aj v lietadle.

To, že budete opisovať svoje negatívne zážitky, Zuzi1 určite nepomôže prekonať strach z lietania... Ja mám trochu strach aj z lietania, aj problém s trémou. Napriek tomu, že dobre viem, že nie je pre strach žiadny racionálny dôvod, neviem prikázať sama sebe, aby som sa nebála, alebo aby som nemala trému. Môžem iba "bojovať" sama so sebou a snažiť sa prekonať. A vtedy sa niečo na odpútanie pozornosti hodí...

Skuste si nainstalovat nejaky letecky simulator. Po tyzdnovom vecernom treningu presadnete do normalneho lietadla (len nie do kokpitu) a mozno ked budete vediet viac o lietani a ovladani, bude to menej stresujuce. Mozno to niekomu pomoze.

Urobte pokus a dajte vediet :-)

Prečítala som si pozorne všetky príspevky a verte každý to prežíva individuálne a podľa mňa neexistuje žiadna ale naozaj žiadna rada ako to prekonať... Viem o čom hovorím-mám panický strach z lietania a ten kto ho nemá nemôže to pochopiť, že ani 1000 krát opakované štatistiky ani nič podobné nepomôže...Nechápala som ani ja, lebo spočiatku som mohla lietať aj hlavou dolu a rýchla preprava lietadlom ma nadchýňala, keď som pred x-rokmi musela ísť aj 2x na otočku Blava-Praha až do jedného letu, v ktorom sme mali problémy a vôbec nie veľkého charakteru...Odvtedy zapnutím motora v lietadle prežívam niečo, čo sa nedá popísať.
Zuzi píšeš, že nemáš panický strach, tak to nie je až to najhoršie . Do doby odletu sa snažím na to vôbec nemyslieť a tesne pred odletom jednoducho skutočne pomôže frťan, u mňa aj dva a keď vystúpim z lietadla už na to zas nemyslím. Skrátka prežívam to len počas letu. Tabletky sa mi neosvedčili, lebo so mnou húpali a bolo to ešte horšie... Veru ako tak mi pomáha správna dávka alkoholu a neanalyzovanie leteckej prepravy

Bojovat je uplne to najhorsie. Musis zmenit postoj tak, aby zanikol dovod na strach alebo tremu. Ja mam bohate skusenosti s tremou a prene viem popisat zlomove okamihy, ktore tento problem ovplyvnili. Teraz mi dobre padlo, ked som si precital napr. aj od Garriho Kasparova (v jeho najnovsej knihe) ze to fungovalo aj u neho rovnako. Napriklad pise, ze prvy raz, kedy z neho opadlo vsetko napatie a trema zazil vtedy, ked si tak zhorsil postavenie v turnaji, ze uz ho cakal iba posledny zapas, a vzhladom an jeho doterajsie (nie velmi presvedcive) vysledky sa od neho nic neocakavalo. Prave v tej situacii sa dokazal zbavit napatia, pocitit radost a hry a vyhrat.

Ked ides na podium, alebo k mikrofonu, zvycajne je uz neskoro riesit tremu. To musis pred tym, aj niekolko dni vopred. Treba si uvedomit, co sa najhorsia moze stat a zmierit sa s tou myslienkou (zakoktas sa, totalne sa strapnis, padnu ti saty, zakopnes, vsetci sa ti budu smiat). Treba si uvedomit, ze nic horsie sa nemoze stat. Ked sa s tym vsetkym podvedome zmieris, odrazu toto vsetko ako nebezpecenstvo pre tebe prestane existovat. Konecne si budes moct vycutnavat, ze ta 400 ludi pocuva a ze sa nedeje nic z toho, co si uz (v podstate) prezila.

Rovnake plati aj v lietadle. Ked sa zmieris s tym, ze sa moze aj take (teoreticky) stat, ze zomries, zbavis sa tym strachu. Asi pred dvoma dnami som pozeral taku beznu detektivku a hlavny hrdina (kedze to bol zlodej v USA a planoval po vylupeni banky okamzite zdrhnut do Australie) razil takuto zasadu (vo vztahu k roznym vztahom k zenam pod). "Neviaz sa na nic, coho by si sa nedokazal do 30 sekund vzdat".

V podstate je to jediny navod na to, ako byt slobodny. Samozrejme, ja tuto zivotnu filozofiu nechem teraz obhajovat z pohladu gangstra, ktory sa neviaze ani na babu, pretoze nevie v ktoru sekundu ho budu nahanat policajti. Mame hodnoty, (napr. rodina), ktorych sa urcite nebudeme chciet len tak vzdat. Ale na druhej strane iba tento pristup k zivotu na zbavi neustaleho strachu. Viazat sa prehnane netreba ani na tento pozemsky zivot, uz len preto nie, ze ho aj tak budeme musiet opustit, a to navyse sice mozno o nieco neskor ako "teraz v lietadle" ale aj tak zvycajne v case, ked si to este nezelame.

