Áno našiel som príspevok, kde sa hovorí o tom, že trojzápočet nepozná Občiansky ani Obchodný zákonník.

Riešenie pre trojzápočet je postupnosť týchto krokov:
1. Ja č. 1 postúpim pohľadávku.
2. Ten čo prijal pohľadávku je č. 2 a on započíta prijatú pohľadávku s účastníkom č. 3
3. Ja môžem od účastníka č. 2 prijať pohľadávku voči účastníkovi č. 3 a tú mu zaplatiť, alebo ak mám čo započítať tak s účastníkom č. 2 urobím zápočet.

Trojzápočet je iba pomenovaním toho, že tri subjekty si vysporiadajú navzájom svoje pohľadávky, ale tieto sa musia posúvať formou postúpenia.

apo

O akú pravnu normu ste toto tvrdenie oprel?
V praxi by to znamenalo , ze si môzem vystavit fiktívne faktúry vecne nesprávne , zaslat ich odberatelovi a evidovať ich ako pohľadávky, ktoré potom môzem započítat. Toto je nemyslitelné.

Ak vrátim faktúru a neuznám dlh je to potom myslím si predmetom sporového konania na súde.

pozeram že toto je už staršia téma, ale zaujímala by ma odpoved na posledný príspevok. predpokladam že ked odberatelovi pošlem faktúru poštou a do istej lehoty nepošle písomne nesúhlas s tou faktúrou tak to znamená že ju uznal. ale ako dokážem že som mu ju poslala?

Ďakujem

pošli doporučene.

a najlepšie s doručenkou do vlastných rúk, ktorá sa ti vráti späť aj s dátumom prevzatia a osoby, ktorá faktúru prevzala (niekedy si odberateľ a dodávateľ dohodnú splatnosť XYZ dní od prijatia faktúry odberateľom - tiež je potom jednoznačný dôkaz, kedy faktúru prijal, či je už v omeškaní, či a odkedy je možné odberateľa penalizovať).
Ak pošleš list len doporučene, máš síce potvrdenku, ale nie dôkaz, že ho adresát dostal. Na pošte sa doručenie dá overiť len do nejakej doby (tuším to je 6 mesiacov).

To je v praxi neuskutočniteľné. Za desať rokov sme dostali tisícky faktúr, ale ani jedna nebola do vlastných rúk. Nehovoriac o zvýšených nákladoch na poštovné s doručenkou do vlastných rúk v porovnaní s klasickou doporučenou zásielkou.

posledné príspevky reagovali na toto zadanie.
V praxi sú iné metódy. faktúra sa vystavuje na základe preukázaného dodania tovaru, služieb, zmluvných vzťahov.....
V prípade pochybností sa dokazuje uskutočnenie dodávky, nie poslanie, či neposlanie faktúry.
Ďalej je tu povinná inventarizácia - potvrdzovacielisty. Často sa to rieši elektronicky a stačí to.
Pri neuhradení pohľadávky táto sa upomienkuje. To už nie sú tisícky prípadov - upomienku niekedy tiež stačí elektronicky, doporučene ak dlžník nereaguje.
Upomienka-pokus o zmier sa už posiela doručenkou - vhodné aj pre následné vymáhanie súdnou cestou.

Písala som to z vlastnej skúsenosti. Robila som vo viacerých firmách so stavebnou činnosťou, kde bola dohodnutá splatnosť faktúr XY dní od jej prevzatia odberateľom. Tiež sa faktúry posielali maximálne doporučene (niekedy len obyčajne, lebo aj poplatok za doporučený list bol podľa šéfstva priveľa a to hovorím o firme, ktorá mala do 200 faktúr ročne). Vždy sa objavili nejaké problémy: odberateľ poprel, že by faktúru dostal; šéf si zmyslel, že chce odberateľovi vyčísliť úroky z omeškania, aj keď roky predtým sa to nerobilo (čo bol tiež nápad toho istého šéfa s dôvodom, že by naša firma u daného odberateľa skončila) - keďže som však nevedela, kedy druhá strana prijala faktúru, ako som mala vyčísľovať úroky, od akého dátumu?

od dátumu splatnosti.

