Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
dieťa a učenie sa
ahojte, poraďte ako zvládať stresy pri prváčikovi, ktorý sa nechce učiť, nechce písať úlohy a je nervák. Vie nato niekto nejaký cool recept?
Mám doma prváčku, jeden deň je to supiš pupiš, druhý deň je to hotová sodoma gomora a mňa ide poraziť pri spoločnom učení sa. Pozná všetky písmenká, vie slabiky, ale akonáhle jej dám čítať nejaké noviny, už vymýšľa, že ona to nevie, normálne sa bojí čítať. Najradšej by sedela za počítačom alebo pozerala rozprávky, inokedy je do učenia hrrr, až sa čudujem, že máme všetko hotové a bez sĺz, pretože sa niekedy rozplače pre nič za nič, bez kriku a jej vymýšľania.
Má niekto takéto skúsenosti resp. má nejaký recept ako sa to dá vyriešiť? Vraví sa ,že prvý ročník je najťahší a teraz sa k tomu prikláňam.
Mám doma prváčku, jeden deň je to supiš pupiš, druhý deň je to hotová sodoma gomora a mňa ide poraziť pri spoločnom učení sa. Pozná všetky písmenká, vie slabiky, ale akonáhle jej dám čítať nejaké noviny, už vymýšľa, že ona to nevie, normálne sa bojí čítať. Najradšej by sedela za počítačom alebo pozerala rozprávky, inokedy je do učenia hrrr, až sa čudujem, že máme všetko hotové a bez sĺz, pretože sa niekedy rozplače pre nič za nič, bez kriku a jej vymýšľania.
Má niekto takéto skúsenosti resp. má nejaký recept ako sa to dá vyriešiť? Vraví sa ,že prvý ročník je najťahší a teraz sa k tomu prikláňam.
Hľadať v debate
alaya1 
Ale ako vravíš, trpezlivosť asi to - nič iné mi neostáva, pretože s tatíkom sa učiť nechce, iba so mnou.
veronikasad
alaya1
danushka
cowboyka,
neexistuje superrecept na výchovu detí. Každé dieťa je individuálna osobnosť a preto treba vedieť prečítať svoje deti, poznať ich temperament a správne ich motivovať, kým si zvyknú na pravidelnosť určitých činností a povinností.
Skúste sa doma učiť formou hry a nezabudni dcérku veľa chváliť, zdravo jej pestovať sebavedomie, akékoľvek jej práce nech sú doma /kresbičky, popísané texty - rozvešané, prichytené magnetkami na chladničke apd./ Keď dcérka zistí, aké je to jedinečné, že každým dňom je šikovnejšia, bude sa z toho tešiť.
Môžte si po každom týždni zhrnúť ako týždeň prebehol a ak bola snaživá, tak ju odmeň niečím, čo ju nadchne. Naopak, keď sa jej veľmi nechcelo, tak jej nedovoľ činnosti, ktoré má rada. Uvidíš, že to pôjde. Ak sa jej nebude dariť, netreba príliš karhať. Sú deti, ktoré prvý ročník zvládnu ľavou zadnou a niektoré sú hravejšie a pohodlnejšie a dozrejú neskôr.
Môj syn keď bol ôsmak, písal na hodine etiky prácu na tému ,,ako by vychovával svoje deti". Z celej tej práce ma najviac zaujala veta :,,svoje deti budem veľa chváliť, aby som ich povzbudil...
Vtedy som si povedala, že akí sme my rodičia. Ak máme šikovné a bezproblémové deti a chovajú sa podľa našich predstáv, tak to berieme ako samozrejmosť a pritom potrebujú všetky počuť občas, že sú pre nás výnimočné a neprehnaná chvála je tiež pre ne motiváciou a zdvihne im sebavedomie.
