Petra Nová Petra, túto tému som objavila až dnes a som Ti za ňu vďačná. Dozvedela som sa totiž odpovede na naše otázky. Zdá sa, že nemáme len rovnaké meno, ale aj problémy. Aj moji rodičia, konkrétne matka, získala darom rodinný dom po rodičoch, z ktorých žije len babka. Má v dome tiež právo doživotného užívania, zapísané do katastra. Babka nechce žiť sama v dome, pretože je jej priveľký, takže babka žije s nami. Síce v trojizbovom byte, ale členom rodiny je aj pes. Ten si veľmi obľúbil babkinu izbu a hoci je zlatý, za svet s ním
babka nechce spať v jednej posteli. No a vysvetľujte šteniatku, že nesmie. Ale ani inak sa s babkou nedá. A nielenže vísť, ale ani vyjsť. Takže tiež uvažujeme, žeby sme babku presvedčili o tom, aby išla do domu dôchodcov. Lenže sme nevedeli , čo bude s vlastníctvom darovaného domu. No, ale zdá sa, že sa nemusíme ničoho obávať, tak na babku zatlačíme.
A nebudeme od nej chcieť ani nájomné za doterajší pobyt, a ani príspevok na prevádzku už teraz nášho rodinného domu. Ešte keby nám niekto poradil, ako babku presvedčiť, že jej tam bude lepšie ako u nás.
Arizona, dovoľ mi jednu poznámku k Tvomu príspevku. Nezdá sa Ti, že porušuješ Etiketu. Odpovedajúci nemá komentovať pohnútky, .... pýtajúceho sa, má len nezaujate poradiť.
Petra Nová,ver, že etiketu sa snažím dodržiavať a nechcela som sa nikoho dotknúť.Ak som niekoho urazila, tak sa ospravedlňujem.
Ale mám na vec opačný názor, lebo poznám podobný príbeh ,ibaže z opačnej strany.
Dvoch starčekov jedno z ich detí presvedčilo(dcéra),že nech na ňu prepíšu dom, veď na starobu budú potrebovať pomoc,opateru...bla,bla...
Starček a starenka uverili dcérenke, ako im bude spolu na starobu dobre.Veď kto by neveril vlastnému dieťaťu?
Ibaže situácia sa po prepísaní domu zmenila, starčekovia zostali v jednej izbičke,s vypínaním elektriny,kúrenia a pod., lebo málo prispievali...
To, že dcéra prišla zdarma k veľkému domu i pozemku už bolo zabudnuté,stále chceli viac.
Tým starčekom boli zakázané návštevy ostatných detí a vnúčat,lebo to už nebol ich dom.Trpeli tým všetci,ale najviac tí starí ľudia, ktorí celý život rozdávali lásku a dobrotu celej rodine.
Nakoniec ich dcéra potrebovala aj tú "ich" izbičku...Skončili v ústave, kde pár dní po sebe zomreli od žiaľu a ľútosti
Keď som čítala príspevok od Petry 818,spomenula som si na "vidinu šťastnej staroby" a nakoniec obrovský žiaľ v očiach tých dvoch staručkých ľudí...Preto som napísala to,čo som napísala.
A stojím si za tým. Keď niekto príjma ako dar od niekoho jeho vlastnú strechu nad hlavou a jeho celoživotný majetok, mal by si to rozmyslieť a počítať aj s problémami a chorobami tých, ktorí ich obdarovali ,nie sa ich pri prvých problémoch zbaviť. Nič v živote nie je zadarmo! Nemôžme len príjmať,ale aj dávať...