misomiso No my sme v case nasej mladosti internet nemali, ale zato sme mali internat a tam sa zoznamovalo jedna radost...
Na internáte som síce nebola ale v mladosti mám dojem, že sme mali viac príležitostí sa stretať možno práveže preto, že nebol internet, mobily, sms....
Ludka
Inak to zoznamovanie vo vyššom veku má svoje čaro. Deti keď som povedala,že už taká stará si ťažko na niekoho zvyknem a nevedela som ani vysvetliť prečo sa nechcem druhý krát stretnúť s človekom ktorý bol sympatický, príjemný celkom fajn ale nemám si s ním o čom rozprávať,povedali vieš mami tam musí zaučínkovať chémia.
Alebo keď tá chémia zaúčinkovala veľmi silno a rýchlo a bola som viac na rande ako doma tak rozmýšlali kam by som mala ísť na aké vyšetrenie lebo to nie je normálne tak rýchlo sa zamilovať.Nakoľko jedna dcéra žije v zahraničí druhá doma rozoberali čo so mnou aby to zle nedopadlo.
Z domu som odchádzala až po zodpovedaní otázok: Kam ideš? s kým ideš? kedy prídeš? máš telefón?keby niečo zavolaj,poznáš toho človeka? nie že sa ti niečo stane, dávaj si pozor...... to jej len základ,bolo toho oveľa viac. Keď som sa neozvala 2 hodiny zvonil telefón - si v poriadku? ešte nejdeš domov?
No a vďaka tomu som sa znova cítila mladá.To všetko trvalo až dovtedy pokiaľ aj oni trochu nespoznali môjho partnera a zistili, že mu môžu dôverovať. Teraz sú spokojné a veľmi dobre s ním vychádzajú pretože vidia, že sme obaja šťastní.