Tak veľa zdaru prajem, zvládnete to určite
neexistuje superrecept na výchovu detí. Každé dieťa je individuálna osobnosť a preto treba vedieť prečítať svoje deti, poznať ich temperament a správne ich motivovať, kým si zvyknú na pravidelnosť určitých činností a povinností.
Skúste sa doma učiť formou hry a nezabudni dcérku veľa chváliť, zdravo jej pestovať sebavedomie, akékoľvek jej práce nech sú doma /kresbičky, popísané texty - rozvešané, prichytené magnetkami na chladničke apd./ Keď dcérka zistí, aké je to jedinečné, že každým dňom je šikovnejšia, bude sa z toho tešiť.
Môžte si po každom týždni zhrnúť ako týždeň prebehol a ak bola snaživá, tak ju odmeň niečím, čo ju nadchne. Naopak, keď sa jej veľmi nechcelo, tak jej nedovoľ činnosti, ktoré má rada. Uvidíš, že to pôjde. Ak sa jej nebude dariť, netreba príliš karhať. Sú deti, ktoré prvý ročník zvládnu ľavou zadnou a niektoré sú hravejšie a pohodlnejšie a dozrejú neskôr.
Môj syn keď bol ôsmak, písal na hodine etiky prácu na tému ,,ako by vychovával svoje deti". Z celej tej práce ma najviac zaujala veta :,,svoje deti budem veľa chváliť, aby som ich povzbudil...
Vtedy som si povedala, že akí sme my rodičia. Ak máme šikovné a bezproblémové deti a chovajú sa podľa našich predstáv, tak to berieme ako samozrejmosť a pritom potrebujú všetky počuť občas, že sú pre nás výnimočné a neprehnaná chvála je tiež pre ne motiváciou a zdvihne im sebavedomie.
Tak veľa zdaru prajem, zvládnete to určite
alaya1
Stále si hovorím, nie sme prví, ani poslední - takže bojujeme a učíme sa xixixixi
cawboyka- tvoja dcera chodi do skoly 4 mesiace, za ten cas sa musela aklimatizovat na nove prostredie, novych ludi, novy sposob fungovania pocas dna, pritom sa este aj ucit citat, pisat, pocitat, spravat sa slusne.
Myslis, ze to nie je na 6 rocne dieta vela?? Ja si myslim, ze je to velky napor. tak neocakavaj, ze bude vo vsetkom tomto perfektna .
Vsetko chce cas a ze sa s nou musis ucit, no co uz, to je udel rodicov, starat sa o svoje deti. Bud rada, kym este tvoju pomoc potrebuje.
Poprosim ta, len na nu nekric, aj ked place, radsej odid, ja som chodila po schodisti hore, dole po schodoch, vychladla som ja i moja dcera doplakala.
Ked budes na nu velmi tlacit, bude to mat opacny vyznam, ako chces docielit.
Na zaver snad tolko, ja nie som ten pravy top ucitelky, ktora by mala davat tu univerzalne rady, ako by mal rodic ucit dieta, aby bolo genialne a po 4 mesiacoch v skole vsetko ovladalo.
Mne to pripada velmi banalne, az smiesne, nakolko ja denne vidim naozajstne nestastie rodicov deti, ktore ucim ja. A vidim aj ich radost, ak dieta v 4 rocniku povie sklovo mama a nakresli obrazok.take deti su pre ich rodicov velkym problemom, ale aj velkym stastim, Pre mna tiez, ze ich mozem ucit.
Tak ti zelam vela, vela trpezlivosti, nic ine nepotrebujes a mozno- neber to v zlom- tvoja dcerka nemusi byt ta najlepsia v triede, len nech je zdrava, to je dolezite.
Myslis, ze to nie je na 6 rocne dieta vela?? Ja si myslim, ze je to velky napor. tak neocakavaj, ze bude vo vsetkom tomto perfektna .
Vsetko chce cas a ze sa s nou musis ucit, no co uz, to je udel rodicov, starat sa o svoje deti. Bud rada, kym este tvoju pomoc potrebuje.
