24. 1. 2010

Pohľad od môjho pracoviska

24.4. 2010 - "na dzura"

Dnes som sa po lejaku bola opäť prejsť v lesíku a popri jazere. Všade kvitnú voňavé agáty a na jazero sa vyrojili rybári. Rameno Dunaja ožltlo od lekien a staré lavičky už len spomínajú na svoje mladé roky.

"Je po dešti a kosové si štěstím pletou noty,
je po dešti, ta chvíle nehodí se pro trampoty..." (J.Čeřovská)
Pohľad z našej kuchyne (pred chvíľou dopršalo).

Po daždi ...

Jesen u nas.

Z dnešného cyklovýletu k Dunaju. Vydrgľovalo ma na tých poľných cestách teda riadne, vlasy som mala samé topoľové páperie, ale objavila som pekné zákutia - nabudúce pôjdem pešo, aby som sa všade dostala.

dúha

dnes

Včera popoludní o tretej sme sa s dcérou vybrali na kratšiu prechádzku k Dunaju – teda, to sme plánovali, ale zvrtlo sa to... Keď sme prišli k Dunaju, zatiahlo sa a začali padať prvé kvapky, najprv len tak sviatočne, tak sme si ich nevšímali, ale keď sa riadne rozpršalo, rozhodli sme sa schovať v lesíku pod stromami. A tu sme sa ocitli v naozajstnom pralese! Stromy - velikány, niektoré zdravé, tie sa škriabali hore k oblohe za svetlom, spústa vyschnutých a spráchnivených, tie boli popadané krížom-krážom jeden cez druhý, pomedzi ne sa vinul úzky chodníček, tak reku toto je cesta domov... Predierali sme sa vo vlhkom a vďaka baze voňavom šere, preliezali a podliezali sme zvalené kmene, z ktorých niektoré niesli stopy bobrích zubov, z času na čas sme sa ocitli na brehu mŕtveho ramena, kde sa nám otvoril výhľad na vodu pokrytú topoľovým páperím, v ktorej si plávali kŕdle rýb a kde sme prekvapili kačičku - mamičku s dvoma káčatkami, ale tie mi stihli ubziknúť skôr, než som sa s aparátom predrala cez lán žihľavy medzi cestičkou a brehom. V stromoch si spievali vtáci, okolo uší nám poletovali a bzučali roje hmyzu – keby sme nepočuli spoza stromov hukot áut z výpadovky, mali by sme pocit, že sme v dažďovom pralese! Cestička nás nevyviedla z lesa von, ako sme predpokladali, ale skončila v ohybe ramena a pokračovala opačným smerom – čiže sme sa museli vrátiť, odkiaľ sme prišli, len inou cestou. Blúdili sme tam dobré dve hodiny, topánky aj šaty sme mali celé premočené, ale ten vzduch! Keď sme konečne uvideli svetlo, ocitli sme sa presne tam, kde sme do lesa vstúpili... Aspoň sme sa z tabúľ trochu dozvedeli o ostrove, kam nás zaviedol náš orientačný „nezmysel“.

Takto sa nám zozimieva!

Že by mu ešte nebola zima?

Vyhlad z okna...

Dnes som odfotila taketo ''baranceky,,...ako v juli

kolajisko

Dnešné Šachtičky..

hm..r.2010 ..Váh..vtedy som bola v Lúčkach na liečení..