Ja som napriklad bol mimoriadne nezodpovedny, ked som mal 18 dostal som vodicak. S chalanmi sme sa chodili "smykat" ked naprsalo vtedy nas to viac bavilo. Smykali sme sa v zakrutach ale aj po suchom asfalte vo vyskokych rychlostiach a viackrat sa mi stalo, ze som sa vo vysokej rychlosti dostal do situacie, kedy som ani velmi neveril, ze sa bude dat vyhnut zrazke. V podstate ked sa na to teraz spatne pozeram, statisticky ani velmi nechapem, ako je mozne, ze som sa nezabil. Vsetko mi doslo samozrejme az neskor, ked som aspon ciastocne prisiel k rozumu. Ale na druhej strane teraz mi to pomaha v tom, ze si mozem vzdy povedat, ze od mojich 20 rokov zijem akysi bonusovy zivot, ktory som dostal navyse, teda ako sa hovori "panboh zaplat za kazdy den navyse" a nie je to teda nic, na co by som mal mat automaticky "narok".

Táto dievčina to asi neriešila... a stalo sa jej to najhoršie.

[quote=misomiso;755842]
V podstate ked sa na to teraz spatne pozeram, statisticky ani velmi nechapem, ako je mozne, ze som sa nezabil.


Miško vôbec sa nečuduj, že si sa vtedy nezabil, proste ešte neprišiel vtedy Tvoj čas. Ver tomu, že nakedy to máš napísané v tej Veľkej knihe, vtedy si pre Teba tá zubatá príde. Neboj nezabudne na Teba. Všetci to máme napísané, že kedy a ako, to vôbec neovplyvníme a ani pred tým neutečeme. Proste máš odísť niekedy inokedy a ináč.

[quote=Barbara;756318]..a možno štatisticky dosť málo pravdepodobným spôsobom. Môj dedo padol z bicykla a udrel sa tak nešťastne, že nakoniec zomrel. Ešte šťastie, že tá strémovaná baba prežila ten nechutný pád.

[quote=Bastian;756345]Ano. Ja napriklad poznam profesionalenho pilota, ktory cely zivot lietal u CSA a potom na chate spadol zo stromu. Sice sa nezabil, ale tak sa dochramal, ze musel odict do predcasneho dochodku.

No tak toto je naozaj dobre. Ale ked sa nad tym zamyslis, tak co sa vlastne stalo? V podstate dobre pobavila cely stadion. Tak dobre, ako sa to obycajne nepodari ani profesionalnym humoristom. Myslim, ze s odstupom par dni sa ona na tomto videi tiez musi dobre zabavat.

Mozno ona tiez mnohe pochopila, mozno uz teraz ma iny vztah k svojmu egu (aj ked pochopitelne neviem, aky mala pred tym - nepoznam ju) a mozno teraz zije v niecom dokonca stastnejsi zivot. Skratka - ja v tom nevidim ziadnu tragediu.

Možno keď si to teraz pozrie tak sa zasmeje a možno sa na tom nebude vedieť nikdy zasmiať. Ale ľudí pobavila... to je isté
Ja keď som to videl prvý krát, tak som to s ňou prežíval... mne sa totižto stalo niečo podobné, len nie pred takým obecenstvom. Bol som prváčik a na ĽŠU (teraz ZUŠ) škola usporiadala malí koncert pre rodičov. Ja som mal zahrať kohútik jarabý. Vedel som tú pesničku naspamäť, tak som bol v pohode. Pre istotu mi tam ale dali na stojan noty. Sadol som si a začal hrať. Išlo mi to dobre až kým som sa nepozrel na obecenstvo. Vtedy ako keby ma mechom praštili... zabudol som na všetko a rýchlo som hľadal v notách ako ďalej... pravdaže som nevedel ani kde som skončil... tak som sa postavil a za veľkého potlesku utekal von (so slzami v očiach).
Odvtedy som odohral veľa koncertov bez problémov. Aj keď to bolo väčšinou duo a tam sa menšie chybičky stratia. Veľa sme hrávali postihnutým deťom (nie nepočujúcim). Veľmi rád som chodil na takéto akcie, lebo som nemusel trčať v škole a ešte k tomu nás vždy parádne občersvili chlebíčkami so strojovou šunkou a žltou malinovkou .

Vidis, uz vtedy vedeli, co sa partri. Dnes sa tomu hovori raut

Keby sa toto stalo mne, tak verím tomu, že sa strhávam zo sna ešte aj v dôchodku . Aj keď na druhej strane mali diváci bonus naviac.....

No vidíte, na tomto, keby sa mi to stalo by som sa už po 15 min. nasmiala sama na sebe /spolu s Muškou /, ale to lietanie ....

Jasné človeku už potom nič iné nezostáva len sa nad tým zasmiať...

Tak co, pohojdalo vas fajne? Kto ste teraz leteli? Ja som priletel z Kodane. Sice nie do Blavy, kde som mal, ale aspon do Viedne.

Ja budem letieť budúci týždeň aj s 3-mesačným bábom, tak som zvedavá ako to zvládneme...

Určite to najlepšie zvládne to bábätko

Tiež mám skúsenosť leteli sme so synčekom, keď mal asi 4 mesiace asi 5 hodín, dnes hodnotím, že let s malým človiečikom je úplne jednoduchý, kojila som ho pri štarte a takisto pri pristávaní - pre vyrovnanie tlaku v uškách. V lietadle nám dokonca pripevnili postielku na prednú stenu, kde malý v klude prespal celý let. Keďže lieta často dnes môžem konštatovať, že čím bol menší tým bol let jednoduchší - myslím časové obdobie do dvoch rokov.

Len pozor na kojenie v americkych lietadlach. Mohla by si byt zatknuta a to vobec nemyslim v srande.