Poprosim ta, len na nu nekric, aj ked place, radsej odid, ja som chodila po schodisti hore, dole po schodoch, vychladla som ja i moja dcera doplakala.
Ked budes na nu velmi tlacit, bude to mat opacny vyznam, ako chces docielit.
Na zaver snad tolko, ja nie som ten pravy top ucitelky, ktora by mala davat tu univerzalne rady, ako by mal rodic ucit dieta, aby bolo genialne a po 4 mesiacoch v skole vsetko ovladalo.
Mne to pripada velmi banalne, az smiesne, nakolko ja denne vidim naozajstne nestastie rodicov deti, ktore ucim ja. A vidim aj ich radost, ak dieta v 4 rocniku povie sklovo mama a nakresli obrazok.take deti su pre ich rodicov velkym problemom, ale aj velkym stastim, Pre mna tiez, ze ich mozem ucit.
Tak ti zelam vela, vela trpezlivosti, nic ine nepotrebujes a mozno- neber to v zlom- tvoja dcerka nemusi byt ta najlepsia v triede, len nech je zdrava, to je dolezite.
jozka56
Cowboyka milé od Teba, že si príspevky prečítala a jednotlivo na ne odpovedala. Učenie bude pre Vás do budúcna potešením, len si treba zvyknúť na povinnosti.
alaya1
Aj my dospelý máme dni, keď sa nám vôbec nič nechce, no malá príde zo školy a čo jej ostáva, keď si denno denne musí plniť povinnosti - niekedy mi to pripadá príliš veľa nie tie detičky - prváčikov - aspoň raz v týždni by im mohli dať voľnejší deň bez domácich úloh, ale aj na toto sa dá časom zvyknúť. A ako jozka 56 vraví, treba si zvyknúť na povinnosti, tak nič iné mne ani mojej malej neostáva. Takže budem trpezlivá, bude to síce ťažké, ale po dnešnom dni ako sme slovíčka preberali hrou, sa to malej veľmi páčilo a dokonca,. keď sme boli na vychádzke, tak mi začala čítať názvy. Myslím, že je to fakt pokrok - som rada, je to také milé pri srdiečku vidieť tie detské rozžiarené očičká, keď si prečíta veci ako dospeláčka.
Všetkých vďaka za názory, rady, skúsenosti.
cowboyka
ahojte, poraďte ako zvládať stresy pri prváčikovi, ktorý sa nechce učiť, nechce písať úlohy a je nervák. Vie nato niekto nejaký cool recept?
Mám doma prváčku, jeden deň je to supiš pupiš, druhý deň je to hotová sodoma gomora a mňa ide poraziť pri spoločnom učení sa. Pozná všetky písmenká, vie slabiky, ale akonáhle jej dám čítať nejaké noviny, už vymýšľa, že ona to nevie, normálne sa bojí čítať. Najradšej by sedela za počítačom alebo pozerala rozprávky, inokedy je do učenia hrrr, až sa čudujem, že máme všetko hotové a bez sĺz, pretože sa niekedy rozplače pre nič za nič, bez kriku a jej vymýšľania.
Má niekto takéto skúsenosti resp. má nejaký recept ako sa to dá vyriešiť? Vraví sa ,že prvý ročník je najťahší a teraz sa k tomu prikláňam.
Mám doma prváčku, jeden deň je to supiš pupiš, druhý deň je to hotová sodoma gomora a mňa ide poraziť pri spoločnom učení sa. Pozná všetky písmenká, vie slabiky, ale akonáhle jej dám čítať nejaké noviny, už vymýšľa, že ona to nevie, normálne sa bojí čítať. Najradšej by sedela za počítačom alebo pozerala rozprávky, inokedy je do učenia hrrr, až sa čudujem, že máme všetko hotové a bez sĺz, pretože sa niekedy rozplače pre nič za nič, bez kriku a jej vymýšľania.