Príspevok č. 28 od Kejka je vyčerpávajúci, nie je čo dodať.
Je fakt, že pre bežný život platí, že šedá teória a farebná prax.

Ale čo už. Ako externý účtovník môžem povedať, že ak majitelia firmy majú záujem o priebežný stav záväzkov a pohľadávok tak to ide dobre, ale tam kde sa majitelia tejto problematike nevenujú tak v jednoduchom účtovníctve tlačia pred sebou veľké objemy pohľadávok a nedbajú nato, že je to časovaná bomba v momente ukončenia podnikania, zmeny formy podnikania a podobne.

Tešil som sa keď bolo na spadnutie zrušenie jednoduchého účtovníctva, ale práve dnešný pán minister financií má na svedomí, že cúvol a JÚ máme naďalej.

apo

A ten bol kedy?
Keď sa faktúry posielali bez doručenky, odkiaľ by som asi tak vedela dátum prevzatia faktúry u odberateľa? Pošta má síce povinnosť doručiť listy prvej triedy do nasledujúceho pracovného dňa a druhej triedy (tuším) do 2 pracovných dní (v rámci SR), ale odberateľ ich v nasledujúci pracovný deň (príp. 2 dni) prevziať nemusel. Išlo o faktúry v hodnote niekoľko stoviek tisíc SKK, pričom na niektorých mali byť podľa zmlúv o dielo rátané úroky z omeškania 0,1 % denne. Ten odberateľ síce platil, ale s omeškaním aj pár mesiacov, takže vypočítané úroky by boli v desaťtisícových sumách. "Bil" by sa o každý jeden deň a určite by nám neoznámil presné dátumy, kedy faktúry prevzal. Na pošte by sme sa k ním taktiež nedopátrali (to sa dá asi 6 mesiacov).
(Kejka, keď dnes pošlem poštou doporučene faktúru, ktorá má splatnosť 30 dní od jej prevzatia odberateľom, kedy bude splatná? )

Ešte doplním: stalo sa aj opačne. Dodávateľ vyúčtoval našej firme úroky z omeškania. Pri kontrole penalizovaných faktúr som podľa mojej evidencie prijate pošty zistila, že niektoré faktúry boli na firmu doručené až po dátume splatnosti a niektoré som dokonca vôbec nemala v evidencii. Dodávateľ posielal faktúry len obyčajnou poštou. Ako by vedel dokázať, že faktúra nám bola doručená pred termínom jej splatnosti? Aj keby ju poslal doporučene, má len lístok o tom, že ju poslal, nie že ju niekto a KEDY na druhej strane prevzal. (S tým, že chodia faktúry po lehote splatnosti, sa stretávam stále.)

ja nie som za to a nie je to v záujme dodávateľa, aby stanovil dátum splatnosti v závislosti od doručenia. Ja som to takto na faktúrach ani u stavebných spoločnosti nevidela. Preto som napísala blbosť, lebo v popisovanom prípade sa naozaj NIKDY bez spolupráce s odberateľom a poštou nedopátrate správneho dátumu.
Dátum faktúry má byť určený presne. Potom nevznikajú problémy.
Ak je zmluvne dohodnutá splatnosť 14 dní, tak faktúru vystavím, pripočítam tých 14 dní od dátumu vystavenia plus 3-4 dni na poštu. Ak to posielam expres tak 1-2 dni - to sa rozhodnem podľa toho ako to vychádza /víkendy, sviatky/ a stanovím dátum splatnosti.
Aj v zmluvách by tento dátum mal byť určený spôsobom, aby odberateľ nemohol spochybniť správnosť jej vystavenia.