Z judikatúr:
Zákon č. «229/1991» Zb. v znení neskorších predpisov ustanovením svojho § 22 súčasne voči všetkým tzv. holým vlastníkom určil jednotný prístup, v súlade s ktorým sa ich vlastníctvo malo (za splnenia zákonných podmienok) zreálniť a naplniť konkrétnym obsahom.
3 Cdo 103/96
Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom pozemku nedošlo k žiadnej nehode, vzniká dňom účinnosti zákona číslo «229/1991» Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (t. j. 24. Januárom 1991) medzi nimi nájomný vzťah; vlastníkovi uvedeným dňom vzniká nárok na zaplatenie nájomného od užívateľa pozemku.
Riešenie takéhoto vzťahu by podľa názoru Najvyššieho súdu malo vychádzať s využitím princípu analógie legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ustanovením § 22 Zákona o pôde do doby, pokiaľ nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo k výmene pozemkov na návrh vlastníka za pomoci pozemkových úprav. Pokiaľ tieto možnosti využité neboli, došlo v danom prípade k vzniku nájomného vzťahu zo zákona a vlastník pozemku má nárok na nájomné po celú dobu trvania nájmu, pričom tohoto nároku sa mohol domáhať i súdnou cestou