Má niekto takéto skúsenosti resp. má nejaký recept ako sa to dá vyriešiť? Vraví sa ,že prvý ročník je najťahší a teraz sa k tomu prikláňam.
. Pozorne som si prečítal všetky príspevky a myslím, že v nich bolo povedané skoro všetko. Podľa toho čo si napísala aj ty, máš veľmi šikovnú dcérku, vyjadrila sa tak aj jej pani učiteľka, takže to určite bez ujmy zvládnete. Tebe prajem veľa trpezlivosti (nech to nie je učenie-mučenie), nešetri pochvalami, rozlišuj, kedy je dcérka unavená, resp. má horší deň a kedy ťa len "skúša". Vytvor jej doma bezpečné prostredie, čo najmenej krič (najlepšie vôbec), lebo kto kričí prehráva. Snaž sa viesť dcérku (postupne) k tomu, aby si úlohy robila sama a keď niečomu nerozumie - nevie - buď jej nablízku a pomôž. Dôležitý je režim, dostatok spánku .... a hlavne buď dôsledná.
Červeným som ti vyznačil, kde ja vidím veľký priestor na zlepšenie
.
Milá cowboyka, mám momentálne doma dve prváčky-dvojičky. Takže ak chceš vedieť, čo je horšia varianta ako nesústredené, lenivé dieťa, tak sú to dve také deti.
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie.
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie.
janomila
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie.
Janomila, nerezignuj! Šetri sily na pubertu.Spoliehaj sa na prirodzenú inteligenciu svojich fešánd a dočkáš sa úspechu.
Nezabudnem ako mňa moja mama karhala. V škole som sa aj pobila, zastávala som práv všetkých /teda ja som si to myslela
/, večne rozbité kolená som mala a škriabala som ako kocúr po stromoch a škola ma úprimne do určitého času absolútne nebavila. Viac ma bavilo stovky klince na štreke lisovať a kradnúť mrkvu s chlapcami po záhradkách. Jojojóóój, čo sa mne mamina päsťami z okna nahrozila a prešlo to asi v treťom ročníku a potom už bolo všetko tip-top. Presne toto som ja zažívala so svojou dcérou a vtedy mi mamka povedla : ,,a čo od nej chceš, však je po tebe...".Láska a trpezlivosť, pocit bezpečného domova a dôvera v rodičov, menej karhať, viacej chváliť a výsledky sa dostavia, ver mi.
Danušenka, si milá, že mi chceš dodávať energiu. Ďakujem.
Vieš, ja mám v živej pamäti, ako mi všetky kamarátky vraveli, aby som bola rada, že sú dve, že sa budú spolu hrať a ja to budem mať jednoduchšie. Dievčence majú 6 rokov a ja doteraz čakám, kedyže sa to budú spolu hrať. Okrem zvád, bitiek, robenia naprotiveň a niekedy aj vulgárnych nadávok som si zatiaľ veľa neužila. Naivne som si myslela, že príchodom školy sa aspoň trochu upravia vzťahy medzi nimi, ale chyba lávky.
O súrodeneckej rivalite som si toho veľa preštudovala, ale mám taký dojem, že u nás dosahuje extrémne hranice a proste neviem ako ďalej. Všetko, čo dostane jedna, dostane aj druhá, nikdy som nerobila rozdiely, ale aj tak to nezabralo. A teraz tá škola! Ony ani nesedia spolu, ani sa nehrajú spolu, ani nemajú spoločné kamarátky. Milka je tá snaživejšia, aj sa snaží v škole, chce nosiť motýlikov, ak dostane v škole šarkana (to je zlá známka), doma si dá predpísať aj dva-tri riadky navyše, len aby bol motýlik. Potom príde Katka, počarbe jej zošit a Milka dostane šarkana. Tak najprv Katke vysvetlím, že sa to nerobí, potom jej dám dobrú po paprčke, ale ona sa otrasie a tak to ide stále dokola. Je to proste des.
Vieš, ja mám v živej pamäti, ako mi všetky kamarátky vraveli, aby som bola rada, že sú dve, že sa budú spolu hrať a ja to budem mať jednoduchšie. Dievčence majú 6 rokov a ja doteraz čakám, kedyže sa to budú spolu hrať. Okrem zvád, bitiek, robenia naprotiveň a niekedy aj vulgárnych nadávok som si zatiaľ veľa neužila. Naivne som si myslela, že príchodom školy sa aspoň trochu upravia vzťahy medzi nimi, ale chyba lávky.
O súrodeneckej rivalite som si toho veľa preštudovala, ale mám taký dojem, že u nás dosahuje extrémne hranice a proste neviem ako ďalej. Všetko, čo dostane jedna, dostane aj druhá, nikdy som nerobila rozdiely, ale aj tak to nezabralo. A teraz tá škola! Ony ani nesedia spolu, ani sa nehrajú spolu, ani nemajú spoločné kamarátky. Milka je tá snaživejšia, aj sa snaží v škole, chce nosiť motýlikov, ak dostane v škole šarkana (to je zlá známka), doma si dá predpísať aj dva-tri riadky navyše, len aby bol motýlik. Potom príde Katka, počarbe jej zošit a Milka dostane šarkana. Tak najprv Katke vysvetlím, že sa to nerobí, potom jej dám dobrú po paprčke, ale ona sa otrasie a tak to ide stále dokola. Je to proste des.
janomila, moja rada je, že Ty jednoducho si dospela a musiš sa naučit prijimat svoje deti take ake su a prosim ta nebojuj s nimi, ty musiš mat ozaj trpezlivost a energiu, aby ste spolu vytvarali team a potom pomaly to bude stale lepšie a ta živosť tvojich dievčat ti už nebude vadiť a budeš z nich mat radosť.
Janomilka,
môj syn má skoro 17 a dcéra 11. Idú sa niekedy pozabíjať. Náš pes a mačka sa majú k sebe viac ako oni. Ale občas sa stane, že sa k sebe pritúlia, šepocú si, rehocú sa a vtedy ma ubezpečia, že sa milujú.
Dcéra, keď bola menšia, tuším chodila len do škôlky - vyrábala také sofistikované výmysly, len aby skompromitovala svojho brata, až sme veriť nechceli. Keď už jej načisto rady nebolo, tak sme jej prikázali sadnúť na stoličku do izby na samotku. Nekričali sme, ani nebili, len tam musela sedieť a nepohnúť sa takú hodinku - dve. No to ale boli strašné muky pre ňu. Zatiaľ sa tam ona vo svojom vnútri vyzúrila na nás a hlavne na svojho brata, porozmýšľala trošku o sebe /tak sme jej nakázali, nech o sebe premýšľa/ a bol pokoj na určitý čas.
Nepochybuj o svojich deťoch, že by sa nemali radi. Milujú sa až tak, že si to nevedia občas povedať a ukázať si to. Buď spravodlivou matkou a viď klady a zápory u jednej aj u druhej dcéry.
môj syn má skoro 17 a dcéra 11. Idú sa niekedy pozabíjať. Náš pes a mačka sa majú k sebe viac ako oni. Ale občas sa stane, že sa k sebe pritúlia, šepocú si, rehocú sa a vtedy ma ubezpečia, že sa milujú.
Dcéra, keď bola menšia, tuším chodila len do škôlky - vyrábala také sofistikované výmysly, len aby skompromitovala svojho brata, až sme veriť nechceli. Keď už jej načisto rady nebolo, tak sme jej prikázali sadnúť na stoličku do izby na samotku. Nekričali sme, ani nebili, len tam musela sedieť a nepohnúť sa takú hodinku - dve. No to ale boli strašné muky pre ňu. Zatiaľ sa tam ona vo svojom vnútri vyzúrila na nás a hlavne na svojho brata, porozmýšľala trošku o sebe /tak sme jej nakázali, nech o sebe premýšľa/ a bol pokoj na určitý čas
.Nepochybuj o svojich deťoch, že by sa nemali radi. Milujú sa až tak, že si to nevedia občas povedať a ukázať si to. Buď spravodlivou matkou a viď klady a zápory u jednej aj u druhej dcéry.
ja mám doma druháka a poviem vám, že je to stále des s tými domácimi úlohami... v prvom ročníku to bol naozaj horor, môj syn totiž trpí poruchou pozornosti a hyperaktivitou, takže dá poriadne zabrať, nielen mne, ale aj učitelke a vychovávateľke v družine a tiež v kolektíve nie je velmi oblubený je dosť chytrý, ale ta porucha pozornosti ho tak brzdí, že aj ked nato má, nepatrí v triede medzi tých lepších, čo mi vlatne ani tak neprekáža, skôr správanie v škole, to je teraz v tom druháku horšie... pri písaní úloh nie je plačlivý, ale veľmi vzdorovutý až agresívny, čo má privádza až do zúfalstva. robím všetko možné aj nemožné, len aby sa nejako do tej školy pripravil, mám preštudované rôzne postupy špeciálnych pedagógov, ale skrátka máločo funguje. najlepšie to ide, ak má nejakú silnú motiváciu ... napr. mu slúbim, že ak dopíšeme úlohy a dočítame, pôjdeme sa lyžovať a pod. vtedy zrazu všetko ide ako po masle. Ale nie vždy sa dá takto motivovať,... a potom je to hruuuza. Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila
je dosť chytrý, ale ta porucha pozornosti ho tak brzdí, že aj ked nato má, nepatrí v triede medzi tých lepších, čo mi vlatne ani tak neprekáža, skôr správanie v škole, to je teraz v tom druháku horšie... pri písaní úloh nie je plačlivý, ale veľmi vzdorovutý až agresívny, čo má privádza až do zúfalstva. robím všetko možné aj nemožné, len aby sa nejako do tej školy pripravil, mám preštudované rôzne postupy špeciálnych pedagógov, ale skrátka máločo funguje. najlepšie to ide, ak má nejakú silnú motiváciu ... napr. mu slúbim, že ak dopíšeme úlohy a dočítame, pôjdeme sa lyžovať a pod. vtedy zrazu všetko ide ako po masle. Ale nie vždy sa dá takto motivovať,... a potom je to hruuuza. Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila katka25
....... Noviny mu nedávam čítať vôbec, on nechce čítať ani krátke texty v detských knihách, nieto ešte noviny... a to je už druhák ...som rada, ked prečíta nejaký názov obchodu alebo niečo na billboarde...Mne to nejde do hlavy, ja som v 2.ročniku už čítala detské knihy ... Takže cawboyka. váž si toho, akú máš úžasnú dceru !!! určite by si so mnou nemenila
janomila
Milá cowboyka, mám momentálne doma dve prváčky-dvojičky. Takže ak chceš vedieť, čo je horšia varianta ako nesústredené, lenivé dieťa, tak sú to dve také deti.
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie.
Úlohy nám priemerne zaberú tak hodinku a pol. A to majú úlohy každý deň okrem stredy. Vtedy majú len čítať. Keď skončíme, som väčšinou zrelá na mŕtvicu. Nielen kvôli úlohám, ale aj kvôli zvadám a robeniu naprotiveň, ktoré úlohy sprevádzajú. Takže sa utešuj, že si na tom ešte celkom dobre.
Skúšala som všetko: najprev som kričala (nezabralo), potom som hrozila varechou (nezabralo), potom som chválila (nezabralo) a teraz som už rezignovala. Som už príliš unavená, aby som ešte bojovala. Proste som dala dievčatám najavo, že je mi jedno, aké budú mať známky, ako si ustelú, tak budú spať. Možno to zaberie.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
